Úživnosť poľovných revírov a aj mierne zimy majú najväčší podiel na neustálom náraste stavov, produkcie a kvalite trofejí.
Pri nedávnom listovaní v knihe Vojtecha Richtera Zlaté trofeje Slovenska, ktorá vyšla v roku 1996 som sa dočítal, že dosiahnuť normované kmeňové stavy 75 000 jedincov srnčej zveri na Slovensku s predpokladaným lovom 21 000 jedincov sa už sotva podarí. Práve táto veta popredného slovenského odborníka ma natoľko zaujala, že som sa podujal k napísaniu tohto príspevku.
Stavy srnčej zveri, ako i jej produkcia na Slovensku značne kolísala. Pred druhou svetovou vojnou maximálnu produkciu srnčej zveri (a to 7 021 jedincov priemerne ročne) sa dosiahla v rokoch 1933–1936. Tieto roky boli pre zver mimoriadne priaznivé. Farský (1935) uvádza, že na Slovensku sa v rokoch 1924–1929 priemerne ulovilo 4 580 jedincov srnčej zveri. Pred druhou svetovou vojnou srnčia zver sa zaraďovala medzi malú zver a lovila sa prevažne brokovnicou.
Historické fakty
Najväčší pokles odstrelu bol koncom druhej svetovej vojny. Po jej ukončení ešte v lete 1945 Povereníctvo poľnohospodárstva SNR vydalo vyhlášku o dočasnom zákaze poľovania na celom území Slovenska, ktorá bola v platnosti ešte dva roky. Najnižší odstrel bol zaznamenaný v roku 1949, kedy sa ulovilo iba 1 083 jedincov srnčej zveri. Od 1.1.1948 vstúpil do platnosti Jednotný poľovnícky zákon č. 225/1947 platný pre celé Československo. Zákaz lovu srnčej zveri brokovou zbraňou a zmenené spôsoby poľovania na raticovú zver, prispeli k tomu, že stavy a taktiež produkcia začali pomaly vzrastať. V roku 1952 bol zaznamenaný odstrel už 5 393 jedincov.
Tuhá zima v roku 1955/56 zapríčinila nové prenikavé zníženie stavov srnčej zveri. Následkom týchto veľkých zimných strát sa znížil odlov v roku 1956 na 2523 jedincov. Podobné následky boli po aj po zime ešte v rokoch 1926–1927, kedy bol zaznamenaný úhyn až 5331 jedincov. Aj zima v rokoch 1962–1963 silne narušila priaznivý vývoj stavov. V roku 1963 klesla produkcia na 3267 jedincov. V roku 1966 vzrástla produkcia srnčej zveri na dvojnásobok produkcie z roku 1963, a to na 6762jedincov. V roku 1971 sa ulovilo už viac ako 10 000 jedincov. Do roku 1975 stúpala produkcia priemerne ročne o 2000 jedincov. V nasledujúcom roku 1976 nastala určitá stagnácia, keď sa oproti predchádzajúcemu roku ulovilo viac iba o 89 jedincov.
V roku 1973 bola vypracovaná Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku. Tá ukladala dosiahnuť na Slovensku kmeňový stav 75 000 jedincov srnčej zveri a priemernú ročnú produkciu 21 000 jedincov. Tento zámer sa nedarilo naplniť. Naopak, ako stavy tak aj produkcia zostali na rovnakej úrovni. Dokonca v rokoch 1978–1982 poklesli v priemere o viac ako 500 jedincov a v rokoch 1983–1987 o ďalších takmer 3000 jedincov.
Cieľové stavy ako aj produkciu zobrali aj autori inovovanej koncepcie v roku 1993, kedy JKS boli napočítané v množstve 65 529 jedincov a odstrel bol 15 879 jedincov. Práve poznatok stagnujúcich JKS, ktoré v roku 1996 poklesli na 64 548 jedincov iste viedli V. Richtera k uvedenému vyjadreniu.
Príroda odpovedá
Ako by príroda sama chcela mu dokázať, že sa mýlil. Stavy, tak aj produkcia od roku 1997 začali postupne narastať v priemere viac ako 3000 jedincov ročne. V roku 2000 bola dosiahnutá hranica vytýčená koncepciou: JKS boli evidované v počte 75 068 jedincov srnčej zveri, avšak produkcia bola iba 17 081 jedincov. Tak ako rástli stavy a produkcia ostatných druhov po prelome tisícročia rástli aj u srnčej zveri, nie však takým tempom. V roku 2005 už bol evidovaný JKS v počte 85 124 jedincov, čo bol nárast za päť rokov o 10 000 a celkový úbytok bol 20 659 jedincov. Hranica 21 000 bola prekonaná až v roku 2007, keď sa ulovilo 22 155 jedincov.
