Máme tu mesiac lásky, počas ktorého nazrieme do prírody, čo zaujímavé prináša z pohľadu poľovníka a fotografa.
Tento jarný mesiac patrí k najpestrejším. Jeho výnimočnosť spočíva v príchode mláďat rôznych druhov, či už v poľných alebo lesných revíroch. V poľných revíroch sú to mladé zajace, srnčatá. Medzi tie menej pozorovateľné patria obyvatelia brlohov – líšťatá a malé jazvece. Väčšina vtákov kladie do vybudovaných hniezd vajcia, ktoré budú strážiť pred predátormi. Na poľných medziach prebieha pútavý bažantí tok. Pri rannom prebúdzaní počuť charakteristické prejavy hlasu týchto krásne sfarbených jedincov, ktorí prezentujú svoju túžbu.
Máj je inšpirujúci. Z poľovníckeho hľadiska tým, že napĺňa prísľub zdravého vývoja budúcej generácie poľovnej zveri. Pre fotografa je atraktívny sýtosťou farieb a dostatkom svetla.
Fotolov v máji
V lese možno pozorovať nové prírastky u viacerých druhov raticovej a diviačej zveri. Pri najmajestátnejšej raticovej – jelenej zveri sa chováme obozretne, aby sme nerušili budúce matky vo vysokom štádiu gravidity.
Tento mesiac sa spája aj so začiatkom lovu trofejovej zveri a to srnca lesného. Mnoho z nás sa už od polovice mája vybralo na posliedku, postriešku do revíru s tým, že svojim spôsobom uloví vyhliadnutého výradového srnčeka.
Z fotografickej stránky k najväčší lákadlám patrí fotografovanie nie bežných druhov vtáctva. Vrcholí a postupne končí tok dvoch významných a vzácnych zástupcov vtáčej ríše, ktorí u nás žijú v úplne rozdielnom prostredí a v opačnom spektre vegetačných stupňov. Prvý sa vyskytuje len v agro-kultúrnej krajine južného Slovenska, je to drop veľký (drop fúzatý) a druhý žije pri hornej hranici lesa vo vysokohorských smrečinách – tetrov hlucháň (hlucháň hôrny). Počty tetrova hlucháňa sa na našom území odhadujú na 700 jedincov, počty dropa veľkého sú podstatne menšie. Získať májové fotografie týchto dvoch druhov je vysokou školou fotografovania.
Zajac – modelka
Výhodou nášho revíru je, že sa nachádza na rozhraní lesa a polí. Je rozmanitý. Vybral som si tri lokality, aby každá splnila iný cieľ mojej výpravy za zverou. Ako prvú lokalitu som si zvolil obhospodarované polia striedajúce sa remízkami. Ráno mi zazvonil budík o 4.30 h. Autom som vyrazil k danej lokalite a nechal som ho na kraji poľnej cesty, medzi repkovým žltým lánom a ešte pomerne nízkym porastom ďateliny. Cieľom mojej foto-vychádzky bolo zachytiť zástupcov poľného spoločenstva – bažanta alebo zajaca. Predpokladal som, že tu môže byť srnčia zver, možno skoro ráno líška.
Sadol som si na podložku a dal sa seba maskovačku. Čakal som, či sa niečo ukáže, nejaký pohyb. Onedlho sa objavil mladý srnček, ktorý prechádzal z lánu kukurice do malej remízky. Ako sa tak približoval, vybehol starší, silný srnec, ktorý ukázal svoju dominanciu a po krátkej naháňačke odohnal mladíka zo svojho teritória a začal si pochutnávať na sviežom poraste. Onedlho si v pokoji odkráčal do blízkej remízky, kde pravdepodobne aj zaľahol.
Naobedoval som sa na mieste a chystal som sa na večerné fotenie vo forme posliedky. Videl som veľa kusov srnčej zveri predovšetkým sŕn a mladých srncov. Ako som kráčal okrajom aleje, zrazu ku mne priskákal mladý zajac polovičiak, ktorý mi priam ako modelka zapózoval pred objektívom. Pozoroval som ho až do zotmenia. Auto mi strážila sliepka bažanta poľovného, ktorá mala pravdepodobne na blízku svojho nápadníka, no ten sa neukázal.
Prvá fotografia včelárika
Druhá vychádzka v tomto mesiaci smerovala opäť do lesa, poobede. Ako som išiel lesnou cestou, započul som zvláštne vtáčie zvuky. Potichu som sa prikradol k miestu odkiaľ prichádzali, aby som identifikoval pôvodcu. Samozrejme, že som ho chcel odfotografovať. Asi po pol hodine pomalého kráčania z kroku na krok, som sa priblížil k nádherným „papagájom“ našich končín, včelárikom zlatým, ktorých som mal možnosť prvýkrát fotiť aj vidieť z blízka. Cvakal som, čo mi sily stačili, keďže som bol neďaleko, podarili sa mi portréty týchto krásnych stvorení.
Pokračoval som v pochôdzke, keďže som chcel zachytiť lesnú zver. Presunul som sa na miesto, ktoré obkolesovali mladiny, ktorú obľubuje. Vybral som si vysoký porast, odkiaľ bolo vidieť navôkol. „Javisko“ som mal ako na dlani, netrpezlivo som čakal, či sa niečo ukáže. Správny okamih a vhodná príležitosť na fotenie nakoniec prišli.
Onedlho sa ukázal prvý návštevník, jeleň v lyku vyzeral na osmoráka, ktorému sa vyvíjalo parožie pokryté lykom. Pochutnával si na čerstvej žihľave. Doprial mi pár záberov a kľudne odkráčal. Netrvalo dlho a za mnou som započul šuchot, ktorý som najprv ignoroval. O chvíľu na to, sa spoza stromu objavil diviak, ani som sa nenazdal a bolo ich zrazu päť. Prešli okolo mňa, nevšimli si ma, ryli pravdepodobne hľadajúc pandravy. Bol to úžasný zážitok a adrenalín stúpal.
Po dvoch hodinách sedenia už bolo dlho zostať na jednom mieste. Pomaly som sa vracal. Stretol som mnoho zvierat, cítil som sa ako v zoologickej záhrade. Bolo sucho a vďaka hluku z mojej chôdze, ma zver rýchlo zaregistrovala. Väčšina z nich, ktoré som uvidel, hneď odskočila do bezpečia, takže veľa možností na fotografovanie nebolo. Podarilo sa mi však zachytiť muflónicu s jahňaťom pri ceste v kríku. Tým sa skočila moja vychádzka.
V čase obmedzení pre korona epidémiu mnoho ľudí zistilo, že existuje aj príroda a začali ju častejšie navštevovať. Niektorí len tak na prechádzku, túru alebo piknikovať či udržiavať fyzickú formu na bicykli. Nezabúdajme, že v lese alebo v poľných revíroch, nie sme doma, ale sme hosťami v domove živočíchov a rastlín. Chovajme sa v prírode ako vítaní hostia, chráňme ju, rešpektujme jej biorytmy.
Buďme zodpovední, nevyrušujme zver, nevyháňajme ju zo svojich stanovíšť. Keď sa náhodou priblížime k mláďatám, nechytajme ich. V kľude nie sú opustené, ale odložené a ich matka je niekde nablízku.
Šimon Uhlík
Foto: autor
