Posledné desaťročie polarizuje spoločnosť predovšetkým problematika veľkých šeliem. Precitlivené názory laikov, ba dokonca aj odborníkov z „druhej strany“, pri odstrele vlkov spôsobili v minulom roku to, že sa poľovníkom vyhrážalo smrťou na sociálnych sieťach množstvo ľudí.
Slovenská poľovnícka komora, ako organizácia, ktorá háji a ochraňuje práva a právom chránené záujmy všetkých držiteľov poľovných lístkov, podnikla kroky proti tomuto konaniu. O ich výsledku vás budeme informovať v ďalších číslach.
Maďarsko
Vlk sa už vyskytuje, určite aj vďaka manažmentu slovenských poľovníkov, vo všetkých krajinách V4. Nebadaný nárast populácie je v tejto krajine zaznamenaný pri prechode cez migračný koridor Slanské vrchy – Zemplínske vrchy. Maďarsko má vlka zaradeného do Prílohy IV. Smernice rady č. 92/43/ EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín (ďalej len „Smernica o biotopoch“), čo im znemožňuje zásah do populácie. V podstate ide o ten istý stav a zaradenie, ako má dnes na Slovensku medveď hnedý. Väčšie problémy, ktoré rezonovali v minulom roku spôsoboval práve medveď. Jeho prítomnosť bola zaznamenaná na viacerých miestach republiky a keďže status ochrany podľa európskej aj národnej legislatívy majú rovnaký ako v prípade vlka, odstrel nebol praktizovaný. Maďarskí poľovníci sa však na častejšie strety s medveďom začali pripravovať aj v spolupráci so Slovenskou poľovníckou komorou a Lesmi SR, š. p. Pre profesionálnych poľovníkov bola na jar minulého roku zorganizovaná konferencia s tematikou medveďa i s praktickými ukážkami biotopu a oboznamovaním sa s toleranciou a spolunažívaním s veľkými šelmami na Poľane.
Česká republika
S problémom vlka sa pasuje len veľmi ťažko. Vlka dravého majú podľa smernice o biotopoch EK zaradeného do prílohy IV. Za posledné tri roky však spôsobil absolútnu decimáciu najkvalitnejšieho chovu muflonej zveri v krajine, na Broumovsku. V tejto oblasti sa však potýkajú s problémami nie len poľovníci, ako zveľaďovatelia chovu zveri, tu predovšetkým muflonej, ale hlavne chovatelia kôz, ovcí a hovädzieho dobytka. Kým za roky 2012-2014 spôsobil vlk škody vo výške 150 301 CZK, v rokoch 2015-2017 už 395 647 CZK, v roku 2018 stúpli na 1 554 336,70 CZK a v roku 2019 na neuveriteľných 5 612 468 CZK. Niet sa čo čudovať, prečo vzniká tak veľká vlna proti vlkovi. Vo februári začal Lesnícky a drevársky inštitút organizovať po republike konferencie, ktoré sú zamerané na manažment vlka a vydry.
Skôr by som to však nazvala manažmentom ochrany, ako praktického manažmentu, ktorý je ako v jedinej z krajín V4 vykonávaný len na Slovensku. Prečo? Vychádzame z tejto štvorice štátov ako pomyselní víťazi, avšak problémy neobchádzajú ani nás. Keďže som sa mohla zúčastniť na jednej z konferencií ako prednášateľka zo Slovenska, kde som priblížila praktický manažment tejto šelmy u nás, nedalo mi nevšimnúť si obrovskú nevraživosť medzi chovateľmi a pracovníkmi ochrany prírody. Na jednej strane sa ochranári tešia z návratu vlka do krajiny, na strane druhej, chovatelia o žiadnom návrate nechcú ani počuť. Rovnako tak je to aj v prípade vydry. Agentúra ochrany prírody ČR hodnotí návrat vydry ako perfektný, rybári však hovoria doslova o genocíde ichtyofauny. Opäť tá istá situácia nastáva v prípade kormorána. Prečo sme museli dospieť do štádia, kedy chceme ochraňovať všetky druhy, predovšetkým predátorov, na úkor predmetu ochrany, za ktorého účelom boli vyhlásené chránené územia či národné parky? Pokiaľ niekto rozumný zo strany štátu nebuchne po stole, budeme blúdiť v uzavretom kruhu a plakať nad osudom hlucháňa, jarabice, dropa, či rysa. A toto isté platí v prípade vlka, ale aj medveďa v Českej republike.
