Kolomana Kittenbergera dodriapal a na celý život označil lev, na grófa Žigmunda Széchényiho sa vrhol besniaci byvol vodný, Eugen Horthy svojou dvojhlavňovkou zastavil rozzúrene útočiaceho slona. Takto by som mohol pokračovať vo vymenovávaní dych vyrážajúcich vzrušujúcich dobrodružstiev obľúbených poľovníkov-spisovateľov.
Aj keď slávni spisovatelia vždy prízvukujú, že tieto prípady nie sú každodenné ani v Afrike, mnoho čitateľov si myslí, že hrôzu naháňajúce zvieratá, najmä veľké dravce, predstavujú akési potenciálne nebezpečenstvo pre ľudí na nich poľujúcich. Ba ešte väčšie nebezpečenstvo na neozbrojených obyvateľov deliacich sa s nimi o životný priestor. Toto však platí len veľmi zriedkavo.
Zastavujúce pušky a náboje
Podobné smutné prípady sa stávajú len vtedy, ak sa v daných oblastiach naruší prirodzená rovnováha. Vo všeobecnosti sa ani jedno zviera nemôže pokladať za „príšeru bažiacu po ľudskej krvi“. Avšak pravda je aj to, že zranené, iné východisko nenachádzajúce alebo po pomste túžiace ktorékoľvek „bojaschopné“ veľké zviera sa môže stať nepríjemným nepriateľom.
S ohľadom na túto možnosť sa už od polovice 19. storočia vyrábali vyslovene zastavujúce náboje a pušky, z ktorých väčšina je schopná zastaviť, pribrzdiť alebo aspoň odvrátiť útočníka aj pri prípadnom nedobrom zásahu. V lepšom prípade ho ihneď zložia.
Spočiatku v Afrike a v Indii sa na takéto ciele používali najmä obrovské náboje s obrubou, ktoré dosahovali takmer veľkosť havanských cigár – s priemerom výrazne nad 10 mm – a k nim prislúchajúce mimoriadne drahé dvojhlavňovky. Najprv podľa brokovnicového číslovania s kalibrom 4 a 8, neskôr postupne prešli na .577, .500 a .450, spomedzi ktorých posledný kaliber používali v najväčšom počte. Ten bol najobľúbenejší.
Lenže, v roku 1907 ho v Sudáne a Indii z vojenských dôvodov zakázali. To topických nimródov zasiahlo ako studená sprcha, a samozrejme, ešte intenzívnejšie im dodávajúce anglické zbrojárske dielne. Ony museli okamžite reagovať, skonštruovať muníciu s podobným výkonom, ale odlišným priemerom streliva. A to čím skôr, aby nestratili zahraničné trhy.
Zrod Nitro Expressu
Spoločnosť Holland & Holland prišla s .500/465 Nitro Expressom, Westley Richards predstavil .476 Nitro Express, a ostatní siahli po vynáleze Josepha Langa .470 Nitro Express (11,2x82R), ktorý skonštruovali o niekoľko rokov skôr, lebo síce tento gentleman v roku 1900 stvoril vynikajúci produkt, len ho zabudol – či ho nechcel? – patentovať. Takže popri dielni Grant & Lang ho používali aj v mnohých iných dielňach. Zastavovacie výkony troch hore spomínaných nábojov majú k sebe natoľko blízko, že podľa môjho názoru skutočnosť, že medzi vojakmi, boháčmi a profesionálmi poľujúcimi na trópoch sa ujal .470 Nitro Express bolo dôvodom nedostatok ochrany produktu. Z neho sa používalo najviac.
Čoskoro takmer každá londýnska dielňa špecializujúca sa na čosi podobné – medzi nimi Purdey, *Woodward, Rigby – „vytvorili“ k nemu dvojhlavňovky s tradičným usporiadaním hlavní, ale aj niekoľko jednohlavňoviek s blokovým uzáverom. Jednohlavňovky na základe systému Farquharson na jeho systém uzáveru.Tento vynález Josepha Langa odvtedy neprestajne oddane slúži športovým a profesionálnym poľovníkom. Obľubovali ho aj extra bohatí indickí maharadžovia.
Medzi mnohými sa rozpútala skutočná súťaž o prestíž o to, ktorý z nich si zakúpi najhodnotnejšiu, najväčšiu a najlepšiu kolekciu poľovnej zbrane. Toto, medzivojnové obdobie znamenalo nenapodobiteľný zlatý vek pre anglických majstrov puškárov. Najmä od nich si lovci objednávali celý majetok stojacie zbrane. Tie potom nielen skladovali v elegantných „gunroom“-och – takmer už puškových apartmánoch, starostlivo, dôkladne potreté jemným filmom oleja, ale keď sa naskytla príležitosť, neváhali ich použiť. Napríklad surgujanský maharadža popri nespočetnom množstve inej veľkej zveri skolil nie menej ako tisícšesťsto tigrov svojimi urodzenými rukami. O tom, koľko z nich ulovil s .470 Nitro Expressom, legenda nehovorí.
