Nenáročný „pozorovák“
Náhodou som v jednom z veľkých reťazcov natrafil na pozorovací monokulár Bresser 20-60 x 60 za prekliato zvodných 799 Kč (asi 30 eur). Dokonca vrátane jednoduchej trojnožky a púzdra. Nedalo sa tomu odolať, takže za chvíľu som si odnášal škatuľu s rozmermi 38 x14 x10 cm domov.
Monokulár má celkom konvenčnú konštrukciu. Telo potiahnuté šedočiernym plastom, okulár je odklonený hore od osi objektívu. Plastový poťah je na dotyk príjemný. Na objektíve je výsuvná slnečná clona, jej súčasťou je aj kryt objektívu. K zaostreniu slúži točítko, ktoré je umiestnené tesne pred kolenom ďalekohľadu.
Zväčšenie sa nastavuje prstencom okolo okuláru. Ďalekohľad je uložený v objímke asi v strede tela. Na spodu objímky je nožička so závitom pre štandardný fotografický ¼ palcový šroub. Nožička je na spodnej ploche pokrytá krížovo vrúbkovanou gumou a na statíve drží dobre.
Nízka hmotnosť
Na objímke sú dva aretačné šrouby, ktoré umožňujú pootočenie ďalekohľadu voči zvislej rovine. Na okulár je nasadená jednoduchá gumená krytka – čapička. Okulár je osadený pevnou gumenou očnicou. Výrobca tvrdí, že spektív používa na šošovkách antireflexné vrstvy, nie som si však istý, či sú všetky prvky optickej sústavy sklenené – nízka hmotnosť budí podozrenie, že aspoň niektoré prvky by mohli byť z plastu. Odpoveď by mohla priniesť kompletná demontáž, čo by nebolo problémom. Ten by nastal, ak by som mal jednotlivé časti zložiť späť do funkčného celku.
Prvý dojem je príjemný, zaostrenie má príjemný odpor, ktorý ale nebráni jemnému doostreniu a tiež nastavenie zväčšenia je dobre ovládateľné.
Statív tvorí jadro z ľahkej zliatiny, na ktorej sú upevnené tri nožičky zo železných U profilov. Na jadro je pripevnená hlava, ktorá sa otáča o 360° vo vodorovnej rovine a o cca 170° v zvislej rovine. Hlava sa ovláda jednou, dozadu smerujúcou rukoväťou. Jej pootočením možno hlavu v ľubovoľnej polohe zaaretovať. Nohy statívu nie sú výsuvné a v pracovnej polohe drží trením a opretím o jadro, na konci nožičiek sú plastové krytky.
V rozloženej polohe je statív vysoký cca 25 cm a rozostup medzi nožičkami je cca 28 cm. Hmotnosť statívu je iba 240 gramov a vypadá skôr ako hračka, ale k môjmu prekvapeniu je dostatočne stabilný. Možnosť aretácie hlavy otáčaním jedinej rukoväte prispieva k pohodliu a istote použitia.
Problém pri maximálnom zväčšení
Otvoril som okno a usadil som sa k prvému pozorovaniu. Začal som na minimálnom zväčšení prístroja – na 20x. Obraz je ostrý a dobre čitateľný, i keď je zjavné, že Bresser nejaké svetlo „kradne“ – obrazu chýba živosť. Na kontrastných hranách tiež nájdete výrazné aberácie, čím viac k okraju obrazu, tým výraznejšie. Na okrajoch obrazu sa tiež objavuje podušková vada. Ale v strede zorného poľa je obraz veľmi dobre čitateľný.
Zaostrovanie je pohodlné a isté. S narastajúcim zväčšením vady obrazu postupne silnejú. Obraz stráca farby, aberácia je výraznejšia a blíži sa do stredu. Pri maximálnom zväčšení mám už problém s presným zaostrením. Obraz je stále zrozumiteľný, ale ostrý nie je, tak trocha sa rozpadá. Cítiť, že od prístroja chcem veľa.
