Takmer každodenne počúvame v dopravných správach o zrazenej srnke na ceste. Najlepšie vedia o tých srnkách na ceste tí poľovníci, ktorých privolá, často aj nočných hodinách dopravná polícia, aby zabezpečili správnu likvidáciu tela zvieraťa. Neraz sa stane, že srnka ešte žije. Ak prídete na miesto nehody, tak zo strany poškodeného, ktorý haváriu spôsobil počuť na adresu poľovníkov, že vina je na nás, lebo je veľa zveri. Pritom je veľa tých, ktorí poľovníkov za „zabíjanie zveri“ odsudzujú. Povinnosťou privolaného poľovníka je žijúcej zveri ukončiť jej trápenie. Ale ako, keď počas dňa sa pri nehode zastavuje veľa zvedavcov. Okrem toho, že raticovú zver podľa zákona môžete dostreliť iba guľovou zbraňou. Jej použitie je často veľmi nebezpečné a usmrtiť napríklad diviaka, či jeleňa iným spôsobom je veľmi nebezpečné pre poľovníka. Táto povinnosť poľovníkov vyplývajúca zo zákona nie je už roky doriešená.
Zvýšená intenzita dopravy, ktorá pre ľudí prináša veľa výhod, prináša aj veľa kolízií medzi dopravnými prostriedkami a zverou. Odkedy človek vymyslel automobil, odvtedy sa evidujú aj úhyny zveri na cestách spôsobených automobilmi. Už v roku 1929 v časopise Stráž myslivosti sa písalo, že vodič v roku 1928 na ceste z Prahy do Poděbrad, čo je vzdialenosť asi 60 km, nechtiac prešiel až 26 zajacov.
Až v roku 1966 sa našich cestách objavila výstražná značka „Pozor zver“, ktorá bola zahrnutá i do predchádzajúcej vyhlášky č. 141. Táto značka sa pri cesty dávala iba na požiadanie napríklad TANAPu. Po vyjdení vyhlášky č. 80 sa začala umiestňovať na najčastejších prechodoch divo žijúcich zvierat cez jazdnú dráhu motorových vozidiel.
Na území Slovenska sieť pozemných komunikácií, aj keď tu nie je vybudovaných toľko diaľnic, ako v iných európskych štátoch, patrí medzi jednu z najhustejších sietí v Európe. Celková dĺžka ciest meria 18 044 km. Na 1 km2 pripadá v priemere 0,37 km. Najhustejšia sieť ciest je v Trnavskom kraji 0,47 km a najnižšia v Žilinskom kraji 0,30 km. Pričom v niektorých štátoch Európy, ako napríklad v Nemecku sú to až 2 km ciest na štvorcový kilometer.
Z dostupných štatistických údajov sa dozvedáme, že počet dopravných prostriedkov od roku 2008 do roku 2020 vzrástol o 1 128 740 tisíc na 3 286 921. Prvých 1 133 štvorkoliek, ktoré brázdia predovšetkým po našich revírov a stresujú zver, bolo zaregistrovaných v roku 2007. V roku 2020 už ich bolo zaregistrovaných až 11 493. Intenzita dopravy za 24 hodín na Slovensku v roku 2020 bola v priemere na všetkých cestách takmer 38 000 cestných vozidiel. Podľa komplexnej štatistiky dopravnej nehodovosti MV SR od roku 2014 do konca októbra 2022 bolo zapríčinených zverou ktoré prevyšujú škodovú udalosť nad 3 990 €, alebo došlo k zraneniu, prípadne usmrteniu ľudí nasledovný počet.
Dopravné nehody na Slovensku zapríčinené zverou
| Rok | Počet dopravných nehôd | Počet mŕtvych | Počet ťažko zranených | Počet ľahko zranených | Hmotná škoda v tis. € |
| 2014 | 127 | 1 | 7 | 86 | 67 493 |
| 2015 | 162 | 2 | 7 | 59 | 59 764 |
| 2016 | 129 | 0 | 9 | 59 | 43 664 |
| 2017 | 131 | 1 | 11 | 88 | 49 357 |
| 2018 | 104 | 0 | 14 | 61 | 40 214 |
| 2019 | 137 | 1 | 6 | 67 | 50 572 |
| 2020 | 133 | 1 | 7 | 52 | 30 218 |
| 2021 | 107 | 0 | 4 | 42 | 28 272 |
| 2022 | 89 | 3 | 4 | 7 | 32 113 |
Situácia nie je o nič lepšia takmer v celej Európe. Od roku 2012 narástol počet nahlásených dopravných kolízií spôsobených zverou o viac ako 100%. V roku 2014 v Českej republike polícia evidovala 7 538 dopravných kolízií so zverou. V roku 2018 podľa Centra dopravného výskumu ich bolo už 12 871 a v roku 2021 až 15 349 kolízií, čo znamená že každú 15 posudzovanú kolíziu na dopravných komunikáciách zapríčinil stret so zverou.
