Osobnosť politika – zločinca, dokáže spôsobiť nečakaný rozmach náboja ale aj jeho pád. Takýto osud postretol kaliber 8x75RS.
Náboj s vynikajúcimi vlastnosťami vynašli v roku 1908 v Behrs Waffenwerke v Suhl a následne ho registrovali. Mimoriadne si ho obľúbil Hermann Wilhelm Göring (1893-1946) Reichsmarschall, čo malo obrovský vplyv na rozšírenie tohto streliva v európskych poľovníckych rajónoch.
Pravá ruka Adolfa Hitlera bol horolezcom a poľovníkom. Kruté rysy jeho osobnosti sa vyhranili po neúspešnom tzv. nacistickom pivnom puči v roku 1923, počas ktorého bol vážne zranený a uväznený. V tom období začal brať na tíšenie bolestí morfium, ktorému neskôr prepadol. Jeho povaha bola čoraz surovejšia, trpel depresiami a rýchly postup na hodnostnom rebríčku odhalil všetky nepríjemné črty jeho osobnosti. Chladnokrvnosť, brutalitu, agresivitu. Bol by popravený za zločiny proti ľudskosti, najmä proti Židom, ak by niekoľko hodín pred popravou nespáchal samovraždu.
Tento fašistický politik bol zároveň Reichsjägermeister – ríšsky hlavný poľovník. Jeho obľúbencom bol dvojnábojový bock, ktorého hlaveň zostrojili pre náboj 8x75RS. V podstate práve on priniesol do módy túto muníciu s nábojnicou s obrubou. Potom, keď skončil ako zločinec, záujem o náboj upadol. Strelivo potrebovalo dlhé desaťročia, aby sa opatrne vrátilo do európskeho poľovníctva.
Munícia na veľkú zver
Žiaľ, meno vynálezcu nepoznám. Jeho zámerom bolo používať náboj v nemeckých tropických kolóniách. Pri konštrukcii použil nábojnicu 9,3x74R, ktorá bola registrovaná v roku 1900. Jej hrdlo prerobil na 8mm, úplne presne k strelivu s priemerom 8,2 mm. Medzi nábojmi pre zbrane so sklopnou hlavňou vypĺňa medzeru medzi 7x65R a 9,3×7,4R. Je vhodnejší na univerzálny účel než ostatné dva, je to munícia na veľkú zver.
Ako prvá ho vyrábala fabrika DWM. Podľa katalógu „Patrone und Schuss“ z roku 1934, ho ponúkali s hmotnosťou 10,0 – 12,0 – 12,7 – 14,7 gramov. Najobľúbenejší náboj bol 12-gramový Rundkopf Torpedo Starkmantel, ktorý dosahoval Vo: 902 m/s a Eo: 496 kgm (1 kgm = 1 mkp = 9,80665 joul). Sú to mimoriadne dobré hodnoty pre náboj so stredným priemerom streliva, nábojnicou s obrubou a s pomerne nízkym tlakom plynu.
Podľa katalógu „Für Reh-, Gams-, Dam-, Rot-, und Swarywild, auch Starkes Hochwild“, čiže vyhovuje na srnca, kamzíka, daniela, jeleňa a diviaka. Na ulovenie hrubokožej nebezpečnej veľkej zveri – byvol, gaur, nosorožec, slon, hroch treba účinnejšie strelivo (DWM v tom období ponúkala 10,75×68, 10,75×73 a 11,2×60).
Malý zošit s pevnou väzbou po balistických tabuľkách obsahuje pochvalné listy niekdajších zákazníkov. Spomedzi nich sa jeden vzťahuje na tento kaliber. Pán Vladimír Pátek z Prahy vlastnil kombinovanú pušku (Bockbüchsflinte) na tento typ náboja a vyjadroval sa o ňom s uznaním. Poslúžil mu nielen na diviaka a daniela, ale aj na poľovačkách na srnca a kamzíka, ktoré si vyžadovali dlhé, rovné strely. Nie je to žiadne prekvapenie, lebo takmer každý používateľ 8x75RS mal podobné skúsenosti.
Zvrat v roku 1992
Počas druhej svetovej vojny boli piloti bombardérov vybavení drillingmi Sauer & Sohn. Vysvetľovali to tým, že v prípade núdzového pristátia za nepriateľskými líniami, si budú môcť zadovážiť potravu lovom. Až doteraz som vedel, že ich kaliber bol 12×70/12×70/9,3x74R. Avšak podľa novšieho zdroja niektoré boli upravené na náboje 8x75RS. Išlo o trojhlavňovky s označením Lufftwaffe. K tomuto náboju nikdy neskonštruovali pochybnú pušku. Nech to už bola puška s blokovým záverom, gavalierska puška so sklopnou hlavňou, kombi, drilling alebo dvojnábojová.
8x75RS bol na okraji záujmu od konca druhej svetovej vojny až po začiatok 90. rokov minulého storočia. Ten, kto chcel zostať verný puške fungujúcej s osemmilimetrovým nábojom s obrubou, si mohol zaobstarať a používať náboj s oveľa nižším výkonom, ale taktiež vyhovujúci 8x57RS.
K veľkému zvratu došlo v roku 1992. Nemecká fabrika MEN na výrobu nábojov ho zaradila na výrobný zoznam. A dá sa povedať, že okamžite došlo k jeho oživeniu. Dnes je možné zakúpiť k nemu zbraň rozličných konštrukcií hlavne, od francúzskeho Chapius-a, rakúskych ferlachských remeselníkov – napr. Fanzoj -, nemeckého Krieghoffa, Balsera. Posledná spoločnosť vyrába a distribuuje aj samotný náboj. Vybavuje ho 12,7-gramovým strelivom s označením CDP, ktorého počiatočná rýchlosť je 830 m/s, a energia nameraná na konci hlavne je 4375 J.
Pri výstrele na cieľ vzdialený 100 metrov bude zásah o štyri centimetre vyššie, pri 50 m zbraň vynáša vyššie o 1,4 cm, pri 150 m o 2,2 cm, avšak pri 200 m môžeme rátať so zásahom 4,6 cm nižšie. Na týchto vzdialenostiach nie je potrebné meniť cieľ na veľkej zveri, lebo rozdiel je takmer bezvýznamný.
Nikdy som nevlastnil pušku s kalibrom 8x75RS a tým, ktorí túžia po expresse so stredným kalibrom, vrele odporúčam túto možnosť. Ak dvojnábojová puška obomi hlavňami strieľa v 10 – 15cm kruhu na vzdialenosti 100 metrov, tak môžeme byť s výkonom veľmi spokojní.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek,
FOTO: SHUTTERSTOCK
