Nedávno som čítal filozofickú úvahu o tom, že zmeny, ktoré v súčasnosti vo svete prebiehajú, pretvárajú celú ľudskú civilizáciu. Sú prejavom postupného zániku viac ako 300 rokov trvajúcej industriálnej spoločnosti a vytvárania novej – kvalitatívne vyššej spoločnosti – informačnej spoločnosti.
Tento proces sa začal prejavovať v 60. rokoch 20.storočia. Tempo zrýchlil najmä od 90. rokov 20. storočia a tiež začiatkom 21.storočia. Ak čítate tieto riadky pomyslíte si, čo to má spoločné s poľovníctvom. Zamyslel som sa nad tým, aké zmeny nastali za posledných 60. rokoch v našich revíroch.
Zmeny, ktoré prináša civilizácia, majú tak kladný ako aj negatívny vplyv na stavy a produkciu jednotlivých druhov poľovnej zveri. Väčšine poľovníkov vyhovujú. Získavajú oveľa viac trofejí, ale aj diviny, najmä z raticovej zveri, ako to bolo za našich starých otcov.
Podľa (Hella 1964) priemerná produkcia z 1 ha poľovnej plochy dosahovala na Slovensku v roku 1961 asi 0,31 kg. Cieľom bolo dosiahnuť ročnú produkciu 0,5 kg. Po roku 1945 sa na Slovensku zvýšila produkcia najmä jelenej, diviačej a muflonej zveri a výrazne poklesol odstrel jarabíc, bažantov a zajacov. Súviselo to so zmenami ich biotopov, za čím stojí rozvoj poľného a lesného hospodárstva, ako i rozdielna úroveň starostlivosti o zver.
Výrazný nárast raticovej zveri
Od roku 1961 sa zvýšila produkcia raticovej zveri zo 690 ton pri prepočte úlovkov priemernou hmotnosťou na neuveriteľných 64 060 ton. U malej úžitkovej zveri naopak klesla z 522 ton na 40 ton. Súčasná produkcia predstavuje na 1ha poľovnej plochy až 14,4 kg. Z tohto hľadiska by sme mali byť spokojní.
Produkcia jednotlivých druhov raticovej zveri
| rok | jeleň | daniel | muflón | srnec | diviak |
| 1970 | 7 650 | 305 | 223 | 9 419 | 3 548 |
| 1980 | 11 766 | 437 | 687 | 19 898 | 8 487 |
| 1990 | 20 836 | 1 846 | 1 997 | 21 150 | 21 093 |
| 2000 | 10 083 | 1 448 | 1 958 | 17 525 | 17 001 |
| 2010 | 20 995 | 4 548 | 4 816 | 28 947 | 39 990 |
| 2020 | 49 683 | 19 180 | 6 608 | 37 39 | 62 312 |
Ak si položíme otázku, čím je to spôsobené, že stavy a odstrel raticovej zveri neustále stúpajú a u malej zveri klesajú, vychádza mi iba jediná odpoveď. Jednou z hlavných príčin tohto stavu je predovšetkým zmena, ktorá nastala predovšetkým v spôsobe hospodárenia na poľnohospodárskej pôde.
Už začiatkom 60 rokov minulého storočia vplyvom kolektivizácie poľnohospodárstva a vytváraním veľkých lánov poľnohospodárskych plodín sa začalo veľmi dobre dariť srnčej zveri. Niektoré jedince srnčej zveri sa na poľnohospodárskej pôde usadili natrvalo, čím sa vytvoril ekotyp poľnej srnčej zveri.
Srnčej zveri sa na poľnohospodárskej pôde darí dobre dodnes napriek postupným zmenám, ktoré tu nastávajú. Okrem toho sa používali na zvyšovanie úrody značné množstvá priemyselných hnojív a pesticídov. To sa citeľne prejavuje na poklese stavov malej úžitkovej zveri.
V lesoch sa po zmene zriadenia umožnilo hospodáriť viacerým subjektom. Ťažba je tak rozložená na viac lokalít a ťaží sa počas celého roka. V lesoch sa zvýšil turistický ruch a nielen peších turistov, ale predovšetkým motorizovaných. Okrem áut sa čoraz viac po lesných cestách preháňajú cyklisti, terénne motocykle, štvorkolky a v zimnom období snežné skútre. Zver v lesoch je neustále vyrušovaná a preto čoraz viac vyhľadáva poľnohospodárske kultúry, ktoré jej poskytujú dostatok pokoja aj potravy.
