Pohľad do sveta šírenia pachu a vôní
Lovec pomaly, so zadržaným dychom kráčal smerom k vybranému divokému zvieraťu. Prenasledovanie mal oveľa viac v obľube, ako sedieť, čakať a dúfať na postriežke. Potichu – plánujúc každý krok, kam a na čo stúpiť – pohyboval sa smerom ku koristi, kým tá pokojne, netušiac hľadala potravu. Každý jeden krok sa zdal ako večnosť, ale vedel, že ponáhľanie, netrpezlivosť a hocijaký unáhlený pohyb by iba ohrozil úspech jeho úsilia.
Mal dobrý vietor. Pomerne rýchlo sa pohyboval, skrytý vo vyčnievajúcom rastlinstve na okraji lesa. Ako sa zmenšovala vzdialenosť medzi ním a vyhliadnutou korisťou, jeho srdce búšilo čoraz viac a v ušiach hlasné bubnovanie signalizovalo stúpajúce vzrušenie. Už dosiahol potrebnú vzdialenosť, niečo ho nabádalo na ďalšie kroky. Neodvážil sa však riskovať neúspešný pokus.
Ešte niekoľko krokov… Potom namieril pušku opatrne položenú na oporu streleckej palice. Pomocou zameriavacieho kríža ďalekohľadu hľadal životne dôležité časti zvieraťa. Zhlboka sa nadýchol a pokúsil sa upokojiť seba aj tanec nitkových krížov. Teraz to možno bude dobre! Akonáhle si to myslel, pocítil nepriaznivú zmenu prúdenia vzduchu smerom od jeho šije vlhkej od potu. Jeho odhad sa potvrdil… Nitkový kríž ukázal iba ustupujúcu siluetu divokého zvieraťa, a s trochou hnevu, ale odovzdane konštatoval: tentokrát príroda zvíťazila.
Veľa otázok
Mnohí z nás určite poznajú túto situáciu alebo podobný príbeh. Bol to naozaj vánok, čo sme cítili na krku alebo divokú zver vyplašilo niečo iné? Z akej vzdialenosti môžu vôbec obyvatelia lesa cítiť prítomnosť človeka?
Je známe, že dravce, ktoré sú cicavce, môžu z viac kilometrovej vzdialenosti cítiť svoju korisť. Dokážu však aj mierumilovné zvieratá vytušiť prítomnosť dravca z takej vzdialenosti? A čo so zvieratami, ktoré sa nemusia báť predátorov? Používajú svoj čuch do takej miery, ako tie, v ktorých prirodzenom prostredí sú aj dravce? A čo prostredie, kde je prítomnosť človeka každodenná a divoká zver si môže zvyknúť na našu vôňu?
Úplnú pravdu sa asi nikdy nedozvieme, ale tieto otázky nás môžu prinútiť na potulky do sveta vôní, ich prúdenia, resp. spôsobu šírenia. Počas evolúcie sa vo vzťahu dravec – korisť zvádza večný boj. Obe strany vyvíjajú najúspešnejšiu stratégiu prežitia, a teda aj prežitia svojho druhu. Keďže sa prostredie neustále mení, musí sa meniť aj táto stratégia. Čo je dnes úspešné, nemusí byť aj zajtra…
Molekuly pachu vo vzduchu
Čuch je jedným zo zmyslov, ktorý je súčasťou stratégie oboch strán. Jedna z nich ho využíva viacej, druhá menej. Korisť – keďže vo svojej úspešnej stratégií vyvíja viacero zmyslov– nevyužíva svoj čuch tak „ostro” (na rozdiel od ich zraku a sluchu), ako dravce, ktoré spoliehajú hlavne na svoj čuch a tento zmysel si vycibrili na dokonalú úroveň. Korisť – hoci je jej stavba rovnaká ako u predátorov – nemá tento zmysel až tak vyvinutý, nepoužíva ho s takou účinnosťou.
