Tvrdý a nekompromisný pracant
Jagdteriér, nemecký poľovný teriér, patrí do skupiny stredne veľkých teriérov spolu so známymi foxteriérmi a velšteriérmi.
Na rozdiel od väčšiny teriérov, ktoré pochádzajú z britských ostrovov, jagdteriér spolu s českým teriérom sú jediné teriéry pochádzajúce z kontinentálnej Európy, ktoré sa uplatnili ako poľovné psy. Vyniká svojou ostrosťou a nekompromisnými poľovnými vlohami na všetku poľovnú zver.
Pôvod a história chovu
Nemecký poľovný teriér ako plemeno je pomerne mladé. Jeho história je spätá s pôvodnými pinčami, ktoré sa v európskych podmienkach kedysi používali na hubenie malých škodcov v stajniach. Z nich po dovoze na britské ostrovy začali vznikať väčšinou stredne veľké hrubosrsté psy, pomocníci poľovníkov pri love na škodnú.
V Nemecku sa začínali objavovať tmavé, stredne veľké teriéry až v dvadsiatich rokoch 20. storočia. Tieto psy boli potomkovia čierno-hnedo sfarbených hrubosrstých psov a pravdepodobne importovaných psov typu manchester teriéra z Anglicka. Jagdteriér je pôvodom teda pinč, ktorý sa na britských ostrovoch pretransformoval v teriéra a neskôr sa vrátil v podobe teriéra do „rodnej zeme“. Jeho podoba s manchester teriérom je podtrhnutá krátkosrstou varietou jagdteriéra.
K prvým chovateľom jagdteriérov patrili Carl Erich Grunewald, Dr. Herbert Lackner, Rudolf Friess a Walter Zangenberg, ktorí po prvej svetovej vojne vytvorili skupinu odhodlanú vyšľachtiť nového dokonalého poľovného teriéra. Základom chovu sa stali štyri čierno-červeno sfarbené foxteriéry nejasného pôvodu, ktoré boli krížené s klasickými foxteriérmi a manchester teriérmi dovezenými z Anglicka. Dr. Lackner spolu s Dr. Frommom vytvorili v Prusku z rôznych tamojších pinčov malého hrubosrstého poľovného „bradáča“, ktorého v roku 1926 skrížili s anglickými hrubosrstými teriérmi. Tieto psy významne ovplyvnili chov nemeckého poľovného teriéra. Na verejnosti bol jagdteriér predvedený v roku 1927 v Giessene a v roku 1933 bol medzinárodne uznaný FCI.
Výzor
Výzorom je jagdteriér nenápadný malý pes, ktorý v sebe nesie všetky znaky tvrdého pracanta nad i pod zemou. Má kompaktné telo mierne obdĺžnikovitého rámca s dobrými proporciami. Hlavu má typickú teriérovitú – podlhovastá hlava so slabo vyvinutým stopom, oproti britským teriérom má ale širšiu lebku. Jeho čeľuste sú silné, s úplným počtom zubov a s nožnicovým zhryzom. Z malých tmavých očí vyžaruje odhodlanosť a ostražitosť. Sú hlboko vsadené a oválneho tvaru. Nos je buď čierny alebo hnedý, podľa celkového sfarbenia psa. Uši sú vysoko nasadené, v tvare V a ľahko priliehajú k hlave. Krk nie je veľmi dlhý , dobre nasadený do pliec, aby zvládal bojovať so škodnou. Telo je celkovo veľmi dobre osvalené, obzvlášť sú svaly veľmi dobre vyvinuté na zadku, stehnách a krku. Často vidno na pracujúcich psoch vyrysované svaly na stehnách a zadku.
Hrudník je hlboký, rebrá sú správne klenuté, aby mali vnútorné orgány dostatok priestoru pri záťaži. Chrbát by mal byť rovný, od kohútika po koreň chvosta, silno osvalený. Príliš krátky chrbát nie je žiaduci, skôr má pôsobiť celkovo dlhším rámcom. Brucho je jemne vtiahnuté. Rovné hrudné končatiny sú dobre osvalené so silnejšími kosťami, lakte priliehajú k hrudníku. Zápästie je len ľahko zauhelné a predlaktie budí v pomere k celkovej stavbe hrudných končatín dlhší dojem.
Panvové končatiny sú zo zadného pohľadu rovné a rovnobežné. Stehná sú dlhé a široké, veľmi silno osvalené. Labky sú často na hrudných končatinách širšie ako na panvových, umožňujú dobré hrabanie v norách, kde je často potrebné sa dostať k líške alebo k jazvecovi hlbšie pod zem. Chvost má byť predĺžením chrbta, kupírovaný do dvoch tretín. Nemal by byť nesený vysoko a vôbec nie nad chrbtom.
Jagdteriér sa vyskytuje v dvoch variantoch – v hrubosrstej a hladkosrstej, obe variety majú srsť vždy tvrdú a odolnú. Hladkosrstá varieta má hladkú lesklú srsť po celom tele. Hrubosrstá varieta má hrubú, hustú a tvrdú srsť, ktorá tvorí na papuli často fúz. Psy s touto srsťou by sa mali trimovať, aby sa im srsť prirodzene obnovovala. V našich podmienkach sa na poľovačkách používajú psy s hrubou srsťou, hladkosrsté jedince sa používajú väčšinou skôr na občerstvenie krvi v chove, no krížiť sa môžu obe varianty. Preto sa vo vrhoch často objavujú psy s hrubšou aj menej hrubšou srsťou.
