Je fascinujúce pozorovať kamzíka, ako sa pohybuje po sotva desať centimetrov širokých skalných rímsach alebo sledovať akrobatické výskoky kamzíčat, ktoré šantia pri spoločných hrách. Koho stretlo šťastie, a niečo také už zažil, nikdy na tú nádheru nezabudne.
Pôvab a jedinečnosť tejto zveri je jeden z mnohých dôvodov, prečo by kamzíky mali v najväčších moravských horách Jeseníkoch zostať. Starosť a starostlivosť o prírodu môže nariadiť zákon, ale každé takéto a podobné stretnutie je oveľa účinnejšie. Lesníkom, poľovníkom ale aj všetkým milovníkom horskej prírody a turistom, prináša radosť a unikátne zážitky, ktoré posilňujú pozitívny vzťah k prírode. Málokedy sa totiž verejnosť môže stretnúť s jeleňmi, srncami a s inou zverou, pretože žije väčšinou pod rúškom noci. Kamzičia zver je denná a s troškou šťastia stretnutie s ňou sa môže dať človeku zážitok na celý život.
Jubileum medzinárodnej konferencie
Pred desiatimi rokmi, v roku 2012, sa v priestoroch bruntálskeho zámku uskutočnila prelomová Medzinárodná konferencia k 100. výročiu vysadenia kamzíka v Jeseníkoch. Jubilujúce stretnutie českých, slovenských a ďalších zahraničných odborníkov pripomenulo najvýznamnejšie medzníky v chove tohto zvieracieho druhu v oblasti Hrubého Jeseníka. Debatovalo sa o úspechoch i neúspechoch, o práci tých, ktorí kamzíkom zasvätili celý život. Predovšetkým aj o aktuálnych problémoch a stretoch s tými, pre ktorých je kamzík druhom nepôvodným a podľa nich by mal byť z prírody odstránený.
Konferencia bola prelomová v tom, že sa konečne podarilo nadviazať kultivovanú komunikáciu Poradného zboru pre chov kamzičej zveri v Jeseníkoch a spolku Jesenický kamzík so zástupcami Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky, ktorej predchodcovia sa predtým principiálne podobných rokovaní nezúčastňovali.
V rámci konferencie konečne došlo ku konštruktívnym rokovaniam predstaviteľov CHKO s odborníkmi, ktorí majú ku kamzičej zveri čo povedať. Bola uzavretá dohoda o spolupráci a riešení predovšetkým otázky lokality Veľkej kotliny, ktorú je treba chrániť pred poškodzovaním rastlinných endemitov zverou.
Fotopasce ukázali, že kamzíky endemity cielene nespásajú a ani im neškodia tak významne, ako predtým tvrdili niektorí botanici CHKO a najmä elementárnymi znalosťami nevybavení a cielene spolitizovaní pseudoekológovia.
Introdukcia kamzíkov v Jeseníkoch
Vráťme sa však k začiatkom kamzičej zveri v Jeseníkoch. Vzťah človeka k tomuto druhu v danej lokalite prešiel niekoľkými obdobiami. Obdobím dovozu zveri a práce s ňou, aby sa dokázala aklimatizovať, obdobím prísneho chránenia, v ďalšom období s ňou začal človek poľovnícky hospodáriť, nasledovalo ťažké obdobie temna a našťastie nasleduje obdobie opäť správneho poľovníckeho hospodárenia, ktoré trvá dodnes. Tento správny vzťah človeka ku kamzičej zveri sa musí starostlivo strážiť.
S myšlienkou vysadenia kamzíkov v Jeseníkoch prišli lesníci v roku 1910, aj keď sa o tejto možnosti hovorilo už okolo roku 1870. Arcivojvoda Evžen Rádu nemeckých rytierov, vtedy so sídlom na zámku v Bruntál, prerokoval tento nápad s cisárom Františkom Jozefom I. Toho nápad zaujal a v roku 1912, teda pred sto desiatimi rokmi, dal súhlas s odchytom kamzíkov vo svojom revíre v Alpách pri Mürztegu, v údolí potoka Tebriny a celú akciu zaplatil. Prvých päť kamzíkov potom bolo do Jeseníkov transportovaných vo februári 1913. Kamzíky boli spočiatku chované v obôrke na Suti, vybudovanej medzi Hvězdou a Ovčárnou neďaleko známych kúpeľov Karlova Studánka. V roku 1924 bola obôrka otvorená a do voľnej prírody bolo vypustených dvadsaťjeden kamzíkov. K vysadeniu kamzíkov sa v roku 1927 prihlásilo aj vroclavské biskupstvo, doviezlo kamzíky aj z Álp. Po aklimatizácii vo zvernici pri osade Vidly v roku 1939 vypustilo do voľnej prírody tiež 21 kamzíkov.
