Krajinu zahalil štipľavý, vlhký chladný vzduch. V ten deň som sa obliekol trochu naľahko, preto som sa možno o niečo rýchlejšie predieral mierne zasneženou, skôr zamrznutou stepou.
Napriek tomu som spôsobil pomerne málo hluku, lebo takmer pred nohy sa mi vykotúľal prekvapený mladý diviak zo svojho teplého, nočného úkrytu. Ako zmyslov zbavený unikal predo mnou po rovine. Keď som uvidel to prasa, bez rozmýšľania, inštinktívne som si priložil k plecu svoju dvojhlavňovku Antonio Zoli a odistil som ju. Potom som namieril na zver a stlačil spúšť.
Môj 9,3-milimetrový express vydal upokojujúci, hlboký dunivý zvuk, ktorý som začul asi len ja, lebo diviak sa dostal na druhý svet ešte skôr, ako zaznel. Ako tak ležal, pohla sa mu jedna zadná končatina, ale to bola pravdepodobne už len hra bezvedomia. S dobrým pocitom som si otvoril zbraň. Vybral som z nej mosadznú, štíhlu nábojnicu a aj ostrý náboj z druhej hlavne, veď lov sa skončil. Približne 15 metrov predo mnou ležal zasiahnutý diviačik. Na rade bola už len následná radosť, ulomenie halúzky, fotenie a vyvrhnutie.
Čerešničkou na torte spomínaného, pre mňa veľmi záživného, poľovníckeho dobrodružstva bol náboj kalibru 9,3x74R, ktorý bol skonštruovaný presne v roku 1900 v Nemecku, najmä k poľovníckym zbraniam so sklopnou hlavňou. Čiže, už viac ako sto rokov slúži nimródom a jeho popularita je odvtedy neochvejná.
Dizajnovali ho Nemci?
Je mimoriadne zaujímavé, že o jeho duchovnom otcovi nie je nič známe. V koho hlave sa „zrodil“ jeho dizajn, kto ho vytvoril a registroval?
Jeden fínsky autor odborných článkov tvrdí, že ide o modernizáciu staršieho modelu na čierny strelný prach, avšak ja tomu neverím, lebo rozmery ich nábojníc sú veľmi odlišné. Prikláňam sa skôr k názoru, že ide o samostatný výtvor.
Nemci ho zamýšľali ako odpoveď, „konkurenciu“ pre na európskom kontinente celkom pekne rozšírený .400/360 Westley Richards britského pôvodu. Ich snaženie bolo korunované úspechom. Jeho vytvorením sa zrodilo „non plus ultra“ nábojov s obrubou na ťažkú európsku zver, ktoré bolo rovnako silné, účinné ako od neho síce legendárnejší, „urodzenejší“, avšak oveľa zriedkavejší anglický .375 Holland & Holland Magnum Flanged. Vzhľadom na africkú „veľkú päťku“ – slon, nosorožec, byvol, lev, leopard – je anglický model v každom ohľade lepšia voľba, ale na zver nášho kontinentu je 9,3x74R ideálnejší.
Jeho výkon je približne ako v prípade 9,3×62 s drážkovou nábojnicou do opakovačiek, ale s nižším tlakom plynu (340 Mpa alebo 49 300 psi).
K nemu vhodné strelivo nepredstavuje široký výber: 15,5-16,0-16,2-16,7-17,5-18,5-19,0-gramové, s rozličným dizajnom. V odlišných variantoch ich vyrába RWS, Sellier&Bellot, Norma, Sako, Hirtenberger, Blasser, a dokonca aj americký Winchester. Ja osobne, aj keď som vyskúšal viacero značiek, napokon som zostal pri 18,5-gramovom variante Norma Oryx. Jednoducho preto, lebo s ním som si „vystrieľal“ svoje hlavne, a s ním strieľa moja dvojhlavňovka najlepšie. S ostatnými je schopná oveľa nižšieho strelného výkonu.