V Rakúsku za rok 2021 sa stalo 326 dopravných nehôd pri ktorých jedna osoba zomrela 60 bolo ťažko zranených a 265 utrpelo ľahké zranenie. V priemere každých 10 minút sa na cestách stane kolízia so zverou. ÖAMTC odhaduje, že na rakúskych cestách uhynie ročne až 100 000 živočíchov.
Straty zveri spôsobené automobilovou, ale aj železničnou dopravou aj na Slovensku každoročne narastali, ale k reálnym číslam strát sa nedalo dopátrať. Touto problematikou sa nezaoberala žiadna inštitúcia. Po prvý krát sa objavila v Poľovníckej štatistickej ročenke Slovenskej republiky, ktorú vydáva Národné lesnícke centrum vo Zvolene až v roku 2008 tabuľka pod názvom „Škody na zveri spôsobené dopravnými prostriedkami“. Kým v roku 2008 štatistika evidovala 9 569 uhynutej poľovnej zveri v hodnote 1 154 816 € v roku 2021 to už bolo 14 583 jedincov a hodnota uhynutej zveri predstavovala 7 972 245 €.
Vývoj strát zveri pri kolíziách s dopravnými prostriedkami a jej úžitková hodnota
Najväčší nárast kolízií zaznamenávame u raticovej zveri. U jelenej zveri za sledované obdobie úhyn z 522 stúpol na 1 893, čo je nárast o 263 % . U srnčej zveri stúpol úhyn z 2 526 na 8 258 jedincov (227 %), najvyšší percentuálny nárast až 608 % bol u danielej zveri, keď v roku 2008 uhynulo iba 82 jedincov v roku 2021 to bolo 581 jedincov. U muflonej zveri úhyny vzrástli z 13 na 49 jedincov (277%). Počet uhynutých diviakov v roku 2008 bol 312 jedincov, v roku 2021 stúpol na 881 jedincov (182%). Táto skutočnosť dokazuje, že predovšetkým raticová zver sa nachádza v hojnom počte. Horšia situácia je u malej zveri v roku 2008 bol nahlásený úhyn zajacov v počte 3 093 jedincov a v roku 2021 iba 1 128 jedincov (pokles o 63,5 %). Pokles uhynutých bažantov na cestách bol z 1 416 na 768 jedincov (pokles o 45,8 %).
Na cestách a železničných tratiach pod kolesami nehynie iba úžitková zver ale aj naše šelmy a iné druhy. Od roku 2008 do roku 2021 uhynulo až 187 medveďov,71 vlkov, 36 rysov12 divých mačiek 20 bobrov 30 vydier, 18 psíkov medvedíkovitých a šakal. Jazvecov uhynie priemerne ročne 124 a líšok 867 jedincov.
Nie všetky jedince ktoré sú súčasťou stretu s dopravným prostriedkom uhynie priamo na ceste, alebo v bezprostrednej blízkosti. Z uvedeného dôvodu je ťažké odhadnúť celkovú výšku strát. Podľa autora Thomasa Krumenackera v dôsledku dopravy v Európe každoročne zahynie takmer 200 miliónov vtákov a 30 miliónov cicavcov.
Najväčšie riziko nehôd je za úsvitu a súmraku, v noci a za hmly či dažďa. Mimoriadna opatrnosť je potrebná pozdĺž okrajov lesov, živých plotov a poľnohospodárskych plodín ako kukurica a repka, pretože nevidíme prichádzať zvieratá na komunikáciu. Jednou z hlavných príčin dopravných kolízií so zverou je jej migrácia. Práve cesty tvoria pri jej migrácii často veľmi ťažko prekonateľnú prekážku najmä v nočných hodinách, kedy je aktivita zveri najvyššia. Ďalšou príčinou kolízií so potravné zdroje. Zver z lesných lokalít prechádza za nimi často cez komunikácie do poľnohospodárskych kultúr. Voľne žijúce zvieratá zvyčajne sledujú svoje obvyklé trasy na miesta za potravou, či na miesta kde hľadajú miesto na odpočinok. Inštinktívne sa pri tom vydávajú najkratšou cestou do cieľa. Pritom asi nepovažujú premávku za nebezpečenstvo a prechádzajú cez cestu bez toho, aby venovali pozornosť premávke.