Poľsko
Hoci má vlka zaradeného do prílohy V. Smernice o biotopoch, teda pri schválenom manažmentovom pláne a iných náležitostiach, ktoré spomeniem v prípade Slovenska, vlka nelovia, keďže v národnej legislatíve má pridelený status chráneného živočícha. Zaznamenávaných je čoraz viac prípadov, kedy vlk vykazuje zmenu správania, dokonca stratu plachosti pred človekom. Prípad z roku 2017, keď vlk pohrýzol dve dievčatá, bol uzatvorený tak, že nešlo o vlka ktorý stratil plachosť, ale šlo jedinca, ktorý bol (zrejme nelegálne) vypustený do prírody. Čo je cieľom vypúšťania „zdomácnených“ vlkov môžeme len predpokladať. Rovnako ako vlka, nelovia ani medveďa.
Slovensko
Na Slovensku má vlk už dlhé roky priaznivé podmienky pre život, zväčšovanie populácie, ale aj zabezpečenú migráciu do okolitých krajín. Podľa Európskej legislatívy je u nás zaradený do Prílohy V., ktorá zabezpečuje všetky podmienky pre jeho ochranu a zachovanie lovu, aj vďaka Programu starostlivosti o vlka dravého (PSoV) na Slovensku, ktorý bol prijatý v roku 2016. Zásah do populácie pri zaradení vlka do Prílohy V. musí obsahovať potrebné úkony, ktoré sú vďaka PSoV splnené a v skratke ide o tieto náležitosti:
– populácia vlka musí byť stabilná a nemôže byť ulovených nikdy viac vlkov, ako predstavuje ročný prírastok,
– musí byť zabezpečená celoročná ochrana vlka v mieste jeho prirodzeného výskytu (ÚEV, NP, NPR) migračných koridoroch a panónskom bioregióne,
– kvóta lovu – navrhuje ju odborná skupina zložená zo zástupcov rezortu životného prostredia, Štátnej ochrany prírody, Slovenskej poľovníckej komory, Štátnej veterinárnej a potravinovej správy, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Národného lesníckeho centra, odborných lesníckych inštitúcií a štátnych podnikov, Chovateľov kôz a oviec ale aj členov mimovládnych organizácií – Slovak Wildlife Society, LOZ Vlk a určuje ju definitívne MPRV,
– po ulovení prebieha tzv. „dvojitá“ kontrola štátnych úradníkov zo ŠOP SR a OÚ. Z jedinca sú odobraté vzorky pre zistenie potravnej analýzy a zdravotného stavu. Je však nepochopiteľné, že úrady si neveria a na miesto ulovenia musia prísť obaja zamestnanci. Šťastný „lovec“ sa svojej trofeje nesmie do príchodu „kontrolórov“ ani dotknúť. Už mnohokrát sa stalo, že poľovníci čakali na úradníkov niekoľko hodín.
– z vlkov musia byť odobraté vzorky na DNA analýzy,
Ďalej praktizujeme a zaviazali sme sa k:
– zákazu lovu na spoločných poľovačkách,
– zákazu lovu alfa jedincov,
– stanoveniu odhadovanej početnosti prírastku vĺčat podľa hlásených pozorovaní v systéme NLC, podľa ktorá výrazne dopomáha k určeniu kvóty lovu
– a ďalším podmienkam, ktoré sú uvedené v PSoV.