Úspešné polstoročie
Kamzíky až do roku 1960 preukázali, že majú v Jeseníkoch vhodné podmienky na život, pretože ich početné stavy stúpali. Kamzičia zver tu zdomácnela a všetci ju intenzívne chránili. Podľa pamätníkov si nikto nedovolil upytliačiť kamzíka. Trvalo takmer pol storočia, kým stúpol stav kamzičej zveri k číslu približne osemsto kusov.
Od roku 1960 sa o kamzíkov začal zaujímať podnik Štátne lesy. Bolo zjavné, že s kamzíkmi bude nevyhnutné začať poľovnícky hospodáriť, teda odborne regulovať ich populáciu. Po takmer dvadsiatich rokoch snáh a administratívnych bojov bola v roku 1979 vyhlásená Kamzičia oblasť, vymenovaný poradný zbor odborníkov na chov kamzíkov v rámci Severomoravského kraja, a tiež prvýkrát schválený ich plán lovu.
V roku 1979 bolo v Hrubom Jeseníku napočítaných 879 kusov. V nasledujúcom období do roku 1992 chov kamzičej zveri v Jeseníkoch cieľavedome riadil krajský poradný zbor.
Protikamzičia hystéria
Zmena politickej a ekonomickej klímy po roku 1989 priniesla veľké zmeny aj do poľovníctva v podobe novely poľovníckeho zákona. Lesné poľovné revíry sa od roku 1993 začali komerčne prenajímať. Horské poľovné revíry lesných závodov o výmere vyše desaťtisíc hektárov zo zákona zanikli a Štátne lesy vytvorili nové, výrazne menšie, výhodnejšie prenajímateľné lesné poľovné revíry.
Skončilo regulované nájomné vo výške 30 halierov za hektár. Revíry boli prenajímané vo výberovom konaní, kde spravidla vyhrávala najvyššia ponúknutá cena. Po zániku krajov od roku 1992 sa síce okresné úrady v Šumperku a Bruntále snažili chov kamzičej zveri ďalej koordinovať, už ale bez zákonnej opory.
Negatívny vplyv komercie na poľovníctvo sa bohužiaľ nepodarilo úplne eliminovať. V deväťdesiatych rokoch sa k tomu pridali silné hlasy proti všetkej raticovej zveri. Určití jednotlivci i občianske skupiny dokázali vyvolať takmer celoštátnu hystériu proti jeleňom a kamzíkom. Vášnivé diskusie o bytí alebo nebytí kamzíkov ministerstvo poľnohospodárstva v roku 1998 utlmilo v prospech kamzíka, ale ministerstvo životného prostredia 18. apríla 2000 naopak formulovalo požiadavky úplne vylúčiť kamzíka z národných prírodných rezervácií, redukovať jeho početnosť a vylúčiť rozšírenie kamzíka do iných lokalít, než v ktorých v roku 2000 žil.
Správa Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky potom vo svojom pláne starostlivosti na roky 2003 až 2013 uviedla, že do budúcnosti s kamzíkom horským nepočíta z dôvodu jeho nepôvodnosti ako živočíšneho druhu v jesenickej prírode.
Do roku 2003 sa tak počet kamzíkov znížil na iba približne stopäťdesiat kusov. Hroziaci zánik populácie sa podarilo odvrátiť olomouckému krajskému úradu, ktorý na základe nového zákona o poľovníctve v decembri 2004 opäť pre kamzíka vyhlásil Oblasť chovu Hrubý Jeseník a ujal sa koordinácie chovu aspoň formou možných zákonných odporúčaní.
Petícia a jesenický kamzík
Postoje a dokumenty smerujúce k likvidácii kamzíka v Jeseníkoch vyvolali vo verejnosti potrebu vyhlásiť petíciu na záchranu jesenického kamzíka. V septembri 2009 vznikol výbor pre petíciu a bola vyhlásená petícia na záchranu jesenického kamzíka, ktorú podporilo vyše 25 tisíc ľudí. Petícia bola odovzdaná zástupcom Poslaneckej snemovne Parlamentu ČR. Petičný výbor v dôsledku výrazne pozitívneho ohlasu verejnosti sa začiatkom roku 2010 transformoval na občianske združenie a neskôr na spolok Jesenický kamzík.
V júli 2011 sa uskutočnilo rokovanie o petícii v Senáte Parlamentu Českej republiky a v septembri 2011 sa konalo na ministerstve životného prostredia rokovanie, v závere ktorého zaznelo: „Na území Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky zachovať populáciu kamzíka na únosnej miere; pozorovania z obdobia 2000 – 2010 ukazujú, že skutočný stav kamzičej populácie je cca 200 kusov….“
Kamzík ako druh zveri tak bol pre Jeseníky formálne zachránený, ale otázka maximálneho počtu kusov konštatovaním, že v Jeseníkoch žije dvesto kusov kamzičej zveri, vyriešená nebola. Podľa názorov poľovníckych odborníkov jedna tuhá zima s väčšími mrazmi a s väčším množstvom snehu môže znamenať pri počte do dvoch stoviek kusov kamzíkov likvidáciu veľkej časti populácie.
Nízky je tiež koeficient prírastku kamzíčat – len 0,3 kamzíčaťa na kamzicu a rok, a ako je známe, zimu prežíva len približne polovica kamzíčat. Ministerstvo životného prostredia na rokovaní prisľúbilo spracovať podrobnú štúdiu o vplyve kamzičej zveri na jesenickú prírodu, ale do spracovania relevantných podkladov odmietlo riešiť otázku maximálneho počtu kamzičej zveri v Jeseníkoch.
Otázka reálnych stavov
Členovia spolku Jesenický kamzík sa preto rozhodli rokovať o ďalšom posune. Vyzerá to, že pre Chránenú krajinnú oblasť Jeseníky by súčasný stav cca päťsto kusov kamzíkov mohol byť prijateľný, aj keď stále sa operuje s uvedeným počtom kusov, ktorý bol bez nejakého upresnenia prijatý od zeleného stola v roku 2004 ako záväzný ukazovateľ. Pri prísľube, že ministerstvo zrealizuje odbornú štúdiu vplyvu kamzíkov na prírodu a ďalšie kroky, bolo toto rozhodnutie spolkom Jesenický kamzík akceptované ako v danej chvíli maximum možného.
Pri rokovaní poradného zboru v septembri 2020 vyjadril spolok Jesenický kamzík názor, že súčasný odhadovaný stav kamzičej zveri cca päťsto kusov je optimálny a nemal by sa ďalej zvyšovať, čo znamená, že odstrel by sa mal rovnať reálnemu prírastku. Zdalo by sa, že CHKO Jeseníky by túto požiadavku mohla prijať, aj keď stále operuje s počtom dvesto kusov ako so záväzným ukazovateľom, ktorý bol však vyslovený pri zelenom stole. Počet približne päťsto kusov, ako vyplýva zo všetkých štatistík a historických písomností za obdobie viac ako sto rokov, je pre Jeseníky ideálny stav.
Porovnanie s Tatrami
Zaujímavé je porovnanie počtu kamzíkov vo Vysokých Tatrách a v Jeseníkoch. V Tatrách na výmere 738 km2 žilo pred rokom 1989 asi tisíc kamzíkov. V roku 1995 bolo vplyvom pytliactva napočítaných iba dvesto kusov. Vďaka opatreniam Správy Tatranského národného parku bolo v roku 2020 napočítaných opäť okolo dvanástich stoviek kusov kamzičej zveri a táto zver je celoročne chránená.
V Jeseníkoch na výmere 744 km2, teda približne rovnako ako v Tatrách, bolo v roku 1989 približne sedemsto kusov kamzičej zveri, po schválení nového zákona o poľovníctve klesol počet na cca sto päťdesiat kusov. Revíry oblasti chovu Hrubý Jeseník majú výmeru celkom 376 km2 a podľa výsledkov letných sčítaní tu v súčasnej dobe žije do päťsto kusov kamzičej zveri. S touto zverou sa poľovnícky hospodári, a ako je vidieť, správne.
Porovnanie počtu kusov v Tatrách a Jeseníkoch naznačuje s prihliadnutím na to, že škody sú minimálne, že súčasný stav päťsto kusov by mohol byť považovaný za cieľový. Ak z rokovania Chránenej krajinnej oblasti Jeseníky vzíde súhlas so súčasným stavom, bude to znamenať, že aktivity spolku Jesenický kamzík aj spolupráca s poradným zborom a ďalšími zainteresovanými plnia svoj zmysel v prospech jesenickej kamzičej populácie.
Bude tým určený aj ďalší smer, ktorý spolok vidí v ďalšom sledovaní vplyvu kamzíkov na prírodu v Jeseníkoch v spolupráci s CHKO Jeseníky. Dôležité je tiež sledovanie vývoja v oblasti ochrany prírody, pretože môžu znovu získať priestor radikálni ochrancovia prírody a politici, vďaka nepresnej formulácii v zákone o nepôvodnosti zveri a požadovať ich likvidáciu.
Vždy to má háčik?
Na záver prinášame všetkým priaznivcom „háčikov“ informáciu, že spolok Jesenický kamzík v priebehu rokov zhromaždil všetky písomné dokumenty o histórii kamzíkov v Jeseníkoch od roku 1910 až do súčasnosti. Všetko je v listinnej aj digitálnej podobe uložené na zámku v Bruntále. Vo Vlastivednom múzeu v Šumperku spolok uložil zbierku fotografií kamzíkov od rôznych autorov, čiastočne vo forme originálnych fotografií a väčšinu v digitálnej forme. Zbierky sú verejne dostupné a záujemcovia môžu z nich čerpať všetko, čo ich o jesenickej kamzičej zveri zaujíma.
