Vybral som sa na lesnú správu Poľana do Hriňovej. Správca Milan Rejko, ma pridelil horárovi na Záhorskej hájovne Štefanovi Malčekovi.
Bol som šťastný, lebo Štefan je úprimný a s pokorou, mi všetko o dianí v širokom okolí večer pri rozkúrenom šporáku a pri voňavej káve vyrozprával. Hneď ráno sme sa rozdelili, on šiel pravda za drevorubačmi, ktorý robili drevo po polome nad Plešivcom a ja som sa pustil po medvedej stope.
Snehu bolo tak pod kolená, ale bol pri vrchu málo zamrznutý, preto sa veľmi zle kráčalo. Niekde ma udržal na zľadovatenom povrchu a niekde, hlavne v údoliach a v závejoch som sa prebáral, mnohokrát aj po pás do snehu. Doslova, po stope som však nešiel, lebo brloh medveďa, sme už mali dávno obhliadnutý, len som chcel vedieť ako sa medveď správa vo februári.
Prechádzal som z Plešivca doľava cez Človiečku, potom na lúku Murínka a už som na poludnie bol na zvislom východnom svahu Koterca. Svah, kde bol medvedí brloh, sa vliekol na Škurec, tak aspoň vravel horár. Už z diaľky, cez riedky les, na bielej čistej perine vidím na mieste otvoru do brloha špinavý sneh a vyhrnutý konár. Ďalekohľadom som však zistil, že nič zvláštne sa tu nedialo, pravdepodobne len spiaci medveď odhrnul zával snehu, aby mohol lepšie dýchať. To mi stačilo, lebo ďalej som nechcel riskovať a vrátil som sa ešte pred západom slnka do hájovne. Usalašil som sa v Štefanovej izbietke na prízemí, poriadne som rozkúril kachle „Peterky“ bukovým drevom a vyzeral oblokom na snehovú pláň. V lesíku zaštekal lišiak a na zamrznutý sneh vybehla líška. Vtedy som si spomenul, že začína práve líščia ruja – kaňkovanie. Líšku som pekne odfotografoval, len lišiak vybehol von až v noci, keď sa už nedalo fotografovať.
Ako zimuje medveď
Pred zimou má medveď na chrbte 6 až 14 cm hrubú vrstvu podkožného tuku. Silnú vrstvu má aj na bokoch, na ktorých leží v brlohu skrútený do klbka. Ak si všimneme medveďa pred zazimovaním, vidíme veľmi zvýšený ramenný hrb, kde sú silné svaly s hrúbkou podkožného tuku. Ďalšia väčšia hrúbka tuku je aj pod kožou na zadných nohách.
V mokrom snehu zbadáme, že aj laby a chodilo sú oveľa tučnejšie ako počas leta. Zistilo sa, že celkové množstvo tuku, ktorým sa zásobí medveď pred zimou, tvorí až 25 % jeho hmotnosti. Zvyčajne sa z jedného medveďa získa 15 až 18 kg tuku. Tuk je kašovitý biely a vôbec viac nestuhne.
Túto hrubú zásobu tuku medveď nadobudne vyhľadávaním potravy dlhšiu dobu pred spánkom. Potrava je energeticky hodnotná, z veľkej miery rastlinná a vo väčšom množstve ju požiera na jednom mieste, aby sa čím menej pohyboval a potom aj v pokoji trávil.
Počas jesene je zameraný len na zháňanie potravy. Je natoľko pažravý, že často sa prežerie napríklad ovsom a potom vracia. Vtedy medveď často kladie trus a močí. Potravu hľadá najčastejšie v noci, i keď vychádza z úkrytu už o 18.00 hodine ako aj počas leta, vtedy je už tma a noc trvá do šiestej hodiny ráno.
Niekedy mu to však nestačí a môžeme ho pozorovať aj počas dňa. Keďže požiera väčšinou rastlinnú potravu, trávu, listy, opadané ovocie, žalude a bukvice, samozrejme toho musí zožrať ohromné množstvo Na trávenie takého množstva rastlinnej potravy nie je jeho tráviaci organizmus tak dobre prispôsobený ako u bylinožravcov a tak podstatnú časť vlákniny nie je schopný vôbec zužitkovať. Táto zložka potravy sa takmer nevyužitá vylúči v truse.
U nás, v našich horách prespávajú s matkou zvyčajne len ročné mláďatá, vtedy to vyžaduje oveľa väčší brloh. Pri mladej medvedici sa môže stať, že aj dvojročné medvedíky, ktorých má prvôstka len jedno, najviac dve, sa pritúlia na zimu do matkinho brloha. V brlohu nakoniec prezimujú dvoje mláďatá, vlaňajšie a novonarodené.
