Norok americký
Rastliny a živočíchy, ktoré si nájdu cestu do nových, neznámych biotopov, môžu vytlačiť pôvodnú flóru alebo faunu a poškodiť životné prostredie. V našom seriáli postupne predstavujeme takéto živočíšne druhy. Teraz je to náruživý lovec – norok americký (Mustela vison).
Táto malá šelmička pôvodne žijúca v Severnej Amerike v nižšie položených štátov USA, Kalifornia, Nevada, Nové Mexiko, Utah a tiež v Kanade, sa lovila predovšetkým pre jej hebkú kožušinu. Kožuchy z týchto zvierat majú aj dnes vysokú cenu.
Po prvej svetovej vojne sa móda norkových kožuchov dostala aj na starý kontinent. V priebehu niekoľkých desaťročí sa farmový chov norka rozšíril do mnohých krajín Európy, predovšetkým v severovýchodnej časti, v Škandinávii a v Sovietskom zväze.
Čoskoro sa začali v blízkosti fariem objavovať norky aj vo voľnej prírode. Boli to jedince, ktoré ušli z fariem, ale aj také, ktoré do prírody vypustili aktivisti „na ochranu zvierat“. Na území Sovietskeho zväzu boli vypúšťané do voľnej prírody úmyselne, za účelom vytvorenia populácií na možnosť lovu. V rokoch 1933 – 1977 sa tam vypustilo 21 300 kusov.
V Bielorusku v päťdesiatich rokoch odhadovali stav norka vo voľnej prírode 865 jedincov, o 30 rokov neskôr to už bolo 56 000. Voľne žijúce populácie v Európe sa začali šíriť v päťdesiatych a šesťdesiatich rokov 20. storočia.
Usadil sa pri Morave a Dunaji
Norok americký je veľmi prispôsobivý druh prostrediu a preto pomerne rýchlo osídľuje nové územia. V súčasnosti sa vyskytuje na území západnej Európy až po Španielsko, v Poľsku, Česku, Slovensku, Rumunsku, Taliansku, v Škandinávii a v pobaltských štátoch. Výskyt bol zaznamenaný aj v Maďarsku a štátoch bývalej Juhoslávie. Možno konštatovať, že vo väčšom či menšom počte, sa nachádza na území celej Európy.
Z literatúry sa dozvedáme, že prvé jedince na Slovensku boli pozorované v sedemdesiatich rokoch minulého storočia. Prvý známy záznam o ulovení norka amerického na Slovensku je však až z roku 2004. V Poľovníckej štatistickej ročenke SR, ktorú spracovalo Národné lesnícke centrum vo Zvolene sa uvádza úlovok 2 jedincov až v roku 2011. Do konca roku 2018 bolo ulovených 20 zvierat, hoci sa norok môže loviť celoročne. V krátkom čase stihol osídliť celý slovenský úsek Moravy aj horný tok Dunaja, kde miznú vzácne druhy vtákov. Desiatky kilometrov brehov zostali vplyvom tohto predátora bez typických obyvateľov.
V Českej republike iba v poľovníckej sezóne 2018/2019 ulovili 608 jedincov a v Nemecku v sezóne 2016/2017 bol úlovok 971 jedincov. S porovnaním so sezónou 1996/1997 je to nárast o 411 %. V Poľsku je norok rozšírený takmer po celej krajine, najmä oblastiach bohatých na vodné toky. Lov je tam povolený od 1. júla do 31. marca. V poľovníckych oblastiach, kde sa vyskytuje tetrov hlucháň a tetrov hoľniak a v rybárskych chovných oblastiach sa naň môže poľovať po celý rok. Expanzia norka amerického v Európe bola umožnená aj z toho dôvodu, že na väčšine jej územia chýbali pôvodné druhy vydra riečna a norok európsky.
Viazaný na vodu
Norok americký je spôsobom svojho života viazaný na vodné prostredie. Potravu vyhľadáva priamo vo vode, alebo na brehoch do vzdialenosti 5 m od vodnej hladiny. Využíva všetky typy vôd a to od malých potokov až po veľké rieky, ako aj stojaté vody od malých rybníkov až po more.
Táto lasicovitá šelma telom je veľmi podobná našim tchorom, od ktorých sa líši tým, že má medzi prstami predných a zadných končatín plávacie blany. Hmotnosť samcov je do 1 500 g a samíc okolo 800 g. Dĺžka tela sa pohybuje v rozmedzí 35 – 55 cm, dĺžka chvosta od 15 – 25 cm, dĺžka zadného chodidla 5 -7 cm. Prirodzené sfarbenie je tmavohnedé až čiernohnedé. Na spodnej čeľusti má srsť bielu. Pôvodný norok európsky má bielu aj hornú časť pysku. Na farmách bolo vyšľachtených až 25 farebných variantov, z ktorých mnohé sa dostali rôznou cestou do voľnej prírody.
Prežívajú vo vyhrabaných plytkých brlohoch, do ktorých jeden vchod je pod hladinou. Vchodov do brloha býva zvyčajne viac. Sú výborní plavci, nielen na hladine, ale aj pod ňou bez ohľadu na ročné obdobie. Iba počas veľkých mrazov prečkávajú niekoľko dní v brlohu.
Samice a samce žijú oddelene, spolu sú iba v dobe párenia, ktoré prebieha od februára do apríla. V priemere za 51 dní rodí samica 5 – 9 mláďat. Mláďatám sa začínajú otvárať oči až po 30 – 35 dňoch. O mláďatá sa stará výlučne samica. V auguste sa mláďatá začínajú osamostatňovať a hľadajú si nové teritórium. Pohlavne dospievajú v 10. mesiaci života.
Veľkosť teritória v letnom období u samíc je 130 ha a u samcov takmer raz tak veľká. V zime sa zmenšuje asi o polovicu. Po vodných tokoch migruje do vzdialenosti až 50 km. Samica sa priemerne denne pohybuje v okruhu 1 km a samec až v okruhu 6 km. Norok nemá v Európe takmer prirodzeného nepriateľa a preto sa rýchlo množí a obsadzuje stále nové lokality.
Škodí v hniezdnych kolóniách
Norok je nočný dravec, ktorý začína loviť za súmraku. Vie loviť nielen vo vode a brehoch, ale aj na stromoch, nakoľko sa vie dobre šplhať. Jeho potrava je pestrá, loví ryby, raky, obojživelníky, hady, väčší hmyz. Požiera všetky vývojové štádia vtákov od vajec až po dospelé jedince. Z cicavcov sú to predovšetkým hryzec, hraboš, potkan, ondatra, zajac. Ale vie usmrtiť aj väčšieho živočícha ako je on a to vydru. Je náruživý lovec, ktorý loví všetko živé. Počas jednej noci vie usmrtiť v hniezdnej kolónii aj niekoľko desiatok vtákov. Bolo zistené že najviac konzumuje vtáky 35 %, cicavce 31 %, vodné živočíchy 23 %, rastlinstvo 8 % a hmyz 3 percentá.
O škodlivosti norka amerického na európsku faunu existuje rada štúdií. Podľa nich najviac škôd spôsobuje na hniezdnych kolóniách aliek, čajok, rybára riečneho a to ako na sladkovodných plochách, tak aj morskom pobreží. U našich západných susedov je najviac ohrozená čajka smejivá, lyska čierna, sliepočka vodná, ale aj potápky a kačice. Tu často likviduje hniezda na umelých plošinách a hniezdnych búdkach. Táto nepôvodná šelma môže mať tiež vplyv na početnosť konkurenčných pôvodných druhov šeliem.
Jozef Herz, Foto: Shutterstock
