Slovenský hrubosrstý stavač právom patrí medzi klenoty našej kynológie. Je výsledkom medzi plemenného kríženia a snáh našich chovateľov vyšľachtiť plemeno, ktoré by spĺňalo kritéria vo výkonnosti a správnej povahe.
Slovenský hrubosrstý stavač je stredne veľkej kostry, ušľachtilých tvarov a krásneho sivastého zafarbenia s tvrdšou, hustou a priliehajúcou srsťou. Plemeno vzniklo medziplemenným krížením weimarského a hrubosrstých stavačov. Pôvodne bolo šľachtené pre potreby slovenského poľovníka, avšak aj vďaka srdečnej povahe a dobrému charakteru je považovaný za adaptabilného psa.
Je ľahko cvičiteľný, povahu má vyrovnanú bez prejavov plachosti, bojazlivosti a agresivity. Vynikajúco vychádza s deťmi a je ideálny spoločník do rodiny, ale i pre poľovníka. Je využívaný v poľovníctve, v služobnej kynológii, v športovej kynológii, aj ako spoločenský pes.
Má vrodené vlohy pre prácu v poli, v lese i vo vode, najmä však pre prácu po výstrele, prácu na stope postrelenej zveri, jej dohľadanie a prinesenie.Na Slovensku nie je počet jedincov slovenského hrubosrstého stavača rozsiahly a aj preto je považovaný za prestížneho a vzácneho psa.
Pri šľachtení slovenského hrubosrstého stavača bolo cieľom vyšľachtiť plemeno vhodné pre spoločné poľovačky, t.j. stavača poslušného s vrodeným kratším hľadaním. Zároveň stavača vynikajúceho pri prinášaní, v práci na stope, vo vode a ostrosti na škodnú zver. Psa, ktorý bude mať veľa z týchto vlastností vrodených a bude vyžadovať čo najjednoduchší výcvik. Ak k tomuto pridáme krásne hrubosrsté osrstenie, ktoré zvyšuje jeho odolnosť, máme pre našich poľovníkov ideálneho psa
Z histórie šľachtenia
Šľachtenie slovenského hrubosrstého stavača ako nášho pôvodného plemena sa začalo približne v 40. rokoch 20. storočia. Nestor slovenskej kynológie Koloman Slimák začal vtedy podchytávať hrubosrstých jedincov zaujímavého sivastého zafarbenia.
Na procese tvorby tohto plemena sa podieľali weimarský stavač, český fúzač a nemecký drôtosrstý stavač. Potomkovia vzájomných párení týchto plemien, iba hrubosrstí a jednofarební, boli zapisovaní ako hrubosrstí weimarskí stavači do experimentálnej plemennej knihy, zastrešovanej od roku 1950 Slovenským poľovníckym zväzom.
Oficiálny štandard weimarského stavača však neuznával jeho hrubosrstú formu. V slovenskom preklade štandardu ale bolo uvedené, že niekoľko jedincov sa chová na Slovensku v hrubosrstej forme. V roku 1975 nemecký Klub chovateľov weimarských stavačov odpovedal v otázke uznania hrubosrstej variety slovenským chovateľom, že Nemecko, ako krajina pôvodu weimarského stavača, neuznáva jeho hrubosrstú formu. Od toho času bolo zakázané krížiť jednotlivé typy osrstenia medzi sebou, ak, tak len s povolením hlavného poradcu chovu.
Početnosť hrubosrstej variety bola vo vtedajšom Československu pomerne veľká a jej obľuba u poľovníkov ešte väčšia. To prinútilo slovenských poľovníkov a chovateľov, aby sa pokúsili o uznanie samostatného slovenského plemena na pôde FCI. V uznávacom konaní slovenskí zástupcovia neuspeli hneď na prvýkrát.
Bolo potrebné rozdeliť populáciu do nepríbuzných krvných línií. Vtedajšia dostatočne široká chovná základňa to bez väčších problémov umožňovala. Po dopracovaní materiálov prekladaných uznávacej komisii FCI, bola snaha nadšencov pre chov tejto rasy korunovaná úspechom. 6. júna 1983 na zasadnutí komisie v Madride bol uznaný SHS ako plemeno a jeho štandard bol vydaný pod číslom 320.
Všeobecný popis plemena
Slovenský hrubosrstý stavač je stredne veľký až väčší pes pracovného typu, silnejšej kostry, ušľachtilých tvarov, sivej farby s hrubým osrstením.
Telesný rámec je mierne obdĺžnikový.Ideálny pomer dĺžky tela k výške na kohútiku je asi 10 : 9, u suky až 10 : 8.
Oči sú mandľového tvaru, dobre vsadené, inteligentného výzoru, jantárovej farby (mierny hnedý nádych nie je chybou), u šteniat a mladších psov blankytné. Očné viečka tmavo sfarbené a dobre priliehajúce k očnej buľve. Uši primerane dlhé, nasadené nad rovinu oka, so širokým úponom a zaokrúhlené. Hladko visiace tesne pri hlave.Krk je stredne dlhý. suchý, bez kožných záhybov, dobre osvalený, v kohútiku vysoko nasadený a plynulo prechádzajúci do chrbtovej línie.
Chvost je stredne silný, vyššie nasadený, v pokoji nesený zvisle, v pohybe vodorovne, dobre osrstený, srsť nesmie tvoriť kefku. V krajinách, kde je povolené kupírovanie, sa skracuje o polovicu dĺžky.
Srsť je tvrdá, hustá a priliehajúca k telu. Skladá sa z podsady a tvrdých pesíkov asi 4 cm dlhých, rovných a pevne priliehajúcich k telu. Na spodnej časti papule a pyskoch je dlhšia a mäkšia a vytvára tzv. fúz. Osrstenie na obočí je hrubšie a výraznejšie a srsť smeruje šikmo hore. Ostatné časti hlavy pokrýva kratšia hrubá srsť. Na uchu je srsť krátka a mäkšia.
Základná farba je sivá od strieborno sivej po myšaciu sivú, ako aj všetky prechody týchto farieb. Hlava a uši sú trochu svetlejšie sfarbené. Biele znaky na končatinách a predhrudí sú povolené.Okrem jednotného sfarbenia sa vyskytuje aj sivé sfarbenie s väčšími alebo menšími bielymi fľakmi alebo striekaním po tele tzv. beloš. Základnou farbou však vždy zostáva farba sivá.
Pohyb je pri všetkých typoch plynulý a priestorný. Pri kluse zostáva chrbát pevný a držanie tela elegantné. Predné i zadné končatiny sa pohybujú rovnobežne. Mimochod je nežiadúci. Typickým pohybom pri hľadaní je cval.
Chov na Slovensku
V roku 1990 bol založený Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov, ktorého úlohou bolo zastrešiť chov, zušľachťovanie a rozširovanie tohto plemena. Za roky existencie “Slováka” prešlo plemeno vývojom aj stagnáciou. Boli obdobia, kedy bol viac obľúbený a chovaný a bohužiaľ boli obdobia, kedy sa chovu neprikladal veľký dôraz.
Veľa jedincov bolo vyvezených do zahraničia a chovateľská základňa na Slovensku upadla. Ako však býva zvykom, všetko zlé je aj na niečo dobré a staré porekadlo, že všetko sa na dobré obráti, vystihuje práve rok 2015. Klub chovateľov slovenských hrubosrstých stavačov v ňom prešiel obnovou,. Pripojili noví i skúsení chovatelia a výsledkom bol naozaj úspešný rok.
Kým v roku 2014 bolo evidovaných 7 vrhov a 52 zapísaných šteniat, o rok neskôr bolo evidovaných 13 vrhov a 82 zapísaných šteniat. Klub sa umiestnil na popredných priečkach v počte zapísaných šteniat medzi jednotlivými plemenami stavačov.
Pracovný štýl, vystavovanie, prinášanie
Slovenský hrubosrstý stavač prehľadáva terén razantným a priestranným cvalom. Je to plemeno určené k všestrannej práci a preto je jeho záujem o stopu zveri resp. jej overenie požadovanou vlastnosťou. V teréne sa pohybuje ľahko, pričom z neho vyžaruje chuť vyhľadať zver. Hlava je pri hľadaní nesená v úrovni resp. mierne nad úrovňou chrbta. Nesenie hlavy však nie je nemenné, naopak pes musí reagovať na rôzne pachy tak, aby dôkladne prehľadal terén a neprechádzal zver, ktorá sa tam nachádza.
Vystavovanie psa je pevné. Pes vystavuje v stoji, je pri ňom nehybný a nos smeruje ku zveri. Niekedy pri náhlom narazení na pach zveri zastaví z plného behu. Typickejšie je však spomalenie pri navetrení zveri, overenie si pachu s vysokým nosom, postúpenie proti smeru šíriaceho sa pachu a po spoľahlivom overení si pachu, vystavenie v typickej polohe t.j. v stoji s mierne pokrčenými končatinami natiahnutým krkom a hlavou s nosom v smere zveri. Slovenský hrubosrstý stavač je pes určený pre prácu pred i po výstrele. Dohľadávanie a prinášanie drobnej a škodlivej zveri je pre neho vrodené. Prinášanie zveri zo zeme i z vody musí byť spontánne, radostné a rýchle. Zver musí prinášať v plnej papuli s pevným úchopom.