Hell P., Slamečka J., Lehocký M. (1998) konštatovali, že úživnosť revírov pre srnčiu zver je hlboko podhodnotená. Vychádzali z toho, že je veľmi nízke zastúpenie I. akostnej triedy na celkovej výmere poľovnej plochy, bonitovanej pre túto zver, ale aj pomerne nízke normované kmeňové stavy zveri v jednotlivých akostných triedach, pričom tieto sú v niektorých prípadoch na 1 000 ha v horších akostných triedach vyššie ako v lepších, čo je nelogické. Aj napriek tomu, že v lesných revíroch žije aj iná prežúvavá zver, početnosť srnčej zveri by nemala byť nižšia ako 25-30 jedincov na 1 000 ha.
V roku 2009 boli JKS srnčej zveri až v počte 96 650 jedincov a odlov 26 293 kusov. Za posledných desať rokov vzrástli stavy srnčej zveri na Slovensku o 28,7 % a oproti roku 1996 až o 49,0%. Zvýšenie početnosti srnčej zveri, ale aj ostatných druhov raticovej zveri spôsobil celý rad priaznivých okolností. Hoci sa nezmenilo v poľnohospodárskej prvovýrobe veľkoplošné hospodárenie, ale zmenila sa štruktúra osevu poľnohospodárskych plodín predovšetkým v prospech kukurice a najmä repky olejnatej. Tým, že sa vysieva už v auguste a zberá až v júni, takmer desať mesiacov poskytuje výživnú potravu. V roku 2010 bola prekonaná hranica JKS srnčej zveri 100 000 jedincov a odstrel vzrástol na 22 382 jedincov. Spolu s úhynom 6 494 jedincov predstavoval celkový úbytok 28 947 jedincov. V roku 2022 bol JKS 106 344 jedincov a odstrel 26 392 jedincov. O viac ako 100% vzrástol úhyn srnčej zveri na 12 811 jedincov, takže celkový úbytok bol až 39 214 jedincov.
Vývoj lovu srnčej zveri na Slovensku v rokoch 1952 – 2022
Pravidlo populačnej ekológie
Vodňanský M., Forejtek P., Rajský M. (2010) uvádzali, že ak sa neloví dostatočný počet sŕn a srnčiat s tým zámerom aby sa zvýšila početnosť lovu srncov, je tento postup nesprávny. Porušuje sa tým pravidlo populačnej ekológie, nakoľko akonáhle sa populačná hustota určitého živočíšneho druhu blíži k hornej hranici kapacity životného prostredia, začne sa prejavovať narastajúca potravinová a priestorová konkurencia so všetkými negatívnymi dopadmi. U srnčej zveri to konkrétne znamená nižšiu priemernú hmotnosť, slabšiu kondíciu a neuspokojivú trofejovú kvalitu a tiež vyšší úhyn.
Z týchto im tvrdením možno súhlasiť iba čiastočne. Kto vie stanoviť hornú hranicu kapacity životného prostredia? V roku 2010 bola na Slovensku populačná hustota 2,2 jedinca srnčej zveri na 1 km², v súčasnosti 2,4 jedinca. Už z tohto počtu sa zdá, že srnčia zver je premnožená. V susednom Rakúsku bola populačná hustota srnčej zveri v roku 2005 až vyše 8 jedincov, podobne v Nemecku a v Dánsku až 9 jedincov na 1 km².
Ako sa zdá, Slovensko je ešte ďaleko od dosiahnutia hornej hranici kapacity životného prostredia pre srnčiu zver. Dokazujú to aj početné úlovky medailových trofejí srncov. Kým za roky 2000–2005 sa ulovilo celkove 948 medailových srnčích trofejí, z toho 143 zlatých, za roky 2005–2011 to bolo 1 745 trofejí. Na ďalšej výstave v roku 2016 bolo 1751 medailových trofejí a v roku 2022 bolo až 3267 medailových trofejí, čo je nárast o 86,6 %. Aj tento údaj dokazuje, že úživnosť poľovných revírov a aj mierne zimy majú najväčší podiel na neustálom náraste stavov, produkcie a kvalite trofejí.
Jozef Herz
