Medvedík čistotný
Rastliny a živočíchy, ktoré si nájdu cestu do nových, neznámych biotopov, môžu vytlačiť pôvodnú flóru alebo faunu a poškodiť životné prostredie. V našom seriáli postupne predstavujeme takéto živočíšne druhy. Teraz je to „chodec a lotor“ medvedík čistotný (Procyon lotor).
Ďalší invázny druh, ktorý sa udomácnil na Slovensku, pochádza zo severnej Ameriky. Vyskytuje vo všetkých štátoch USA a kanadských provinciách severne od Južnej Karolíny a Tennessee. Medvedík čistotný poskytuje jednu z najhodnotnejších kožušín spomedzi všetkých severoamerických divoko žijúcich zvierat. Preto ho ľudia vo veľkom lovili a chytali do pascí. Boli časy, keď sa tieto kožušiny cenili tak, že sa bežne používali ako platidlo.
Mal obohatiť miestnu faunu
Do Európy bol dovezený začiatkom 20. storočia ako kožušinové zviera. Dňa 12. decembra 1934 boli vypustené do voľnej prírody prvé dva páry medvedíka čistotného (mývala) v Hesenskom Edersee. Vypustil ich lesmajster Wilhem Freiherr Sittich von Berlepsch na žiadosť farmára s hydinou Rolfa Haagu. Ten dostal písomný súhlas pruského štátneho poľovníctva, aby „obohatil miestnu faunu“. Už predtým sa tu pokúšali o introdukciu, ale iba táto bola úspešná. Ďalšie jedince sa dostali do voľnej prírody z fariem odkiaľ sa im podarilo ujsť. V roku 1945 počas vojny ušlo 24 medvedíkov z farmy v Altlandsbergu. Ďalšie jedince boli do prírody vypustené v roku 1966 v severnom Francúzku neďaleko leteckej základne Laon-Couron americkými vojakmi.
Ako farmové zviera sa choval aj v Rakúsku, Švajčiarsku, Holandsku, Belgicku, Luxembursku, Francúzku, Poľsku, Československu, Juhoslávii, Rumunsku, v Sovietskom zväze a tiež v Japonsku. V súčasnosti je rozšírený takmer v celej Európe.
Prvý kus pri Nesluši
Na území Slovenska bol zaznamenaný prvý ulovený jedinec v roku 1962 pri obci Nesluša. Pravdepodobne ušiel niektorému chovateľovi, pretože podľa oficiálnej poľovníckej štatistiky prvý záznam je až z roku 2007. Ďalšie dva boli ulovené v roku 2010, do roku 2019 tento počet narástol na 27.
V Českej republike stúpol počet úlovkov za posledných dvadsať poľovníckych sezón od roku 1999, kedy sa ulovilo 89 medvedíkov, až 25 násobne. V poľovníckej sezóne 2018/2019 to bolo 2 291 jedincov. Z pomedzi inváznych druhov, ktoré v Česku žijú, sa rozšíril na celé územie. Dostal sa sem zo susedného Nemecka.
V Nemecku sa v roku 1970 odhadovalo, že sa vo voľnej prírode nachádza asi 20 000 medvedíkov čistotných. V poľovníckej sezóne 2010/2011 bol evidovaný úlovok 67 700 jedincov. V sezóne 2015/2016 sa uvádza lov až 128 100 kusov, v Rakúsku iba 21 a v Maďarsku 7. Dnes žije v Nemecku až milión medvedíkov čistotných.
Prespávajú aj domoch
V mnohých mestách, ako napríklad v Berlíne, tieto zvieratá už patria do fauny. Veľkosť akčných priestorov mestských mývalov je znížená na asi 0,03 až 0,38 km2 u samíc a 0,08 až 0,79 km2 u samcov. V malých mestách a predmestiach odpočíva mnoho medvedíkov v blízkych lesoch. Prespávajú tiež v dutinách starých stromov, v opustených domoch, chatách, garážach, alebo v podkroví obývaných domov. Po nociach vyhľadávajú ovocie a hmyz v záhradách, zvyšky potravín v kontajneroch, ktoré sú ľahko dostupnými zdrojmi potravy. Veľkým lákadlom sú pre nich granule pre psov a mačky.