Aj napriek vymenovaným prísnym opatreniam, za ktorých je lov realizovaný, záujmové skupiny, ale žiaľ aj štátne inštitúcie žiadali ako v predminulej, tak aj v minulej sezóne, nulovú kvótu pre lov vlka. Odôvodnením bolo, že jeho lov aj tak neznižuje škody na hospodárskych zvieratách a je len prežitkom, ktorý v konečnom dôsledku (údajne) rozvracia sociálnu štruktúru svoriek. Ako sa vyjadril podpredseda chovateľov kôz a ovcí, škody spôsobené vlkom neklesajú preto, že by bolo menej vlkov, ale preto, že počet oviec, kôz a hovädzieho dobytka sa rapídne znižuje. A prečo? Lebo chovatelia odmietajú chovať ovce pre vlkov a odmietajú hlásiť škody menšieho (pre chovateľa ale veľkého) rozsahu z nezmyselných byrokratických dôvodov. To, čo v tabuľkách škôd predstavuje škody malého rozsahu, je ale pre veľkú väčšinu chovateľov čistá strata a sú odsúdení na zánik ich podnikateľskej činnosti a v konečnom dôsledku aj zachovania kultúrneho dedičstva. Ľudia nezodpovední za svoje vyhlásenia chcú zrejme dosiahnuť zánik salašníctva? Najväčším demagogickým vyhlásením istej mimovládnej organizácie bolo (a stále aj je) zrovnávanie klasického moru ošípaných s africkým morom ošípaných (AMO). Úloha vlka v boji proti AMO bola vyhlásená ako kľúčová. Ani podrobné vysvetlenie z úst veterinárneho lekára ŠVPS SR o tom, že to nie je tak, ako prezentujú, žiaľ nepomohlo. Médiami sa ďalej šírila a stále šíri spasiteľská myšlienka, že vlk zničí AMO. Keby to tak bolo, pobaltské krajiny, v ktorých sa vlk hojne vyskytuje by vlastne už AMO ani nemali mať. Obrázky však hovoria o opaku.
Prísne chránený medveď
A ako je to s tým našim nešťastným medveďom? Vyjadrím sa k tejto problematike len veľmi v krátkosti, nakoľko téma je pre poľovníkov už toľko omieľaná, až sa už zle počúva a číta. Na Slovensku je medveď vnímaný mestskou časťou obyvateľstva, žiaľ, ako plyšová hračka, kdežto pre ľudí z vidieka predstavuje veľké nebezpečenstvo. Opäť nastáva polarizácia spoločnosti, ktorá sa preukázala napr. aj pri nešťastnom zásahu u medvedice „Ingrid“. Od vtedy pribudlo veľa prípadov stretu s medveďom, ako najvypuklejší však hodnotím rok 2019. Zaznamenávam si už viac ako 10 rokov všetky medializované prípady stretu a napadnutia človeka medveďom, jeho neželané návštevy v intravilánoch obcí, či zrážky s dopravnými prostriedkami. Za vlaňajší rok som ich napočítala toľko, čo za predchádzajúce tri roky. Na našom území medveď už dávno stratil status ohrozeného živočícha. Jeho výskyt je zaznamenávaný dlhšie obdobie v Malých Karpatoch, Štiavnických vrchoch, Cerovej vrchovine i všade tam, kde má aký-taký priestor pre život, dostatok potravy, či lesné porasty, kde sa môže ukryť.
V členských štátoch Európskej únie má status prísne chráneného živočícha bez možnosti zásahu do populácie. Výnimku na zásah do populácie sme si uplatňovali napr. my, Švédi, Fíni, či Bulhari. Dokonca ani Rumunsko, ktoré ročne lovilo niekoľko stoviek medveďov tam od príchodu novej ministerky životného prostredia, vlka ani medveďa nelovia už dva roky. A to ani napriek tomu, že ročne tam medveď zabije niekoľko ľudí. Len za rok 2019 ich bolo 5.
Kladiem si len dve otázky, dokedy bude štátu vyhovovať tento stav a prečo v okolitých krajinách ako Poľsko či Česká republika, nemajú narastajúcu, či dokonca stabilnú populáciu medveďa hnedého, keď ho tak vehementne dlhé roky chránia? Asi si práve odpovedal každý sám. Aj preto Slovenská poľovnícka komora ešte pred voľbami požiadala zástupcov rezortov životného prostredia a ministerstva pôdohospodárstva, aby na rokovanie vlády predložili návrh zaslať požiadavku Slovenskej republiky pre uplatnenie geografickej výnimky medveďa hnedého, to znamená, vyňať tento druh z prílohy IV (zoznam prísne chránených druhov) a zaradiť ho do prílohy V (zoznam chránených druhov, ktoré je možné manažovať). Takisto požiadame aj novozvolenú vládu.
A tak, namiesto postavenia sa problému čelom, „ideme“ (ale vlastne nejdeme, lebo poľovníkov nikto neoslovil) na Slovensku po druhýkrát zbierať vzorky na DNA analýzu, aby sme po druhýkrát vedeli, koľko naozaj tých medveďov máme. Že to zase bude stáť státisíce eur, nikomu nevadí.
Martina Hustinová
Foto: Shutterstock, internet