Keď matka rodí a potom kojí, starší, už dvojroční súrodenci ešte spia hlbokým spánkom. Naopak tehotná skúsená medvedica svoje rok a pol ročné mláďatá pred zazimovaním odoženie do blízkeho alebo vzdialenejšieho brloha. Na jar sa celá rodina spojí a starší súrodenci môžu pomáhať matke pri odchove mladších mláďat.
Stravovacie návyky
Medveď pred zimou rád navštevuje okolité sady a záhrady, konzumuje plody všetkých druhov ovocia, v lese konzumuje plánky, drienky, šípky a jarabiny. Plody jarabiny však zostávajú v truse skoro neporušené. Pri strome sa postaví na zadné a trasie ho prednými labami. Pri veľkom nedostatku sa vie na strom aj vyšplhať a olamovať konáre, a hádzať ich na zem aj s ovocím.
Zaujímavé je pozorovať medveďa, ako oberá čučoriedky alebo brusnice, roztiahne prsty na predných labách a ako sýtko smykuje plody aj s listkami a podáva si ich oboma labami naraz do papule. Pri konzumácii sedí na zadku a posúva sa ďalej bez toho, aby vstal na nohy. Vyššie kríky oberá tak, že pri nich stojí a oberá priamo papuľou, konáre si priťahuje labami.
Keď sa prejdeme po čučoriedkovom poli, kde sa pásol na plodoch medveď, zistíme, že zelené aj červenkavé, teda nezrelé plody, nejedol. Brusnice si často necháva na „horšie časy“, lebo vie, že mu vydržia až do zimy a môže ich jesť, aj keď už napadne sneh. Plody vydržia niekedy až do jari. Medveď vie, že listy čučoriedok žerie aj preto, lebo vďaka obsahu horčíka slúžia ako preháňadlo. To mu pomôže zbaviť sa tvrdého trusu po prezimovaní. Z toho istého dôvodu žerie na jar po prezimovaní suchú trávu, často tú, čo zostane v senníkoch. Asi tri až päť dní pred uložením sa na zimný spánok drží medveď hladovku. V priebehu týchto dní viacnásobným kalením dokonale vyprázdni črevá. Pre vyčistenie čriev, niekedy ešte používa napríklad medvedí cesnak. V priebehu zimného spánku medveď neprijíma potravu, nepije, nemočí ani nekalí. Medveď, ktorý prezimuje, môže stratiť až 20% zo svoje váhy, a medvedica, ktorá v brlohu rodí až 30%.
Čo sa deje počas spánku
V priebehu tuhej zimy spí medveď najsilnejším spánkom, kedy teplota v brlohu býva okolo 4 stupňov C. Ak sa však javí, že sa teplota ešte zníži, medveďovi sa pudovo zapne v spánku termoreceptor a telo sa mu začne triasť. Týmto svalovým efektom trasenia sa mu zvýši teplota tela – „triašková termoregulácia“.
Medveďovi aj v silnom spánku funguje dobre sluch a čuch. Vie, čo sa robí nablízku brloha, takže pozor! Ak si aj myslíme, že je dobre zazimovaný a spí, netreba sa k brlohu približovať bližšie ako na dvadsať metrov. I napriek tomu, že nás medveď z brloha môže počuť aj na 50 metrov, nie je schopný nás prenasledovať, lebo jeho životne potrebné funkcie sú oslabené a jeho výkon napríklad v behu je len asi polovičný, alebo ešte slabší.
Dýchanie má ťažké a kyslík spotrebováva len asi na 50 %. Srdce mu bije len na štvrtinu. Krvný obeh spomalený a krvný tlak je nízky. Pri výskume sa však zistilo, že v niektorých dňoch sa počas spánku, práve na poludnie, asi na pol hodiny zrýchli tep srdca až na úroveň letného času. A v priebehu 24 hodín, niektoré utlmené fyziologické funkcie kolíšu, takmer každý deň.
Pri zimnom spánku preteká ľadvinami medveďa za rovnakú dobu len polovičné množstvo objem krvi, tvorba moču je obmedzená. Fyziológovia zistili, že tomu napomáhajú práve špeciálne upravené ľadviny medveďa, ktorými sa líši od ostatných šeliem. Tým dochádza k nutkaniu na močenie až po štyroch až piatich mesiacoch.
Zaujímavosťou je tiež to, že počas zimy sa črevá medveďa skrátia o dva metre. V krvi bolo ďalej zistené až dvojnásobné množstvo vitamínu C. Jeho syntéza prebieha i v spánku bez prijímania potravy. Živiny a voda uvoľňované pri metabolizme medveďa sú využívané mnoho lepšie, ako pri plynulom prísune potravy. Ba do istej miery dochádza až k recyklácií produktov látkovej výmeny, tvorba odpadových látok je dosť znížená.
Približne už vieme, že samec a samica, ktorá nerodí, spia hlbokým spánkom až v druhej polovici zimy. Ale u gravidnej samice je to naopak, tá hneď zaspí hlbokým spánkom a od polovice zimy, keď má rodiť, len mierne pospáva.