Správanie zvierat do značnej miery, ovplyvňujeme aj my ľudia. Čoraz viac ľudí využíva les vo svojom voľnom čase , ako turista, peši, či na bicykli, alebo na prechádzku so psom. Voľne žijúca zver sa snaží vyhýbať stretnutiam s ľuďmi a preto mení svoje pohybové správanie. Stresový faktor je pre zver obzvlášť vysoký, keď prechádzame na letný čas, pretože my ľudia sme zrazu vonku v prírode a po večeroch dlhšie. Vedci na Washingtonskej univerzite zistili, že pri prechode na štandardný čas(zimný), boli dve hodiny po západe slnka kolízie so zverou 14 krát častejšie ako predtým.
Mnohí autori udávajú, že riziko nehôd je obzvlášť vysoké v októbri, novembri a máji. Medzi septembrom až januárom a júlom až augustom sú zvieratá aj v období ruje. Na Slovensku od roku 2014 je možné zistiť podľa mesiacov aspoň tie strety zveri, kde polícia zaznamenala dopravnú nehodu. Z počtu nehôd podľa mesiacov sme vypočítali percentuálne zastúpenie počas roka. Podobné údaje sme získali aj zo štatistickej ročenky Cestné nehody za rok 2021 v Rakúsku. V Českej republike najviac kolízií so zverou dochádza v mesiacoch október a november.
Percentuálne dopravných nehôd so zverou podľa mesiacov v roku
| krajina | I. | II. | III. | IV. | V. | VI. | VII. | VIII. | IX. | X. | XI. | XII. |
| Slovensko | 6,1 | 3,2 | 6,9 | 9,1 | 7,5 | 7,5 | 9,8 | 10,5 | 13,0 | 10,9 | 9,1 | 6,4 |
| Rakúsko | 1,3 | 2,1 | 3,4 | 6,4 | 11,3 | 14,1 | 15,9 | 11,7 | 9,5 | 12,9 | 8,6 | 2,8 |
Aby sa zabránilo stretom na cestách so zverou sa hľadali rôzne spôsoby na odradenie zveri na prechod cez cestu. V Českej republike v Ústeckom kraji v roku 2009 začali ako prví s inštaláciou pachových ohrad ciest. Ich účinky boli prekvapivé Z celkového počtu 1 400 nehôd znížili na 70. Takýmto spôsobom „ohradili“ 2 000 km z celkového počtu 3 500 km. Pachové ohrady sa aplikujú priamo na stromy popri cestách, alebo na drevené koly na okrajoch lúk a polí. Pachová ohrada vyzerá ako montážna pena, na ktorej vydrží odpudzujúci pach šíriaci sa do okolia 3 – 4 mesiace. Tento pach odrádza zver pred vstupom na vozovku. Používajú sa aj hliníkové fólie, ktoré omotané na stromoch odrážajú svetlá reflektorov aut a tým odrádzajú zver pred vstupom na vozovku. V talianskej provincii Lombardia skúšajú popri cestách na odradenie zveri kryštály Swarovski. Podľa medializovaných informácií bude v prvom teste vytvorených 50 úsekov kde umiestnia vyše 2 500 kryštálov v hodnote 20 000 €.
Pre odstránenie stretov zveri s automobilmi na diaľniciach a rýchlostných komunikáciách sa tieto ohrádzajú plotmi. Ploty však rozdeľujú biotopy na ktorých sa pred výstavbou žila zver. Aby sa zachovala biodiverzita na týchto cestách by mali byť pre zver vybudované priechody ktoré by umožňovali prechod z jednej strany na druhú tak aby neohrozovali zver. Tie by mali byť nad cestou, alebo pod cestou, aby bolo umožnené zveri z jedného miesta na druhé, nielen za potravou ale predovšetkým v období ruje. Žiaľ na našich úsekoch diaľnic a rýchlostných cestách ich takmer niet. Vzdialenosti, ktoré zvieratá denne prekonávajú, aby sa nakŕmili, napili a hľadali úkryt, zvyčajne nie sú príliš veľké. Na druhej strane počas sezónnych migrácií dokážu prekonať veľké vzdialenosti. Napríklad diviak 250 km, jeleň 120 km , srnec 30 km a líška 40 km.
Z celkového prehľadu vidieť, že straty na zveri spôsobené dopravou nie sú pre poľovníkov zanedbateľné. Ak chcú zamedziť ich zvyšovaniu, tak musia sami hľadať spôsoby ako im zamedziť.