Nedostatok strachu z ľudí pravdepodobne nie je znakom besnoty, je to správanie sa zvierat, ktoré v meste žili už mnoho generácií. Od roku 1960 je nemecký Kassel domovom prvej a najhustejšej populácie medvedíkov Európy. Vo veľkej mestskej oblasti s približne 50 až 150 zvieratami na štvorcový kilometer; tento počet porovnateľný s počtom v mestských biotopoch v Severnej Amerike.
Lotor, lúpežník, bandita
Dĺžka tela medvedíka čistotného sa pohybuje od 40 do 70 cm, bez chvosta. Chvost je dlhý od 20 do 40 cm, priemerná dĺžka je zvyčajne iba 25 cm. Výška v kohútiku je od 22 do 30 cm. Dospelé jedince majú hmotnosť od 2 do 13 kg v závislosti od ročného obdobia. Na začiatku zimy môžu mať medvedíky hmotnosť dvakrát väčšiu ako na jar. Samce sú zvyčajne o 20 % ťažšie ako samice.
O vzhľade aj povahe medvedíka čistotného mnoho vypovedá jeho latinské meno procyon lotor. Charakteristická čierna maska okolo očí, ktorá ostro kontrastuje s okolitou bielou srsťou, mu dodáva výzor lotra, lúpežníka či banditu. Uši má mierne zaoblené a tiež sú porastené bielou srsťou. Široký pruh čiernej srsti sa mu tiahne od koreňa nosa cez oči až na líca. Srsť okolo mokrého guľatého ňufáka je biela.
Typickým znakom je huňatý priečne pruhovaný chvost, na ktorom je päť alebo šesť čiernych prúžkov, pričom koniec chvosta je vždy čierny. Ostatnú časť tela pokrýva srsť, ktorá odpudzuje vodu. Je v rôznych odtieňoch sivej až čiernej farby. Hrubá podsada tvorí až takmer 90 percent z celkového počtu chlpov s dĺžkou 2 až 3 centimetre a chráni zviera pred chladom.
Medvedíky sú klasifikované ako chodci, môžu stáť na zadných nohách a pomocou predných labiek skúmať objekty. V zajatí ponúknutú potravu, ak má možnosť, umýva pomocou predných labiek vo vode. Tento návyk má svoje opodstatnenie, ak medvedík žije v divočine a z bahna vydoluje akéhosi mäkkýša, toho pred zjedením treba opláchnuť. Preto dostal aj meno čistotný.
Zlezú dolu hlavou
V dospelosti má 40 zubov, ktoré sú prispôsobené životnému štýlu všežravca. Povrch molárov nie je taký široký ako u bylinožravcov a rezáky, nie sú také ostré a špicaté ako u mäsožravcov. Za svoju schopnosť prežiť vďačí prispôsobeniu sa najrozmanitejším podmienkam prostredia a rôznym druhom potravy. Medvedíky sú omnivori. Ich potrava je zložená približne z 40 % bezstavovcov, 33 % rastlinnej potravy a 27 % stavovcov. Bezstavovce tvoria potravu najmä na jar, ovocie a orechy na jeseň. Z stavovcov sú najčastejšou korisťou ryby a obojživelníky, ako sú žaby, ropuchy a mloky. Príležitostne lovia vtáky a malé cicavce.
Vo vzťahu k trupu, majú krátke nohy, čo im neumožňuje rýchlo bežať a skákať do diaľky. Ich maximálna rýchlosť na krátke vzdialenosti je 16 až 24 kilometrov za hodinu. Vo vode vydržia aj niekoľko hodín, ich priemerná rýchlosť plávania je 4,8 km za hodinu. Majú nezvyčajnú zručnosť šplhať sa do korún stromov, kde sa pohybujú veľmi obratne. Po kmeni dokážu zliezať aj dolu hlavou. Ozývajú sa hlasom, ktorý pripomína štekot psa a najaktívnejší bývajú od súmraku do brieždenia.
Vycibrený hmat
Najdôležitejším zmyslom medvedíka je hmat. „Hypersenzitívne“ predné labky sú obklopené tenkou nadržanou vrstvou, ktorá mäkne pod vodou. Päť voľne stojacich prstov je neobvyklých pre predátora, ale pohyblivosť predných labiek nie je porovnateľná s pohyblivosťou rúk primátov v dôsledku neotáčateľného palca. Takmer dve tretiny senzorickej oblasti mozgovej kôry sa špecializujú na interpretáciu hmatových podnetov, čo je oveľa viac ako u iných skúmaných druhov zvierat. S dotykovými chlpmi nad ostrými, nezatiahnuteľnými pazúrmi môže rozpoznať predmety ešte predtým, ako sa ich dotkne.
Sú takmer farboslepé, zelené svetlo však vnímajú veľmi dobre. Pri slabom osvetlení vidia dobre vďaka tapetum lucidum (svietiace oči), ktoré pôsobí ako zosilňovač zvyškového svetla. Ich rozsah ostrosti videnia je aj tak na takej úrovni ako u ľudí s jedenástimi dioptriami. Z uvedeného dôvodu má vizuálne vnímanie malý význam. Pre ich nočný život je dôležitý čuch. Má dobre vyvinutý sluch, ktorý má limit 50 až 85 kHz, čo im umožňuje zaregistrovať veľmi tiché zvuky ako napríklad pohyb dážďovky v zemi.
Výhodou je všežravosť
Nežijú v pároch. Samice žijú v akýchsi spoločenstvách. Pária sa vo februári. Párenie trvá niekoľko dní. Väčšina samíc sa pári iba s jedným samcom. Po 65 dňoch samica rodí zväčša 4 až 5 mláďat. Tie sú po narodení slepé, oči otvoria po 2 až 3 týždňoch. Ich dĺžka je asi 10 cm a hmotnosť 65 až 75 gramov. Prvý mesiac ich samica dojčí. Vo veku 6 až 9 týždňov mláďatá samčieho pohlavia vychádzajú z brlohu, pričom ich matka ešte mesiac dva pridája. Postupne na jeseň sa oddelia od matky a hľadajú si nové teritóriá. Samičky zostávajú pri matke až do pohlavnej zrelosti.
Prevažne žijú v lesoch v blízkosti riek alebo iných vodných plôch, kde nachádzajú dostatok potravy. V prípade nebezpečenstva vylezú na strom. Nemajú prirodzeného nepriateľa, pričom sú výnimočne konkurenčne schopné voči ostatným šelmám. Predovšetkým tým, že majú široké potravinové spektrum. Môžu sa dožiť až 16 rokov.
Negatívny vplyv na vtáky
Štúdie uverejnené v posledných rokoch poukazujú na ich negatívny vplyv na populácie rôznych druhov vtákov ako sú škorce, bociany čierne, sovy, orly a iné dravé vtáky. Predátorské správanie medvedíka čistotného v kolóniách volaviek popolavých a kormoránov stojí za tým, že tieto vtáky kolóniu opúšťajú.
Môže prenášať rôzne choroby medzi druhmi ako napríklad besnotu, alebo prašivinu a tak decimovať chránené živočíchy. Zvýšený kontakt medzi medvedíkmi a ľuďmi spôsobuje problémy s prenosom chorôb. Na rozdiel od svojej americkej vlasti má v Európe obmedzené spektrum parazitov. Za potenciálne nebezpečný patogén pre ľudí sa považuje škrkavka obyčajná, ktorá žije v tenkom čreve zvierat. K infekcii dochádza perorálnym prijímaním vajíčok škrkaviek z trusu zvierat, napríklad pri čistení latrín. Keďže ľudia sú zlým hostiteľom pre škrkavky, toto ochorenie je u nich zriedkavé.
Jozef Herz, Foto Shutterstock
