Ľahká váha
S hmotnosťou iba necelých 2500 gramov drží nová Sauer 101 Highland XTC interný rekord. Julian Wengemayr dostal príležitosť novú ľahkú pušku od Saueru otestovať na poľovačke na kamzíka.
Ako prvý poľovník ste mali možnosť vyskúšať si novú Sauer 101 Highland XTC na poľovačke. Aký bol váš prvý dojem?
Normálne radšej siahnem po klasickej puške od Saueru, najradšej mám svoju S404 Stutzen s drevenou pažbou. Prvý dojem bol teda zvláštny. Puška sa nosí veľmi pohodlne a aj opticky je veľmi sympatická. Vzhľadom na daždivé počasie som mal však pochybnosti, či je hladká karbónová pažba dobre uchopiteľná. Celkovo som bol však od prvého momentu nadšený, že si môžem vziať takú ľahkú, dvaapolkilovú zbraň.
Pretože na poľovačke v kopcovitých oblastiach, zvlášť na kamzíka, sa počíta každý gram?
Presne! A nejde len o pušku. Aby bol človek pripravený na náhlu zmenu počasia, potrebuje oblečenie do dažďa. Ďalekohľad s diaľkomerom je povinná výbava, rovnako ako voda a niečo na zjedenie. Ak sa človek dennodenne nepohybuje po kopcoch, potrebuje určitú základnú výbavu. Vzhľadom na podmienky daného revíru je poľovník rád za každý ušetrený gram celkovej hmotnosti, bez toho, aby sa musel vzdať niečoho potrebného. To som si uvedomil už počas prvých troch minút v kopcovitom revíri svojho kamaráta. Bol som naozaj rád, že nemám svoju obvyklú zbraň, aj keď sme ešte neprešli ani meter.
Ako tomu mám rozumieť?
Na svitaní sme si z údolia vyhliadli svah a rýchlo vybrali poľovné kusy pri hľadaní vhodného kamzíka. No nemohli sme sa spoliehať na známe poľovnícke chodníčky, ale museli sme vystúpiť kolmo, aby sme nestrácali drahocenný čas. Aby sme dosiahli účinnú vzdialenosť na streľbu, museli sme prekonať 300 až 400 výškových metrov. A to všetko priamo nahor. K tomu sa pridalo počasie. Začalo mrholiť, všetko okolo nás bolo mokré, čo výstup ešte sťažilo, keďže sme si museli dávať pozor, aby sme sa nepošmykli.
Ako dlho trvalo, kým ste našli kamzíky?
Asi hodinu a pol až dve, už neviem presne. Využili sme prírodné krytie, potichu a opatrne sme prešli hore, potom cez smrekový les a nakoniec cez kosodrevinu. Pritom sa mi páčila nie len príjemná hmotnosť Sauer 101, ale tiež jej kompaktná konštrukcia. Pušku som mohol prakticky pripnúť na ruksak, bez toho aby hlaveň alebo pažba vytŕčali alebo sa zachytávali do konárov. Konáre nezanechali na karbóne žiadne stopy, rovnako ani na tele a hlavni zbrane. To mi však napadlo až po poľovačke, keď som čistil zbraň.
Ako pokračovala poľovačka?
Keď sme prišli do cieľa, vyhliadli sme si čriedu s obďaleč stojacim kamzíkom. V momente som rozložil dvojnožku a zaujal som pozíciu. Kamzík sa však vzdialil, na čistý výstrel to bolo už priďaleko. Tak sme ho nasledovali ďalej a postupne sme zmenšili vzdialenosť na zodpovednú dĺžku. V tejto chvíli som mal nervy v napätí. Zaujali sme novú, lepšiu pozíciu, musel som sa plaziť po hrebeni, aby som došiel do dobrej pozície na streľbu na kus vzdialený asi 200 metrov.
Ako to išlo s karbónovou dvojnožkou?
V kopcoch nie je nič rovné. Dokonca ani na najmenšej ploche nenájdeš rovný kúsok. Úprimne, najprv som tú dvojnožku chcel dať preč, keďže ten problém poznám. V takomto teréne sa v momente vzpriečia. Keďže sú však nohy dvojnožky Sauer otočné, môžeš zbraň narovnať, hoci sú obe v rôznej výške. Vyhliadnutý kamzík sa pohol a opäť som sa musel v sekunde odplaziť ďalej, narovnať seba a zbraň a nestratiť kamzíka zo zorného poľa. Keď na chvíľu zastal, vystrelil som. Kamzíka vytrhlo z behu a kotúľal sa ďalej dolu svahom. Dávno nabitý náboj už nebol potrebný. Asi po 50 metroch v kosodrevine zaľahol.
Prevzaté z magazínu Passion
FOTO: JULIAN WENGENMAYR