Každý živý organizmus vonia vtedy, keď sa z organickej látky dostanú pachové molekuly do vzduchu. Pachové molekuly majú rôznu hmotnosť, ich pohyb a šírenie vo vzduchu ovplyvňujú rôzne vplyvy (difúzia, pohyb tepla, gravitácia atď.). Najvýznamnejší z nich je vplyv pohybu tepla, ten prináša aj pohyb väčšieho objemu vzduchu. No na to, aby korisť mohla používať svoj čuch, musia sa molekuly pachu dostať do jej čuchového orgánu prostredníctvom uvedených síl.
Šírenie molekúl pachu je ovplyvnené mnohými faktormi, napríklad rýchlosť pohybu vzduchu, charakteristika terénu, časť dňa, vlhkosť vzduchu, počasie atď. Korisť zacíti prítomnosť nebezpečného dravca – alebo dokonca poľovníka – ak sú splnené tieto podmienky:
– Molekuly pachu musia byť vo vzduchu.
– Molekuly pachu sa musia dostať do nosu zvieraťa.
– Koncentrácia molekúl pachu musí byť vyššia ako prahová hodnota na detekciu zápachu.
Ak jedna z podmienok chýba, dravec – poľovník – zostáva pre korisť neviditeľný.
Je potrebné poznamenať, že prvú podmienku nemôže ani jeden cicavec úplne eliminovať kvôli svojej termoregulácii.
Kedy je lovec neviditeľný?
Pri prenasledovaní je dôležité určenie smeru vetra preto, lebo tým môžeme ovplyvniť druhú podmienku. Ak je smer vetra nepriaznivý, zostane iba otázka, z akej vzdialenosti môže byť poľovník stále „neviditeľný”, nenápadný pre korisť. Človek by si myslel, že čím je silnejší vietor, resp. čím vyššia je jeho rýchlosť, tým ďalej sa dostanú pachové molekuly a preto nás môže cítiť korisť z väčšej vzdialenosti. Nie je to však úplne tak.
Uvoľňovanie molekúl pachu v prípade živého organizmu (cicavca) je väčšinou konštantné. Čím má vietor väčšiu rýchlosť, tým je menší počet molekúl na jednotku objemu vzduchu. Nad určitou rýchlosťou vzduchu môže počet molekúl klesnúť pod úroveň detekčného prahu. Tento efekt umocňuje aj gravitácia, keďže molekuly pachu sú vystavené kontinuálnemu gravitačnému vplyvu počas šírenia, teda počet molekúl pachu sa v závislosti od vzdialenosti znižuje tiež.
Vplyv však majú aj predmety v teréne, ktoré sú zodpovedné za vývoj turbulencií rôzneho smeru. Turbulencia – horizontálna a/alebo vertikálna zmena smeru vetra – spôsobuje rozptyl molekúl zápachu, teda znižuje ich koncentráciu. Taký efekt má napríklad strom, krík alebo línia stromov, kríkovitá oblasť ale aj väčší kameň. Veľkosť turbulencie môže mať milimeter až kilometer. Vďaka tomu sa pohyb vetra môže meniť v milimetrových alebo aj centimetrových vzdialenostiach. Teda, čo poľovník vníma ako smer pohybu vzduchu, takmer určite nie je to isté po turbulencii alebo sérii turbulencii. Cigaretový dym vo väčšej vzdialenosti od nás už nemá tak charakteristický zápach kvôli premenlivému pohybu vzduchu v priestore a čase.
Z vyššie uvedených faktorov teda vyplýva, že je veľmi ťažké určiť, z akej vzdialenosti môže korisť cítiť prítomnosť poľovníka. Navyše, tieto vplyvy sa môžu meniť v závislosti od ročného obdobia a časti dňa v priebehu relatívne krátkeho času. Preto sa môže stať, že poľovník sa vie dostať do blízkosti pár metrov k zvieraťu bez toho, aby ho cítilo. Ale môže sa stať presný opak, keď zviera už zo stoviek metrov vycíti jeho prítomnosť.
Jedna vec je istá: terénne objekty sú kamarátom poľovníka počas prenasledovania. Ich vedomé používanie nám môže zaistiť väčší úspech. Pravdepodobne najbezpečnejšie je však pohybovať sa po teréne tak, ako korisť, ktorá pozná vyššie uvedené efekty. Vie, čo môžu urobiť a čo nie, pretože od toho závisí jej život.
Újhelyi Tamás, magazín Nimród, Foto: Autor