Všetko zmenila kukurica a repka
Vhodné prostredie pre jeleniu zver a iné druhy raticovej zveri v posledných rokoch vytvárajú na poľnohospodárskej pôde poľnohospodári a to zmenou osevných štruktúr. Za posledných 30 rokov sa štruktúra poľnohospodárskej výroby značne zmenila. Znížili sa stavy hospodárskych zvierat a tým aj plochy obsiate viacročnými krmovinami. Znižuje sa výmera pestovania strukovín, okopanín, husto siateho obilia na úkor vysoko energetických plodín ako je repka olejnatá, slnečnica a kukurica.
Podľa oficiálnej štatistiky ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka iba od roku 2000 do roku 2020 index pestovania kukurice vzrástol na 119,0 bodu, slnečnice poklesol na 77,2 bodu a repky olejnej vzrástol na 156,8 bodu.
Výmera obsiatej plochy v ha na Slovensku kukuricou, slnečnicou a repkou
| výmera v ha | rok 1977 | rok 2000 | rok 2010 | 2020 |
| kukurica na zrno | 148 275 | 165 200 | 178 900 | 196 600 |
| Kukurica na siláž | ? | 97 100 | 77 200 | 69 200 |
| slnečnica | 8 494 | 69 800 | 75 000 | 53 900 |
| repka | 22 496 | 93 700 | 154 635 | 146 900 |
| spolu | 179 265 | 425 800 | 485 735 | 466 600 |
Jelenia zver sa do týchto porastoch sťahuje už v apríli a zdržuje sa v nich do skosenia poslednej parcely kukurice. Do týchto kultúr prichádza zver zo značnej vzdialenosti. Jelenice tu kladú mláďatá a tu ich aj odchovávajú. V rozsiahlych lánoch kukuríc zostáva časť jelenej zveri aj počas ruje. Obdobie, v ktorom sa časť jelenej populácie zdržuje na poliach, trvá 6 až 9 mesiacov.Neustálym zvyšovaním výmery uvedených plodín sa vytvára predpoklad, že tak ako u srnčej zveri sa môže vytvoriť aj ekoforma jelenej poľnej zveri. Podobne je to už napríklad v Maďarsku.
Zvýšenie plôch pestovania technických plodín, ako je kukurica, slnečnica a repka olejnatá, poskytuje takmer všetkým druhom raticovej zveri na viac ako pol roka nielen dostatok potravyale aj úkryt. Tieto plodiny sú často pestované tak, že jedna parcela sa nachádza vedľa druhej, prípadne ich oddeľuje iba poľná cesta, potok, alebo sú pestované na hranici lesa. V takýchto prípadoch zver z týchto kultúr ani nemusí vychádzať na voľné priestranstvo. Ak aj vychádza, tak predovšetkým v nočných hodinách, kedy je lov raticovej zveri okrem diviakov zakázaný.
Kým takéto hospodárenie na poľnohospodárskej pôde raticovej zveri vyhovuje, malej zveri škodí. Nielen, že v týchto plodinách nenachádza dostatok potravy, nemá možnosť po daždi sa usušiť a taktiež nenachádza vhodné podmienky na kladenie mláďat a vyvedenie kurčiat. Okrem toho tu má ďalšieho veľkého predátora – diviaka.
Čo môžu robiť poľovníci?
Poľovníci nemajú možnosť súčasný stav zmeniť. Aj keď sú vlastníkmi pôdy a chcú ju využiť na založenie políčok pre zver, poľnohospodári im ju vyčlenia v takých lokalitách, kde často nesplnia svoj plnohodnotný účel.Vytvorením veľkých súvislých plôch kukurice, slnečnice a repky olejnatej sťažujú lov raticovej zveri, ktorá v týchto plodinách spôsobuje značné škody. Tie vznikajú nielen skrmovaním, ale predovšetkým zničením porastov ušliapaním.
Zvýšené stavy raticovej zveri, najmä diviačej, robia problémy nielen poľnohospodárom, ale aj ostatným obyvateľom. Riešenie tohto problému by nemalo zostať iba na členoch poľovníckej organizácie. Hľadať spôsoby ako znížiť škody spôsobované zverou, ale aj možnosti lovu v týchto plodinách, by mali byť riešené aj na vyššej úrovni.