Balistické hodnoty
Táto vydarená munícia mimo Ázie si získala srdcia aj v Afrike, najmä v jej východnej časti. Skôr, než sa začnem venovať jej tamojším bravúrnym výkonom, spomeniem jej najdôležitejšie charakteristické vlastnosti. Švédska spoločnosť Norma vo svojej sérii African PH s poniklovanou nábojnicou taktiež ponúka tento kaliber. Vo variante s hmotnosťou 32,4 gramu s zaoblenou olovenou špičkou a celkovým opláštením.
Balistické hodnoty sú rovnaké. Vo: 640 m/s, Eo: 6638 joulov. Pri streľbe do sto metrov vynáša o 15 milimetrov a pri stopäťdesiatich metroch o 92 milimetrov klesne. Na vysokohorský lov by bol mimoriadne nevhodný, ale ani ho nevymysleli na tento účel. Na odvrátenie útoku nebezpečnej zveri je jednoducho ideálny.
Jeho tlak plynu je veľmi nízky, čo garantuje skutočne dlhú „životnosť“ k nej upravenej puške, avšak len pri skutočne dôkladnej starostlivosti a údržbe. James L. Clark, ktorý sa medzi rokmi 1909-1936 často objavil sa v Indočíne aj Afrike, s dvohlavňovkou Evans s týmto priemerom skolil bantengy, slony, nosorožce, levy a rozličné antilopy. Martin Johnson medzi rokmi 1921 a 1935 zvečnil vo svojich filmoch živý svet východnej Afriky. Samozrejme dvojhlavňovka .470 nechýbala ani v jeho výbave. Pravda je však taká, že najviac používal svoju kozlicu .405 Winchestr M. 95.
Získal si fanúšikov
John „Pondoro“ Taylor vo svojej knihe African Rifles and Cartridges (Africké pušky a náboje) ho spomína ako „mimoriadne vyrovnaný náboj“. Vlastnil Rigby a Manton Expressy s dvadsaťšesť palcovým párom hlavní. Dobre mierili a vynikajúco zabíjali. Skolil s nimi viac ako sto slonov a mnoho inej zveri.
A z nedávnej minulosti a prítomnosti by som mohol spomenúť Johna Kingsley Heatha, Petra Capsticka, Craiga Boddingtona, a mnoho iných, ktorí zakotvili presne pri tomto kalibri, ktorí si ho zvolili na hrubokožú veľkú zver.
V priebehu časov sa s týmto priemerom vyrábali a vyrábajú najmä anglické dvojhlavňovky, ale aj na kontinente sa dajú zohnať takéto ťažké zbrane. Napríklad, svetoznámy cestovateľ-ornitológ-fotograf prírody-zakladateľ zverincov-lesník-poľovník na veľkú zver, čiže všestranný švédsky Bengt Berg si svoju univerzálnu pušku objednal u nemeckej spoločnosti Simson. K dvom úplne rovnakým pažbám patrilo nie menej ako deväť brokovnicových/guľovnicových/kombinovaných hlavní rozličného kalibru. Tieto sa rovnako hodili k obom typom uzáverov. Tieto párové pušky sú s boxovým zámkom, ejektorové, bohato zdobené poľovníckymi rytými motívmi, s pažbou z prvotriedneho orechového dreva. BengtBerg za ne zaplatil menší majetok.
Mohol si to dovoliť, lebo sa veľmi dobre oženil. S párom hlavní .470 poľoval úspešne počas svojho pobytu v Indii, ako to opísal vo svojej veľmi napínavej, vzrušujúcej knihe Farligtstorvilt (Nebezpečná veľká zver). Veľká škoda, že nebola preložená do slovenčiny.
Zbrane na objednávku
Dnešní poľovníci expressy upravené k tomuto náboju si okrem anglických dielní vedia objednať, okrem iného, od belgickej spoločnosti Dumouli, Lebrun a nemeckej spoločnosti Merkel. Ale aj naši, či maďarskí majstri puškári dokážu vyrobiť takúto dvojhlavňovku snov, ale oveľa lacnejšie. Myslím teraz predovšetkým na veľmi zručného Jozefa J. Kutenicsa, Tibora Majora zo Stoličného Belehradu či Ladislava Csikósa, ktorý sa presídlil do Švédska.
Určite je ich viac, ktorí sa venujú puškárskemu umeniu na vysokej úrovni, ale ja som sa kochal najmä ich prácami. Ba čo viac, prekrásnu a mimoriadne účinnú dvojhlavňovku .470 Nitro Express Laca Csikósa som ml možnosť aj prakticky vyskúšať, skolil som s ňou dva mladé diviaky.
Samotný náboj je najjednoduchšie zadovážiť od švédskej spoločnosti Norma, anglickej Kynoch, americkej Federal, ale aj A-Square. Čo sa týka akéhokoľvek európskeho lovu, je to priveľmi silná munícia. Len pre zaujímavosť spomeniem zaujímavo píšuceho Bélu Zentaiho, ktorý počas posledného desaťročia poľuje aj s jednohlavňovkou takéhoto kalibru v Karpatskej kotline. Jeho príklad jednoznačne naznačuje, že veľké diviaky, jelene rovnako dobre pošle k zemi dobre mierená strela .470 ako africkú „nebezpečnú päťku“. Len je potrebné vedieť s ňou narábať.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek
