Súčasnú pandémiu nákazy COVID – 19 mnohí skloňujú so zásahom človeka do života divoko žijúcej zveri. Genetik Radoslav Židek až také priame prepojenie nevidí. ,,Zvaliť na lov a obchod zo zvieratami súčasnú situáciu je podľa mňa trochu krátkozraké. Vo svete, kde sa lietadlom dostanete za pár hodín na druhú stranu zemegule, bude šanca pandémie proste realita, na ktorú si budeme musieť zvyknúť,“ hovorí genetik.
Pomerne „mladé“ infekčné ochorenia SARS, COVID-19 a MERS, ktoré sa začali objavovať po roku 2000, spôsobujú vírusy zo skupiny koronavírusov. Šírenie prvých dvoch je spojené s ázijskými krajinami, MERS s Blízkym Východom a tiež s Áziou. Je dôležité toto geografické spojenie? Čo majú konoravírusy rozdielne?
Koronavírusy sú skupina vírusov, ktoré sa vyznačujú svojou špecifickou korunkou väzobných proteínov a prítomnosťou RNA (ribonukleových kyselín). Neviažu sa napríklad len na ázijský kontinent, ale sú celosvetovo rozšírené a spôsobujú rôzne komplikácie od nádchy po respiračné komplikácie typické pre SARS-CoV-2 spôsobujúci COVID-19.
Vírus, ktorý stojí za súčasnou krízou, mal vraj preniknúť cez morské živočíchy. Prečo práve teraz? Trh s morskými živočíchmi funguje určite dlhé roky.
Myslím si, že v dnešnej dobe dostávame obrovské množstvo rôznych informácií a niektoré z nich sú pravdepodobne nezmysly. SARS-CoV-2 totiž podľa všetkých dostupných vedeckých informácií napadá len teplokrvné živočíchy. Morské živočíchy majú teplotu tela, ktorá vírusu nevyhovuje. Podľa mňa je táto informácia vymyslená.
Kto teda môže byť jeho pôvodcom?
Oficiálne stanovisko, ktoré za pôvodcu určilo netopiera, vychádza z pomerne rozsiahlej populačnej štúdie rôznych vírusov, a vírus pochádzajúci od netopiera sa javil ako geneticky najpodobnejší. To však neznamená, že medzi ľudí tento vírus prišiel rovno od netopiera. Všetky štúdie vychádzajú len zo známych informácií a čoraz viac vedcov sa prikláňa k názoru, že od netopiera prešiel vírus ešte jednou zastávkou na zvierati, ktoré zatiaľ nepoznáme. Ak to zviera niekto nájde, tak konečne vnesie svetlo do pôvodu vírusu a budeme môcť kľudne spávať s pocitom, že nám ide po krku len príroda a nie skupina vedcov s technológiami presahujúcimi súčasnú mieru poznania.
Ako môže netopier nakaziť človeka?
V prvom rade to, že sa predpokladá, že kým SARS-CoV-2 napadol človeka, strávil istý čas v populácii čínskych netopierov, neznamená, že naše netopiere sú nakazené tiež. Doteraz nie je jasné, či bol netopier posledným medzihostiteľom pred človekom, alebo tam bolo ešte nejaké iné zviera. Na rozdiel od Číňanov sme pomerne konzervatívni v stravovacích návykoch, ako aj v tom, aké zvieratá si chováme pre zábavu. Takže prenos z netopiera na človeka a opačne mi príde pomerne zložitý.
Za posledné mesiace sa objavili rôzne názory o tom, čo vyvolalo tohtoročnú pandémiu. Jeden z nich naznačuje prenos nákazy z voľne žijúcich živočíchov na človeka, ktorých populácia sa znížila najmä v dôsledku lovu, obchodu s nimi a stratou ich biotopu. Súhlasíte s tým?
Čítal som rôzne vedecké aj menej vedecké články s podobnou témou, ktorú spomínate, ale žiaden z nich ma nezaujal vedeckými faktami. Ako človek venujúci s biodiverzite, si myslím, že len vysoko variabilný systém má šancu prežiť a vyhladenie akéhokoľvek živočícha na planéte môže mať v budúcnosti fatálne následky, ktoré teraz možno ani nevieme posúdiť. Zvaliť na lov a obchod zo zvieratami súčasnú situáciu, je podľa mňa trochu krátkozraké. Myslím si, že v súčasnosti je lov aj obchod oveľa lepšie regulovaný ako v minulosti. No, vo svete, kde sa lietadlom dostanete za pár hodín na druhú stranu zemegule, bude šanca pandémie proste realita, na ktorú si budeme musieť zvyknúť.
Vieme, koľko vírusov koluje v u nás divoko žijúcich zvierat? U akých druhov?
Možno sa mýlim, ale nemyslím, že by niekto robil podrobné štatistiky o variačnej štruktúre vírusov kolujúcich v populácii divoko žijúcich zvierat. Nazdávam sa, že hlavne sa sledujú vírusy, ktoré sú nebezpečné aj pre človeka, ako je napríklad vírus spôsobujúci besnotu.
Ktoré zoonotické vírusy sú pre človeka nebezpečné?
Väčšina vírusov, ktoré kolujú u zvierat, sú úplne neškodné pre človeka. Existuje zopár, ako je napríklad besnota, ktorá je pre človeka smrteľná. Každý poľovník vie, ako sa besnota prenáša a ako sa proti nej chrániť. Podľa stránky štátnej veterinárnej správy prenášateľný na človeka je tiež pseudomor hydiny, ktorý však spôsobuje „len“ zápal spojiviek a iné príznaky podobné chrípke. Iné vírusy, ktoré by boli schopné naozaj ohroziť človeka v populácii divoko žijúcich zvierat, nemáme. Samozrejme, je množstvo vírusov, ktoré dokážu ohroziť poľovných psov, prenos na človeka však nebol dokázaný, alebo má ochorenie veľmi ľahký priebeh.
Pseudobesnota, herpesový vírus, sa prenáša z diviaka na psa s fatálnymi následkami pre psa. Čo ak tento vírus zmutuje a napadne človeka?
Čo ak tento vírus zmutuje, je otázka, pri ktorej si môže každý vybrať scenár, ktorý mu práve vyhovuje. Nakoľko sú mutácie vznikajúce v prírode prevažne náhodné, rovnakú mieru náhodnosti môže mať aj ich dopad. Môže sa teda stať, že sa nestane vôbec nič, alebo aj to, že vymrie celá populácia ľudstva. Alebo aj hocičo medzi týmito dvomi extrémami.
Nový koronavírus má mutovať podľa krajiny, kde sa rozšíril. Ako má toto laik chápať? U nás je iný ako napríklad v Rakúsku?
Mutuje samotný vírus SARS-CoV-2, je to jeho prirodzená vlastnosť a mutuje veľa a rád, lebo jeho podstata je molekula RNA, ktorá je pomerne nestabilná. Takže sa bežne deje, že vírus z dôvodu rôznych vplyvov zmení pár písmeniek svojej RNA. Takáto zmena nemusí mať žiaden efekt, alebo môže zvýšiť životaschopnosť vírusu, prípadne jeho schopnosť infikovať aj iný druh hostiteľa. A tak sa úplne bežne stane, že sa na rôznych miestach sveta nachádzajú viaceré formy toho istého vírusu označeného SARS-CoV-2. A dokonca podľa toho, kde nastala zmena vo víruse a aká bola, sa dá zistiť, ako vírus k nám prišiel.
Koľko rokov bude trvať vývoj vakcíny? Aby vedci mali podklady aj k tomu, ako zasiahne chronikov – diabetikov, onkologických pacientov, alergikov?
Toto je veľmi akademická otázka, pri ktorej je možné diskutovať do nekonečna. Podľa môjho názoru je správna doba vývoja vakcíny taká, pri ktorej budú možné vedľajšie negatívne účinky vakcinácie zanedbateľné voči jej pozitívnemu efektu na prežívanie vakcinovaných ľudí. Vždy sa nájdu ľudia, ktorí sa budú vakcinácie báť a je to normálne. Nič totiž nie je bez rizika. Aj pri bežnej prechádzke si môžete zlomiť nohu. Šanca je síce malá, ale vylúčiť sa nedá. V biológii má zatiaľ výsadu 100 percentnej spoľahlivosti len smrť.
Príde tento rok ďalšia fáza nákazy, pri ktorej budú opäť potrebné reštrikčné opatrenia?
Žijeme vo svete, ktorý vytvára vhodné prostredie pre šírenie rôznych nákaz. Dávno preč sú tie časy, kedy sa človek dostal za život najďalej do vedľajšej dediny alebo do mesta. Základom života na tejto planéte je adaptácia. Nech už príde druhá fáza, alebo nie, budeme sa musieť prispôsobiť. Situácia s COVID-19 nám ukázala jednu dôležitú vec. Potenciál našich ľudí je vyšší, ako sme si mysleli. Skoro každý dokáže vyrábať rúška, naši vedci si vedia urobiť testy na detekciu vírusu, naši zdravotníci dokážu pracovať do vysilenia a verím, že keď tento rok vynecháme dovolenku v zahraničí a začneme kupovať aj slovenské potraviny a výrobky, tak dáme dokopy aj ekonomiku.
Vizitka
Radoslav Židek sa viac ako 20 rokov venuje populačnej a molekulárnej genetike. Špecializuje sa na hodnotenie genetickej diverzity, vysledovateľnosti potravín a overovanie rodičovstva ľudí aj u zvierat. Je vysokoškolským pedagógom na SPU v Nitre, vykonáva tiež znaleckú činnosť v odboroch Genetika a Potravinárstvo.
(red), Foto: Shutterstock