V záveroch Levických poľovníckych dní z roku 2009 sa uvádzalo:
-raticovú zver obhospodarovať veľkoplošným spôsobom v rámci poľovných oblastí a lokalít
-vykonať rebonitáciu revírov, určiť nové (vyššie) NKS zveri, vykonávať objektívne spočítavanie zveri a na základe toho zreálniť poľovnícke plánovanie chovu a lovu zveri
-dôsledne plniť plány lovu a tak zabrániť ďalšiemu nárastu početnosti raticovej zveri
-znížiť početnosť diviačej, danielej a muflonej zveri
-mierne zvýšiť početnosť srnčej zveri
-dôsledne plniť vekovú a sexuálnu štruktúru plánu lovu (zamedziť zmladzovaniu populácií zveri a nežiaducemu posúvaniu sexuálneho indexu v prospech samíc)
-manipulácie s genofondom zveri vo voľnej prírode sú neakceptovateľné
-obmedziť zakladanie mini zverofariem a mini zverničiek.
Z týchto záverov sa jedine splnilo navýšenie NKS. Tie neustále upravuje štátna správa. Okrem toho schvaľuje plány chovu a lovu na nových lokalitách, čím umožňuje neustále rozširovanie areálu najmä danielej a muflonej zveri.
Sčítanie zveri a plán lovu
Ak si položíme otázku, aké množstvo jednotlivých druhov raticovej zveri máme v našich revíroch, tak nevieme na ňu odpoveď. Skúsme spočítať stádo oviec na pastve, ani tie nespočítame, kým ich nezatvoríme do košiara a budeme ich vypúšťať po jednej. Sčítanie zveri vo voľnej prírode si prispôsobuje každý užívateľ poľovného revíru podľa seba.
Normované kmeňové stavy boli zavedené ešte v 50 rokoch minulého storočia. Mali zabezpečovať maximálnu produkciu diviny a tiež kvalitné trofeje pri minimálnych škodách na lesných a poľnohospodárskych pozemkoch. Už pri ich vzniku došlo podhodnoteniu stavov zveri v poľovných revíroch.
Prehľad o zvyšovaní normovaných kmeňových stavov raticovej zveri
| zver | 2000 | 2005 | 2010 | 2011 | 2020 |
| jelenia | 20 200 | 22 000 | 35 200 | 38 800 | 39 500 |
| danielia | 3 400 | 3 800 | 5 800 | 8 100 | 8 350 |
| muflonia | 3 200 | 3 900 | 7 100 | 9 000 | 8 960 |
| srnčia | 57 700 | 62 600 | 87 900 | 97 800 | 92 100 |
| diviačia | 12 400 | 13 800 | 19 400 | 22 900 | 23 000 |
Každoročne sa neplní plán lovu. V uplynulej poľovníckej sezóne 2020/2021 sa lov jelenej zveri splnil na 94,2 %, danielej zveri na 92,8% , muflonej zveri na 83,7 %, srnčej zveri na 99,1 % a diviačej na 96,4 %.
Neplnenie plánu lovu má viacero príčin.Z celkového počtu 1882 poľovných revírov je 1034 prenajatých členmi SPZ, v ktorých je zaradených 25 716 členov čo je 25 na revír a na jedného člena pripadá 90,7 ha. Ďalších 11 557 členov je v 625 ostatných prenajatých revíroch. Počet členov na revír je 18 a na člena pripadá 116,8 ha. Z celkového počtu 63 500 členov je to 58,8 %. Ako je všeobecne známe, zo zaradených členov v revíri je minimálne 4 a viac členov pasívnych. Vychádza nám teda, že až takmer 7 tisíc zaradených poľovníkov sa na plnení plánu lovu takmer nezúčastňuje.
V mnohých revíroch sa stále držia zásady, že lov samčej zveri odkladajú až po ruji. Pritom si dostatočne neuvedomujeme, že v posledných rokoch sú miernejšie zimy viac daždivé, ako snehové a táto skutočnosť nás často ovplyvňuje v počte vychádzok do revíru.
V posledných desaťročiach sa rozmáha chovanie voľne žijúcej zveri v súkromných objektoch na malých plochách. ŠVPS SR registruje až takmer 600 takýchto chovov s voľne žijúcou zverou. Nie je známe, koľko je na Slovensku nezaregistrovaných takýchto chovov. Práve z nich sa dostáva predovšetkým danielia a muflonia zver do nových lokalít.
