Začíname veľmi skoro ráno, v celkom nízkej nadmorskej výške (1100 m) a vyrážame smerom hore. O niekoľko hodín sa konečne dostaneme nad hranicu lesa. Dúfame, že v tejto úrovni uvidíme zver, no prekvapí nás, keď ju zbadáme až ďaleko nad hranicou snehu. Náš miestny sprievodca nám rýchlo potvrdí, že sme iba v polovici.
Sezóna sa chýli ku koncu, v decembri sa v Rumunsku už len zriedka poľuje na kamzíky. Ruja skončila a riziko zlého počasia alebo sneženia je privysoké. S bratrancom sme nenašli v kalendári iný voľný termín, tak sme to riskli a skúsili sme.
Ako tak kráčame vyššie, mraky prichádzajú a začíname sa strácať v hmle a onedlho začne aj pršať. Nie je veľmi nasnežené, takže kamzíky sú stále celkom vysoko. Kombinácia nízkej aktivity zveri po ruji a zlej viditeľnosti nám nedávala veľké očakávania, no išli sme ďalej v nádeji, že sa dostaneme nad oblaky.
Neúprosné Karpaty
Čím sme vyššie, tým sa poveternostné podmienky zhoršujú a po štyroch hodinách chodenia sa dostaneme na vrchol, aby sme sa obzreli a videli stále rovnakú hmlu okolo nás. Karpaty nie sú príliš vysoké, keďže vrcholy dosahujú nadmorskú výšku iba okolo 2500 metrov, čo nie je tak veľa v porovnaní s inými európskymi vrchmi. Z toho dôvodu je prístup do mnohých týchto údolí obmedzený a nárast nadmorskej výšky, ktorý treba prekonať je brutálny a neúprosný. Na vrchol sme sa dostali po priamom výstupe s prevýšením 1400 metrov.
Chvíľu čakáme, či sa okolnosti zlepšia, ale keďže v tomto počasí nemožno robiť nič iné, než mrznúť, rozhodli sme sa kráčať dolu. Musím priznať, že to bol asi najťažší a najzbytočnejší výstup, ktorý som kvôli poľovaniu zažil. Podmienky vyzerali zdola otrasne, no vzrušenie nás nútilo ísť ďalej v nádeji, že nájdeme v počasí akési okno.
Nemáme veľa času a čakanie sa nám zdá ako premárnené chvíle, ale na týchto vrcholoch hôr je dôležité dobre odhadnúť fyzickú kondíciu a správne rozložiť námahu, ktorú naše telo vynaloží, aby sme si boli istí, že posledný deň poľovačky budeme mať rovnakú silu ako na začiatku.
V Draculovom regióne
Rumunsko je veľmi pohodlná destinácia na cestovanie, keďže vám stačí krátky priamy let do Bukurešti a v zásade ste do pár hodín cesty autom v revíri. Predĺžený víkend za normálnych okolností stačí a s tou myšlienkou sme výlet naplánovali. Prišli sme vo štvrtok večer, poľovačku sme si naplánovali na v piatok, sobotu a nedeľu a v pondelok sa ide naspäť domov. Času by bolo dosť, ak by aj počasie spolupracovalo, no začali sme si robiť starosti, pretože predpovede na najbližšie dni nevyzerali sľubne.
Poľujeme v Transylvánii, presnejšie v regióne Brašov, a prespávame v meste Bran, ktorého zámok je spojený s legendami o Draculovi, aj keď dôkazov, že by mohol byť spojený s Vladom Narážačom, je veľmi málo. Túto poľovačku organizovala španielska agentúra Hunt´ers, ktorá má s poľovačkami v krajine a s lokálnou zverou bohaté skúsenosti.