Doteraz som spektív Bresser 20 – 60 x 60 skúmal pozorovaním prírody v parku a mestskej scenérie. V ďalšom kroku som do testu zapojil testovací obrazec ISO 12233. Porovnával som čitateľnosť jednotlivých šrafovaných polí. Obrazec potvrdil skúsenosť z pozorovania prírody – niekde od 45 -50 násobného zväčšenia sa obraz začínal rozpadať, až nakoniec bol subjektívne horší než pri nižších zväčšeniach. Neostrosť pri vysokom zväčšení zlievala polia, ktoré pri menšom zväčšení boli viditeľne šrafované.
Vyhrabal som v dielni dve staré nástrelky – jednu malorážkovú (s čiernom stredom) a jednu ráž 7,62 x 39 (stred v kombinácii červenej a žltej). Upevnil som ich na stojan a poprosil kamaráta, aby s nástrelkami odo mňa cúval. Bresser si poradil s malorážkovými nástrelkami tesne pod 150 metrov, s nástrelkami z guľovnice tak asi do 220 – 240 metrov (merané laserovým diaľkomerom).
Vrátil som sa k obrazcu ISO 12233 a skúmal ďalej, tentokrát za šera. Ako referenčný prístroj som si zvolil Leupold 10 x 50 Tactical. Hľadal som okamžik, kedy obraz v ďalekohľade stratí vnútornú kresbu, keď sa zo šrafovaného štvorca stane šedá plôška. Bresser nastavený na zväčšenie 50x (podľa mňa maximálne rozumné zväčšenie na tomto prístroji) stratil vnútornú kresbu viac než 50 minút pred ďalekohľadom. Trochu som si pomohol presunom na zväčšenie 30x, kedy sa prevaha ďalekohľadu zredukovala na cca 45 minút.
Test na vlhkosť a mráz
Bresser nie je vodotesný, výrobca upozorňuje, že ak sa ďalekohľad používa vo veľmi vlhkom vzduchu, môže sa pod vplyvom vodných pár zahmliť. V tom prípade odporúča nechať ho pri izbovej teplote vyschnúť. Upravil som preto môj klimatický test. Zaujímalo ma, ako bude spektív citlivý na vlhkosť vzduchu. Vzal som jednoduchý hygrometer (prístroj na meranie vlhkosti vzduchu), do igelitového sáčku som rozprašovačom na kvety nastriekal trochu vody, do sáčku vložil spektív, priložil hygrometer a sáčok zatvoril gumičkou. Položil ho na okennú rímsu nad kúrenie a na priame slnečné svetlo. Po troch hodinách som sáčok otvoril – hygrometer ukazoval vysokých 87 %.
Vloženie spektívu do chladničky s vnútornou teplotou 5° Celzia malo za následok zahmlenie zorného poľa, neskôr som v hmle začal vnímat body, ktoré považujem za skondenzované kvapky vody. Po dni na okennej rímse na slnku sa obraz vyčistil a bol rovnaký ako pred pokusom, bez zjavných trvalých následkov.
Skúšku mrazom som urobil štandardne – vložil som spektív v igelitovom sáčku do mrazničky s vnútornou teplotou -17° Celzia. Po hodine som ho vybral. Všetky ovládacie prvky zostali plne funkčné, ale zmena zväčšenia išla dosť ťažko, ruka v pletenej rukavici po nastavujúcom krúžku márne kĺzala.
Pozorovanie v prírode
Finis coronat opus (z latinčiny – to najlepšie na koniec). Vzal som prístroj do Českého krasu v okolí Sv. Jána pod Skalou a Bubovic. Bol zimný šedý deň a povedal som si, že budem simulovať správanie poľovníka, ktorý hľadá odstrelový kus. Prechádzal som krajinou autom, spektív nasadený na statíve bol položený na sedadle spolujazdca, proti pádu bol zaistený bezpečnostným pásom.