Aj keď je jagdteriér pre väčšinu ľudí známy ako čierny pes so svetlohnedými znakmi, štandard povoľuje u neho aj čiernošedo melírované a tmavohnedé sfarbenie so svetlohnedými znakmi nad očami, na papuli, na hrudi, na končatinách a pod chvostom.
Štandard udáva výšku 33 – 40 cm, hmotnosť u psov v pracovnej kondícii 9 – 10 kg, u súk 7,5 – 8,5 kg.
Povaha
Prví chovatelia jagdteriéra boli odhodlaní vytvoriť čisto pracovné plemeno pre potreby práce v prvom rade na škodnú pod zemou. Šľachtením a výberom psov, ktoré sa ujali ako tvrdé pracovné psy, vzniklo postupne plemeno, ktorého si poľovníci cenia práve kvôli jeho povahe. Je neobyčajne odolný, ostrý a pri strete so zverou nekompromisný.
Pri práci je samostatný a tvrdohlavý, neústupčivý a často bojuje doslova na život a na smrť či už s jazvecom v nore alebo s veľkým kancom v lese. Poľovníci si ho cenia ako duriča na spoločných poľovačkách na diviačiu zver. Je hlasný a dokáže neúnavne pracovať celý deň. Diviakovi sa stavia bez strachu a často s ním dokonca bojuje na úkor svojho zdravia. Pri vhodnom vedení máva vzťah k aportovaniu a v niektorých končinách sa spoľahlivo uplatnil aj pri dohľadávaní malej zveri. Nemáva problém ani s prinášaním kačice z vody.
V domácom prostredí je spoločenský a priateľský, dobre vychádza aj s deťmi. S domácimi zvieratami máva trochu problém, väčšinou všetko, čo sa hýbe, rovno napáda, obzvlášť hydinu, hlodavce a mačky. Ak s nimi však od šteňaťa vyrastá a dbá sa na jeho výchovu aj v tomto smere, môže vedľa seba strpieť akékoľvek zviera. So psami vo svojej svorke nemáva problém, často ale presadzuje svoje postavenie a pri rovnocenných psoch môže dochádzať k šarvátkam. Voči cudzím psom býva dominantný, od malička je u neho nutná správna socializácia medzi dobre socializovanými psami.
Všeobecne sa s ním cvičí trochu horšie kvôli jeho mierne nervóznej a netrpezlivej povahe, no s trpezlivosťou a vhodnou motiváciou sa s ním dobre pracuje. Znáša aj tvrdšie podmienky, určite ale ocení spravodlivé zaobchádzanie.
Starostlivosť
Vzhľadom na to, že jagdteriéry chovali a vlastnili vo veľkej miere len aktívni poľovníci, ktorí šľachtili plemeno na prácu a nie na krásu, vytvorili v podstate bezúdržbového psa. Jeho srsť je samočistiaca, po uschnutí z neho opadá všetko blato a nečistota. Občasné prečesanie a pretrimovanie hrubšej srsti je potrebné kvôli obnove srsti.
Na stravu tiež nenáročné plemeno, málo z nich má sklon k tlstnutiu, nezvykne byť vyberavý a potravinové alergie sa u neho vyskytujú zriedkavo. Keďže je telom malý, je skladný a nepotrebuje veľa miesta počas prepravy ani na oddych.
Jagdteriér je najnáročnejší na fyzickú aktivitu. Je mimoriadne aktívny a je nutné ho denne zamestnať vhodnými aktivitami. Nie je to pes pre každého, jeho mieru agresie a miernu nervozitu je potrebné správne smerovať už od malička, aby neprerástol v agresora voči psom a nezačal si sám vyhľadávať aktivity, ktoré majiteľ neocení.
Zdravie
Nemecký poľovný teriér patrí medzi zdravé plemená. Okrem bežnej vakcinácie a ošetrenia proti vonkajším a vnútorným parazitom sa s ním v ordinácii stretávame len v prípade poranení na poľovačkách. A tie sa u nich stávajú často.
Akokoľvek poranený jagdteriér nemá problém ďalej zadržiavať diviaka. Hlboké rany po zahryznutí jazvecom alebo po strete s klom diviaka, zlomená čeľusť alebo panva, vykĺbená stehenná kosť alebo jagdteriér s doslova vypreparovanými semenníkmi – tieto psy majú veľmi vysoký prah bolesti a často nedajú ani vedieť, že s nimi niečo nie je v poriadku.
Občasným problémom môže byť luxácia pately, čo sa ale vyskytuje vo väčšej alebo menšej miere u všetkých malých plemien.
Pre koho sa hodí
Rozhodne sa nehodí do rúk začiatočníkom a laikom, ktorým sa páči len výzor alebo jeho ostrá povaha. Aj keď je kompaktný a do bytu by sa hodil, určite to nie je pes do mesta do parku. Klame telom – je potrebné ho denne zamestnať fyzicky a psychicky. Málokto je schopný udržať jeho neústupčivú povahu a temperament na uzde.
Jagdteriér je čisto poľovný pes a jeho povaha tomu zodpovedá. Ocení ho skúsený poľovník, ktorý hľadá tvrdého psa na škodnú a psa na spoločné poľovačky na diviačiu zver.
Viktória Bašťovanská, FOTO: SHUTTERSTOCK, ENTENFAENGER.DE