Druhý deň opäť začína veľmi skoro, keďže chceme nabrať výšku čo najrýchlejšie. Terén je tu veľmi strmý a členitý, na mnohých miestach skôr lezieme než kráčame, to je typické pre kamzičiu oblasť. Sú miesta, kde sa na zver nedá vystreliť, lebo by ste sa k nej potom nedostali. Aby ste si spravili predstavu o tom, aké je to tu strmé, na najnebezpečnejších úsekoch sa musíme pridŕžať reťazí upevnených o skaly.
Čierna koza
Po niekoľkých hodinách turistiky nás sprievodca zastaví, ukáže na jeden z vrcholov a zvolá: “Capra Neagra!”. Capra Neagra je po rumunsky a v doslovnom preklade znamená “čierna koza”. Tak sa Rupricapra Rupricapra, alebo kamzík, ako ho voláme my, nazýva v Karpatoch. Nenapadol by mi lepší názov, keď vidím skupinu čiernych bodiek v pohybe na snehu v diaľke.
Aby sme lepšie videli, nastavíme si ďalekohľad, aj napriek tomu, že kamzík nevyzerá dosť staro, ale nie sú tam žiadne iné a počasie sa zhoršuje, bratranec sa pre istotu rozhodne to bližšie preskúmať, zatiaľ čo kráčame vyššie. Karpatský kamzík je najväčším poddruhom kamzíka na svete a ich trofeje môžu byť výrazne väčšie než na iných miestach. Príkladom je rekordný karpatský kamzík zastrelený vo Făgăraş v roku 1937 s hodnotou 141.1 CIC.
Po ceste hore zbadáme obrovské medvedie stopy. V Rumunsku je veľká populácia medveďa hnedého, no lov je už pár rokov zakázaný. Ich populácia sa výrazne zvýšila a komplikuje to život miestnym obyvateľom, keďže útoky sú stále častejšie. Existujú špeciálne povolenia na medvede, ktoré spôsobujú problémy a snáď sa ich lov čoskoro opäť povolí.
Je prekvapivé, že napriek tomu, že poľovníctvo je veľkou súčasťou Rumunskej kultúry, keďže majú veľa zveri a druhov, “zelené” politické strany majú v krajine silnú moc, a dokázali ochrániť symbolické druhy akým je medveď. Do tejto skupiny chcú teraz zahrnúť ďalšie druhy a karpatský kamzík je ich novým projektom.
O krok vpred pred hmlou
Počasie sa v horách rýchlo mení a zrazu nevidíme žiadne ďalšie kusy a začína silno snežiť. Ďalší deň končí príliš rýchlo a bez úspechu. Keď kráčame dolu, všimnem si, že celý tím je nielen unavený, ale si aj robí starosti, ako to bude pokračovať.
Potrebujeme to dohnať v posledný deň, takže vyrážame o tretej ráno, aby sme boli na vrchole za svitania. Teploty výrazne klesli a teplomer v aute ukazuje -13 stupňov dolu, takže si ani nechcite predstaviť, aká zima bude na vrchole.
Dokonca aj vo veľmi nízkych teplotách je dôležité pri silnom súvislom vertikálnom stúpaní, mať na sebe čo najmenej vrstiev. Jednou z najväčších chýb, ktoré poľovníci robia je, že si oblečú príliš veľa vrstiev, lebo im je ráno zima. Keď začnú kráčať, ich telá sa rýchlo prehrejú, no vzhľadom na to, že ešte neprešli veľkú vzdialenosť, nechcú zastavovať a tak idú ďalej. Kým zastavia, začnú sa potiť, a vlhkosť nahromadená v základných vrstvách oblečenia s nimi ostáva po celý deň. Keď zastavia, chladí ich zvnútra a je ťažké usušiť sa a zohriať.
Po troch hodinách turistiky v tme iba s čelovkami sa začína rozvidnievať a denné svetlo odkrýva revír pred nami. Dnes poľujeme na veľmi strmom teréne pokrytom snehom a ľadom, ktorý sa spravil v noci. Nemôžme si dovoliť žiadne chyby, každý krok musí byť správny.