Keď som uvidel niečo zaujímavého, zastavil som a pozeral. Hneď na začiatku som si uvedomil, že napriek svojej jednoduchosti, robí statív vynikajúcu službu. Ľahký, kompaktný a pritom pevný. Je sice nízky, ale keď som ho postavil na kapotu auta, mal som ideálne pozorovacie postavenie. Nízka výška sa ukázala ako nevýhoda pri pozorovaní zo zeme. K spektívu si musíte ľahnúť alebo kľaknúť. Ale zase ste v teréne skrytí.
Uvedomujem si, že Bresser má malé zorné pole. Ako som už spomenul, tubus monokuláru je možné voči objímke pootočiť. To oceníte napríklad, keď budete vľahu nastreľovať guľovnicu, monokulár postavíte vedľa seba a okulár natočíte do vodorovnej polohy. Takže stačí pootočiť hlavou a vidíte do ďalekohľadu. V krátkom čase som stratil krytku okuláru – malý gumený kalíšok, ktorý držal na okulári len tak tak. Takže odporúčam, ak si tento prístroj kúpite, prilepiť na krytku šnúrku a zavesiť ju na ďalekohľad.
Naopak, iba slová chvály mám na krytku objektívu. Jednoduchosť sama – je nerozobrateľne spojená so slnečnou clonou a pri zatvorení sa tiež do tejto clony zacvakne. Nestratíte ju, je stále po ruke a otvorenie je ľahké a rýchle. Pritom držala.
Zhrnutie testu
Našiel som v archíve test spektívu Fomei 20 – 60 X 60 Leader a porovnal. Výsledky sú podobné, hoci Fomei Leader bol jasne lepší. Predovšetkým je vodovzdorný. Oba spektívy majú spoločné to, že keď sa začnete blížiť k hornej hranici zväčšenia, obraz sa síce zväčšuje, súčasne sa však zhoršuje jeho kvalita. U Bressera celkom rýchlo a výrazne, skôr tiež stratil vnútornú kresbu pri pozorovaní testovacieho obrazca. Celková kvalita obrazu v prípade Fomei Leadera je lepšia. Na druhej strane cena Bressera je niekde úplne inde.
Ak mám teda zhrnúť výsledky testu – Bresser 20-60 x 60 je funkčný. Dá sa celkom dobre použiť pri nenáročných pozorovaniach, pre bežné nastreľovanie guľovnice a pre prácu na strelnici do cca 200 metrov, ak nechcete stále chodiť k terču a späť.
Pre poľovnícke využitie ho trochu znevýhodňuje citlivosť na vlhkosť a nepríjemné je tiež menšie zorné pole. Že „sa potkýňa“ pri hornej hranici zväčšenia je jav, s ktorým sa u cenovo dostupných spektívov bežne stretávame.
Dotyčný obchodný reťazec vlastne zaradil Bresser 20-60×60 do kategórie edukatívnych detských pomôcok správne. Spektív Bresser nie je tak zlý. Ak potrebujete nenáročný „pozorovák“ na strelnici – prečo nie. A ak nie ste si istý, či vôbec chcete pracovať so spektívom, Bresser je voľba, ktorá vašu peňaženku neroztrhne. Pritom sa s ním môžete dobre naučiť základy. Počítajte ale s tým, že skoro narazíte na jeho hranice. Pokiaľ sa budete chcieť venovať pozorovaniu s veľkým zväčšením vážnejšie, rýchlo budete uvažovať o optike vyššej kategórie.
V prípade, že chcete nenáročný monokulár s veľkým zväčšením do auta, ktorý sa bude dennodenne otĺkať v kufri alebo v priehradke palubnej dosky, prečo nie. Rovnako aj vtedy, ak chcete dať potomkovi „lepšie pozorovátko“, s ktorým vás môže sprevádzať pri potulkách prírodou. Za tú cenu svoju prácu odvedie. Ale nečakajte, že by to bol základný plnohodnotný spektív pre lovecké použitie. Na ten by ste si museli priplatiť, optický svet je tvrdý biznis a masová dobročinnosť sa v ňom nenosí.
Martin Helebrant
