Kulinárske dobrodružstvo
Keď sa malá skupinka priateľov poľovníkov vydala na cestu do Írska, nikto z nich netušil, že budú mať taký jedinečný zážitok. Írsko sa totiž dosť podceňuje. Nielen z poľovníckeho hľadiska ale aj z kulinárskeho.
Pri slove Írsko si každý hneď v hlave vybaví ovce na zelených lúkach, maslo a Deň svätého Patrika. Ostrov je tiež známy dobrou whisky a nepožívateľným írskym ragú.
Na poľovaní v inej krajine je krásne to, že človek spozná kultúru, prírodu a ľudí z úplne iného uhla, než ponúka bedeker. Poľovník je uprostred, zažíva všetko na vlastnej koži a nielen z autobusu alebo z hotela. Poľovníctvo je o zažití, precítení a pochopení. Na čo sa teda poľuje v Írsku?
Írsko má dobré stavy jeleňa siku. Dokonca aj človek, ktorý na neho nikdy nepoľoval, vie, že tento druh diviny patrí k chuťovo najcennejším na svete. Je to úplný protiklad k predsudkom o írskej kuchyni.
Írske ragú (Irish stew) je tradičný pokrm z jedného hrnca. Robí sa z baranieho alebo jahňacieho mäsa so zemiakmi, cibuľou a petržlenom. Táto kombinácia však nie je každému pochuti. Ešte sa len ukáže, aké prekvapenia toto jedlo ponúka.
Čaro nestáleho počasia
Príroda v revíri County Kerry sa podobá susednému Škótsku: neúrodné kopce a strmé svahy. Počasie je takisto premenlivé, alebo lepšie povedané nestále. Presne to je jeho čarom. Nepredvídateľné poveternostné vplyvy v prírode vyrážajúcej dych s fascinujúcou zverou rozbúši srdce každého správneho poľovníka.
Zodpovedajúc tomu víta Írsko svojich hostí. Dážď a vietor bojujú o nadvládu. V teplej chate sa to však dá vydržať. Voda je element, ktorý poľovníkov deň čo deň ovplyvňuje a sprevádza. Či už vo forme dažďa padajúceho z neba, alebo šplechotu v mnohých kryštáľovočistých potokoch v údoliach – vlhkosť je trvalý stav. Poľovnícky sprievodca putuje s hosťom Janom po krajine. Čoskoro sa ukáže, že Janova kondícia pri výstupe dosiahla svoju hranicu. Nejaký čas idú po chodníčkoch, ktorý vychodili ovce a kozy. Potom zase prechádzajú krížom cez vresové pole. Onedlho majú premočené chodidlá, keďže sa nedá vyhnúť tomu, aby stúpili do močariny. Stúpanie však poľovníkov hreje.
Streľba na diaľku
Jelene sika vykúkajú a hľadia, keďže krajina im sotva poskytuje krytie. To pre poľovníkov znamená, že budú musieť strieľať ďaleko. Priemerná vzdialenosť je asi 200 metrov. Zbraň a optika tak nemusia odolávať len vetru a počasiu, ale v ťažkých podmienkach si musia udržať precíznosť. V októbri prebieha ruja. Vábenie jelene podporí a začnú vyzvedať. Vysokopotianuté pískanie pripomína rujové zvuky jeleňa amerického. Sivohnedá farba siku dokonale zapadá do vresového pola. Človek ich často spozoruje, až keď sa pohnú.
Keď ranné slnko preráža cez sivé mračná, zjavia sa asi 300 metrov od poľovníkov štyri kusy a strasú zo seba dážď. „Skúsme sa prikradnúť troška bližšie,” zašepká sprievodca Tim svojmu hosťovi Janovi. Skutočná poľovačka práve prebieha. Nepozorovane sa priblížiť, nájsť si streleckú pozíciu a počkať na správny moment. Svoju zbraň a optiku musí poľovník vedieť ovládať inštinktívne. V pravej chvíli padá mladý jeleň do premočeného machu. Prvé lovu zdar v doteraz nepoznanej krajine ešte zosilňuje poľovnícku horúčku. Radosť z ulovenej zveri je veľká a nálada sa uvoľňuje. Tento zážitok sprievodcu a strelca združuje. „Vyrazme a odnesme ho do údolia,” navrhuje Tim.
Stúpanie a kopce si vyžadujú silné svaly. V ľadovo studenom potoku sa umývajú ruky a nože, potom treba odniesť ulovenú zver do chaty.
Kuchárovi Philipovi začiaria oči, keď zbadá ulovenú zver. V hlave si už premieta všetky kulinárske lahôdky, ktoré vie z nej pripraviť. Dal si za úlohu priblížiť poľovníckym hosťom írsku kuchyňu v spojení s divinou. Pripravil si výnimočnú špecialitu. Samozrejme aj povestné stew. Keď sa o svoje plány podelí s hosťami, nedôverčivo zdvihnú obočie. Spoločná príprava korenistej diviny s ostatnými prísadami však poľovníkom odstráni pochybnosti z tváre. Po náročnom dni chutí odvážny výber jedla hosťom vynikajúco a pridávajú si. Skoro ráno totiž vyrážajú poľovať do írskych vysočín.
Ďaleké výstrely na vyše 200 metrov sú pravidlom. Z toho vyplývajú vysoké požiadavky na výstroj. Poľovník Jan má pri sebe S 100 Ceratech s puškohľadom Sig Sauer-BDX.
Prevzaté z magazínu Passion, Foto:Jan Hoffmeier, Pace Brothers
Jeleň sika (Cervus nippon)
Jeleň sika bol introdukovaný z Ázie, u nás a v európskych krajinách sú najznámejšie jeho dva poddruhy – jeleň sika japonský a jeleň sika Dybowského. V porovnaní s jeleňom lesným má sika menšiu stavbu tela, menej mohutné parožie, ktoré zvyčajne nepresahuje stupeň osmoráka. Je obozretný, odolný voči chorobám, nenáročný na kvalitu potravy, inteligentný a agresívnejší. Má charakteristický zvukový prejav, ktorý sa podobá na piskot. Ruja prebieha od polovice októbra do polovice novembra. Lov jeleňa siku si vyžaduje poľovnícke skúsenosti. Pre slovenské poľovné hospodárstvo sú oba poddruhy bezvýznamné, voľne sa nevyskytujú, lebo sa krížia s jeleňom obyčajným, čo je zo zoologického hľadiska nežiaduce.
(red)