Po takom množstve prejdeného terénu za posledné dni, neveríme vlastným očiam, keď uzrieme kamzíka. Samozrejme, o pár sekúnd sa vracia hmla a dôvod našej cesty sem v nej mizne.
Pri poľovaní je dôležité byť o krok vpred, takže pre istotu vytiahnem pušku pre prípad, že hmla ustúpi a kamzík tam stále bude. Stojí vo vzdialenosti asi 350 metrov vo veľmi strmom uhle k druhej strane údolia. Obe strany sú veľmi strmé, takže nemáme šancu, nájsť si nejaký kameň, odložiť si ruksaky a vytiahnuť pušku, keď budeme dostatočne vysoko.
Streľba na kolenách z takej diaľky na taký malý cieľ neprichádza do úvahy. Našťastie som sa pripravil a mám nástavec, ktorý sedí na upínanie mojej dvojnožky, a môžem ho upevniť na trojnožku, a tá pušku pevne podoprie a vytvorí streleckú platformu v hocijakom uhle. Celý ležím na zemi, podopretý o lakte. Som si istý, že dokážem vystreliť, potrebujeme len, aby sa hmla rozplynula.
Úspech vďaka dobrej výbave
Keď sa obzor vyčistí, sme pripravení a bez váhania stlačím spúšť. Capra Neagra padá bez toho, aby vedel, čo sa stalo. Ideme okolo a klesáme, aby sme tohto krásneho kamzíka vzali so sebou. Je to najväčší poddruh kamzíkov na svete a skutočne nádherné zviera. Som nesmierne vďačný za posledné tri dni tvrdej driny, ktoré robia túto chvíľu ešte výnimočnejšou. Precestoval som celý svet kvôli lovu kamzíkov a myslím, že ma to nikdy neprestane baviť, milujem to.
Cesta dolu je vždy náročnejšia než cesta hore, a s kamzíkom a unavenými nohami zastavíme a nasadíme si mačky. Teploty sú hlboko pod nulou a každá skala je pokrytá ľadom a snehom. Hlúpe chyby alebo pády môžu viesť k obrovským problémom a istota a pevný krok, ktoré mačky ponúkajú, sú úžasné.
Niektorí ľudia si myslia, že táto výstroj sa používa len na extrémne horolezectvo, ale ja nesúhlasím. Dobré mačky pomôžu k pohodlnejšiemu výstupu v klzkom teréne, či už na snehu, ľade, mokrej tráve, pretože nemusíte sledovať každý svoj krok. Horolezci majú dobrý plán a trasu, my poľovníci ideme všade, kam nás zver zavedie, takže sme v mnohých prípadoch vystavení väčšiemu riziku. To isté platí o 15 metrovom lane, ktoré síce pridáva hmotnosť v ruksaku, no viackrát som si želal, aby som ho mal so sebou.
Tento výlet bol dobrou lekciou pre môjho bratranca, ktorý bol s nami a ukázal mu, aká dôležitá je správna výbava na poľovačke. Smial sa nám za to, koľko vecí máme so sebou, no spravili zásadný rozdiel v tom, ako dopadol môj a jeho lov. Nemal dosť vrstiev, takže sa mu nešlo pohodlne kvôli teplotám a mal omrzliny na troch prstoch. Nemohol by streliť môjho kamzíka, lebo so sebou nemal trojnožku a nástavec na dvojnožku. Nakoniec, ku kamzíkovi, ktorého neskôr na tretí deň strelil, sa nedostal kvôli riskantnému klzkému terénu, ktorý by nebol problémom, ak by mal so sebou mačky.
Nesnažím sa tým povedať, že si treba baliť príliš veľa vecí, ale chcem poukázať dôležitosť dobrej prípravy na poľovačku, aby ste z nej vyťažili čo najviac. Dobrá výbava vám pomôže k pohodlnému, dlhšiemu, ľahšiemu a bezpečnejšiemu lovu, čo výrazne ovplyvní jeho výsledok. Zostaňte v horách v bezpečí.