Skvelý výkon – upravená hlaveň
To ukazuje jeden z hlavných negatívov expressov, ktoré dosahujú skvelé výkony len s tým typom nábojov, ku ktorým sú upravené hlavne. Ak sa stane, že s iným druhom, od iného výrobcu, s rozdielnou hmotnosťou streliva strieľajú rovnako pekne, tak to sa dá pripísať len k šťastnej náhode. Samozrejme, vyrábajú sa k nim nielen dvojhlavňovky, ale aj iné pušky s kombinovanými hlavňami – kombičká, drillingy -, ale aj jednohlavňové gavalierske pušky. V ich prípade sa už dá vyberať z neustále sa rozširujúcej ponuky, aj keď aj v tomto prípade platí, že sa oplatí ostať pri tom type, s ktorým zbraň najlepšie strieľa.
Dávnejšie – pri predchádzajúcej dvojhlavňovke – som sa často skúšal Normu Alasku, jeho jednoduché 18,5-gramové strelivo obalené do tombaku, s olovenou špičkou má počiatočnú rýchlosť 720 m/s, úsťová energia je 4797 joulov. Veľkú zver, ktorú som zasiahol dobre na vitálnych miestach, táto munícia ihneď skolila. Úniková vzdialenosť – z komplexného pohľadu – sa ukázala oveľa kratšia, ako keď som použil kalibre 7x65R, .308 Winchester alebo .30-60 Spr. A to už ani nehovorím o aj od nich tenších nábojoch s ľahším strelivom. Obrovskou výhodou 9,3x74R je, že zanechá po sebe oveľa viac „strelných znakov“, ako menšie. Vo všeobecnosti spôsobuje silnejšie krvácanie, čo uľahčuje občas sa vyskytujúce následné hľadanie. Stará, ale veľmi účinná konštrukcia.
Napadajú mi dvaja slávni nimródi, ktorí často využili prednosti pušiek-nábojov 9,3x74R. Jedným z nich je sedmohradský GyulaIglódy, ktorý lovil v Karpatoch. Používal kombinovanú guľovnicu, a ďalšia osoba, môj veľmi dobrý kamarát, ktorý už, žiaľ, taktiež nie je medzi nami, bol Lóránt Szűtsy zo Slovenska, ktorý používal Merkelbock deväťdesiat trojku. Skolil ňou mnoho silných jeleňov, svalnatých diviakov. Vzdal sa jej len preto, lebo v tom čase v Československu mohli poľovníci vlastniť len jednu zbraň, a nechcel sa zbaviť modelu 7×57 Mauser, ktorý zdedil po svojom otcovi. Vtedy a tam zvíťazilo srdce nad praktickosťou.
Na lov diviakov
9,3x74R milujú Belgičania, Rakúšania, Nemci, Dáni, najmä tí, ktorí sa často zúčastňujú honu na diviaka. Oni mu dali mimoriadne lichotivú prezývku „Königliche Patronen“ – „kráľovský náboj“ -, ktorá mu bezpochyby prináleží. Ferlachskí puškári k nemu vyrábajú dvojhlavňovky, a spomedzi väčších závodov v tomto type vynikajú Blaser, Krieghoff, Merkel, Antonio Zoli, ChapuisArmes, Heym. K nemu prislúchajúce jednorazovky a pušky s kombinovanými hlavňami sa oplatí objednávať taktiež od nich.
Aj keď má samotný náboj úctyhodné rozmery, spolu so strelivom môže mať maximálne 94,50 milimetrov, čiže má veľkosť menšej cigarky, k nemu skonštruované guľovnice s ideálnou váhou nekopú priveľmi. Pre mňa je to ešte únosné, povedal by som, že akurát dosahuje hornú hranicu únosnosti. Odľahčená horská karabína .30-60 Springfield spôsobí svojmu majiteľovi nepríjemnejší zážitok, ako ktorýkoľvek 9,3 express. A to som ešte nespomenul stredné magnumy.
Vo všeobecnosti náboje s nábojnicou postupne sa zužujúcou smerom k strelivu skôr tlačia ako kopú, čo je jedným z nepríjemných poznávacích znakov „plecnatých“ magnum munícií. Na diviaka, jeleňa, medveďa je to úžasná munícia, nemyslím, žeby niekedy niekoho sklamala, ak bola použitá odborne.
Bežne sa poľovnícka munícia 9,3x74R používala na skolenie diviačej zveri, ale v primeranej vzdialenosti je použiteľná aj na srnca.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek
