Čistenie zubov patrí medzi základnú hygienu a prevenciu pred rôznymi ochoreniami tak u ľudí ako aj u psov. Ich majitelia to často podceňujú. Neuvedomujú si, že nepríjemne následky nielen na zuboch sa prejavia v staršom veku psa.
Prvé problémy s ochoreniami zubov, parodontu (závesného aparátu zubu) a ďasien sa môžu objaviť už aj u trojročných psov. Najprv vzniká zubný povlak – plak, mazľavá hmota, ktorá sa tvorí na povrchu zubov po jedle. Plak neskôr mineralizuje a tvorí sa sa zubný kameň. Keď sa ten vytvorí pod ďasnom, poškodzuje ho, ako aj uchytenie samotného zubu a vzniká periodontálne ochorenie.
Komora veterinárnych lekárov vydala k tomuto ochoreniu informačný leták, dostupný je na jej webovej aj facebookovej stránke. V ňom vysvetľuje podstatu ochorenia, jeho priebeh, liečbu a tiež prevenciu,
Priebeh ochorenia možno rozdeliť do viacerých fáz. Na začiatku je vidieť zubný kameň, ďasná sú opuchnuté a mierne začervenané. Opuch ďasien sa postupne zväčšuje, dochádza k úbytku kosti pri koreňoch zubov, čo je viditeľné iba röntgenom. Ďalej pokračuje úbytok kostí a nakoniec sa ochorenie prejavuje ťažkým zubným kameňom a poškodením zubov s ich kývaním a vypadávaním.
Veterinárka komora upozorňuje, že včasné odhalenie a liečba ochorenia sú rozhodujúce. ,,Pokročilý stav môže spôsobiť vážne zdravotné problémy a bolesť, nakoľko toto ochorenie nemá vplyv iba na ústnu dutinu, ale môže viesť aj k ochoreniu obličiek, pečene a srdca,“ pripomína táto stavovská organizácia.
Majitelia by mali vziať svojich psov na preventívnu prehliadku ústnej dutiny aspoň raz za rok, môžu ju spojiť s pravidelným očkovaním. Mali by si však všímať aj príznaky, ktoré naznačujú, že k lekárovi treba ísť skôr. Sú to:
– zápach z úst
– zlomený alebo uvoľnený zub
– nadpočetný alebo zadržaný mliečny zub
– sfarbený zub alebo výskyt zubného kameňa
– nezvyčajné žuvanie, mľaskanie alebo slinenie
– vypadávanie potravy z úst
– znížená chuť do jedla alebo úplné odmietnutie jedla
– bolesť v ústach alebo jej okolí
– krvácanie z úst
– opuch úst alebo ich okolia
– nezvyčajná podráždenosť alebo zmena správania
Liečba periodontálneho ochorenia spočíva v odstránení zubného plaku a kameňa, následné leštenie zubov. Trhanie – extrakcia zubov je nutná najmä pri zadržaných mliečnych zuboch, kývajúcich sa alebo zlomených zuboch, zuboch mimo zuboradia alebo zuboch s poškodením skloviny a zuboviny zasahujúcim do drene, ak sa nezvolí plombovanie. Ošetrenie sa musí vykonávať v celkovej anestézii.
Prevenciu ochorení ústnej dutiny majú v rukách majitelia domácich zvierat. Založená je na čistením zubov kefkou, najlepšie denne, ak to nie je možné, aj menej časté čistenie môže byť efektívne. Väčšina psov túto procedúru znáša dobre, ak sú na to privyknutí od mladého veku. Pravidelné čistenie môže znížiť počet návštev u veterinárneho lekára. (red)
Periodontálne ochorenie u psov je niečo ako paradentóza u ľudí
Veľmi zjednodušene by sa dalo povedať, že áno. Jedná sa o ochorenie parodontu – čiže tkanív, ktoré fixujú a obklopujú zub vo svojej pozícii (od ďasien, cez zubné lôžko, väzivový aparát až po zubný cement).
Malé a veľké plemená
Mnohými štúdiami bolo preukázané, že u malých plemien psov (povedzme pod 8 – 10 kg) dochádza k vzniku parodontálnych ochorení už od veku troch rokov (takmer 80% týchto psov je už postihnutých) a vo veku nad päť rokov je to takmer 100%. Hlavnou príčinou je predovšetkým ukladanie zubného plaku, ktorý pomerne rýchlo kalcifikuje ( ukladá sa do neho vápnik) a vzniká tzv. zubný kameň, ktorý najmä mechanicky pomerne masívne narúša štruktúry parodontu. U väčších plemien psov dochádza k takýmto problémom vo vyššom veku, nad 10 rokov je postihnutých viac ako 80%. U mačiek je situácia čo do frekvencie tohoto ochorenia niekde uprostred ( medzi malými a veľkými plemenami psov), takže ju taktiež netreba podceňovať.
Štádia ochorenia
Rozlišujeme v zásade tri stupne ochorenia periodontu od usadenia malého množstva zubného kameňa až po závažne odhalenie zubných koreňov, ktoré môžu napríklad viesť až k fistulácii do nosnej dutiny.
Neliečená choroba má následky
Hlavnou úlohou periodontu (pozn.red. ozubice) je bariéra proti preniknutiu infekcie do krvného obehu popri zubnom koreni. Pri poškodení periodontu je táto bariéra narušená a infekt prenikajúci do celého tela poškodzuje takpovediac všetky vnútorné orgány. Najcitlivejšie sú jednak obličky – u starších jedincov dochádza k postupnému chronickému zlyhaniu a tiež srdce – dochádza k poškodeniu srdcových chlopní a výstelky srdca.
Rozdiel v starostlivosti o mliečne a dospelé zuby
Vzhľadom na to, že psy a mačky menia mliečny chrup za dospelý pomerne skoro (od 3,5 mesiaca do polroka veku) tak starostlivosť o tento chrup nie je takpovediac žiadna. Naopak trvalý chrup je len jeden a na celý život. Domáce zvieratá sa vďaka dobrej starostlivosti zo strany majiteľa a taktiež vďaka stále dostupnejšej kvalitnej veterinárnej starostlivosti dožívajú stále vyššieho veku. Preto je aj oveľa väčšia požiadavka na trvácnosť a funkčnosť trvalých zubov. Treba venovať pozornosť tomu, v akom stave zuby sú a podľa potreby ich napríklad pravidelne čistiť. Môže to vyznieť smiešne, ale ak máme zmienené očakávania na ich dlhšiu funkčnosť, tak jednoducho musíme pre to niečo urobiť.
Špikové kosti ako brúska
Štruktúrovaná potrava (napríklad suché granule, niektoré typy žuvacích dentálnych kostí alebo aj obyčajné kosti – predovšetkým veľké hovädzie- tzv. „špikové“), ktorá navodzuje dostatočnú oklúziu (obrusovanie), môže výrazne spomaľovať ukladanie zubného kameňa. Pri podávaní kostí treba byť opatrný, nakoľko podaním neprimeraného množstva kostí môže dôjsť k rôznym ochoreniam zažívacieho aparátu (hnačky alebo napríklad zápchy, vracanie a podobne). Je preto dobré okusovanie kostí dávkovať – povedzme na 10 až 15 minút niekoľko krát týždenne, aby na jeden krát psík nemohol zožrať veľké množstvo kostného materiálu. Z hygienických dôvodov odporúčam povarené kosti.
Čistenie pastou
Najdôležitejšie je použitie nástroja na mechanickú očistu – rôzne typy kefiek. Použitie zubnej pasty je podobne ako u ľudí skôr doplnkové.
Zubné tyčinky
Sú vhodné ale s mierou. Dokážu splniť istú čistiacu funkciu, ale treba si tiež napríklad skontrolovať aj ich kalorickú hodnotu, aby sa nestali príčinou nadváhy alebo obezity nášho psíka.
Trh ponúka produkty na báze morských rias
Pri týchto preparátoch je v hre viac marketingu ako reálneho účinku.
Ako často treba odstraňovať zubný kameň
Podľa potreby. Minimálne raz za rok – pri pravidelnej výročnej prehliadke, ktorá by mala predchádzať každoročnému preočkovaniu, by mal veterinárny lekár vyšetriť aj chrup a informovať majiteľa o jeho stave. Ak si to situácia vyžaduje, mal by navrhnúť aj parodontálne ošetrenie, ktorého súčasťou je aj odstránenie zubného kameňa.
Anestéza a staré psy
V prvom rade si musíme povedať, že ošetrenie chrupu psa alebo mačky je možné len v celkovej anestézii. Zubné prístroje ( ultrazvuk, vŕtačka a podobne) musia byť počas použitia a kontaktu so zubom chladené vodou. Poznáme to od zubára aj my – chladiaca tekutina jemne strieka naokolo. Nám zubár založí do úst odsávačku, ale u zvierat toto možné nie je. Ak sa tekutina v ústnej dutine hromadí, je extrémne riziko, že spolu s obsahom z očistených zubov ju zviera počas ošetrenia vdýchne ( čo môže spôsobiť až život ohrozujúce riziko). Dýchacie cesty – priedušnica musia byť preto dokonale chránené. Jediným spôsobom, ako sa to dá, je zaviesť do priedušnice dýchací tubus. Na to, aby sme mohli zaviesť dýchací tubus, musí byť zviera v celkovej anestézii. Taktiež treba povedať, že stomatologické ošetrenie je nezriedka bolestivé. Aj preto je celková anestézia nevyhnutná. V dnešnej dobe je stále dostupnejšia tzv. inhalačná anestézia, ktorá výrazne menej zaťažuje pacienta a výrazne znižuje riziko zo samotnej anestézie. Vďaka tomu takmer rutinne ošetrujeme chrup aj u domácich miláčikov, ktorých vek je vysoko nad 12 či 15 rokov. Ak majiteľovi naozaj záleží na dobrom ošetrení chrupu jeho zvieratka, odporúčam vyhľadať pracovisko, na ktorom poskytujú ošetrenie chrupu práve v inhalačnej anestézii.
Liečba liekmi
Niekedy je potrebné po ošetrení chrupu nasadiť na niekoľko dní lieky proti bolesti ( najmä po extrakciách), podobne ako u ľudí. V extrémnych prípadoch po ošetrení nasadzujeme na niekoľko dní aj antibiotiká. Správne ošetrenie chrupu však (podobne ako u ľudí) nestojí na liekoch, ale na profesionálnom ošetrení odborníkom – veterinárnym lekárom.
Vypracoval MVDr. Pavol Valašek, veterinárna klinika VetPoint, Bratislava