Lov v okresoch
Najspoľahlivejším znakom o početnosti jednotlivých druhov zveri je jej produkcia. Nie je stopercentne zaznamenaná. Podľa poľovníckej štatistiky, ktorú spracováva NLC vo Zvolene, sa za posledných 20 rokov zmenila produkcia raticovej zveri v jednotlivých okresoch prepočítaná na 1000 ha poľovnej plochy takto:
Jelenia zver
V roku 2001 sa jelenia zver nelovila v okresoch Galanta, Šaľa a Senec. V ďalších 13 okresoch bola produkcia menšia ako jeden jedinec na 1000 ha. Najvyššiu produkciu vykazovali okresy Prievidza 8,9 a Ilava 8,1 jedinca. V roku 2020 sa lovila jelenia zver na celom území a pod menej ako jedinca na 1000 ha vykazovali okresy Galanta, Šaľa a Senec.
Najvyššiu produkciu dosiahli v okresoch Púchov 26,7, Zvolen 26,2, Turčianske Teplice 25,4, Prievidza 24,8. Ilava 24,4, Levoča 24,2, Banská Štiavnica 23,3, Bánovce nad Bebravou 22,8, Považská Bystrica 22,4, Krupina 22.1 a Lučenec 20,1 jedinca na 1000 ha.Okrem týchto okresov vysoké navýšenie lovu v porovnaní s rokom 2001 nastalo v okresoch Bratislava a Bytča o 16,7 jedinca, Trenčín o 16,2 a Kysucké Nové Mesto o 15,9 jedinca.
Danielia zver
V roku 2001 sa danielia zver nelovila až v 24 okresoch a v ďalších 10 okresoch bola produkcia menšia ako jedinec na 1000 ha. Do roku 2020 sa tento stav znížil na 16 okresov. Nie je vylúčené, že v niektorých z nich sa danielia zver vyskytuje, ale zatiaľ sa neloví. V roku 2020 na 1000 ha poľovnej plochy sa v okrese Skalica ulovilo až 55,2 jedincov, Malacky 26,3, Veľký Krtíš 26,2, Pezinok 25,9 a Senica 20,0 jedincov.
Muflonia zver
Napriek tomu, že muflonia zver má väčšie nároky na špecifické podmienky životného prostredia ako iné druhy raticovej zveri, jej areál výskytu sa neustále rozširuje. V roku 2001 sa nevyskytovala v 29 okresoch, do roku 2020 sa objavila v ďalších 5 okresoch. V roku 2001 vykazovalo lov pod jedinca na 1000 ha 22 okresov a v roku 2020 už 28 okresov. Najvyššiu produkciu na 1000 ha vykazujú okresy Pezinok,11,5 jedincov, Malacky 11,3, Piešťany 8,2, Topoľčany 7,8, Krupina 7,5 a Zlaté Moravce 7,2 jedinca.
Srnčia zver
Hoci je najrozšírenejšou raticovou zverou, jej početnosť v okresoch je značne rozdielna. Až 12 okresov v roku 2001 vykazovalo nižšiu produkciu ako 2 jedince na 1000 ha. V roku 2020 počet okresov poklesol na 2 a to Gelnica a Ružomberok. V roku 2020 v porovnaní s rokom 2001 nastal pokles produkcie v okresoch Bytča, Dolný Kubín, Čadca a Gelnica. Najväčšiu produkciu v roku 2001 vykazovali okresy Skalica a Myjava 12,4 a Senica 11,4 jedincov na 1000 ha. V roku 2020 najvyššia produkcia bola v okresoch Šaľa 22,9, Nitra 22,5, Trebišov 19,2, Myjava 18,2 a Senica 16,4 jedincov.
Diviačia zver
Lov diviakov v roku 2001 nevykazoval iba okres Šaľa. Pod jedného jedinca na 1000 ha vykazovalo produkciu ďalších 13 okresov. Nad 10 jedincov bola produkcia v okrese Zlaté Moravce 10,6, Veľký Krtíš 10,5 a Lučenec 10,0.V roku 2020 pod 2 jedince bola produkcia iba v okresoch Šaľa a Senec. Najvyššiu produkciu vykazovali okresy Nové Mesto nad Váhom 35,4, Pezinok 33,5, Košice okolie 33,4, Kysucké Nové Mesto 32,7, Bratislava 31,6, Veľký Krtíš 30,6 a Púchov 30,5. Z uvedených čísiel nám vychádza, že v niektorých okresoch sa loví niektorých druhov veľa a v niektorých málo. Je veľmi ťažké určiť optimum. Početnosť zveri závisí predovšetkým od úživnosti prostredia, na ktorom žije.
