Ešte v júli zasadala expertná skupina pre africký mor ošípaných (AMO). Stalo sa to takmer presne do roka a do dňa, odkedy sa vírus vyskytol po prvýkrát v domácom ilegálnom chove ošípaných v obci Strážne v okrese Trebišov.
Odvtedy sme ako poľovníci urobili veľa krokov na to, aby sme vírus čo najviac spomalili. Ku 10. augustu tohto roka máme potvrdených 237 prípadov u diviačej zveri a 13 v chovoch domácich ošípaných. V love dosahujeme historické maximá, avšak stále je to málo. Slovensko má ťažkú východiskovú situáciu, nakoľko sa nachádza v blízkosti krajín, ktoré majú v súvislosti s AMO nepriaznivý vývoj situácie (Maďarsko a Poľsko).
Nárazníková zóna na severe
V Poľsku sú diagnostikované prípady AMO (1824 ks) stále bližšie k našim hraniciam a okresu Medzilaborce. Aj z tohto dôvodu bola od začiatku tohto roka bez pokynov či nariadení Európskej komisie vytvorená nárazníková zóna na severe našej krajiny. Po posune AMO u diviačej zveri o cca 200 km z východu na západ krajiny sa opäť ukázalo, aké je dôležité znižovať stavy diviačej zveri plošne na celom území štátu a nie len v rizikových alebo nárazníkových zónach. Tento „skok“ bol zaznamenaný u diviačej zveri, avšak odvtedy sa AMO dostalo i do domácich chovov, ktoré musia byť v určitom okruhu kilometrov (na Slovensku 3 km) zlikvidované všetky chovy, domáce aj komerčné.
Nemecko, ako tretí najväčší producent bravčového mäsa na svete, zriadilo na hraniciach s Poľskom 24 hodinové služby armády, ktorá dáva tzv. pozor na to, aby cez hranice neprešla ani jedna diviačia „ratička“. Potvrdenie u diviačej zveri a následne i v chovoch by malo katastrofálny dopad na ekonomiku štátu.
Zhoršenie pozdĺž južnej hranice
V Maďarsku pribúdajú pozitívne prípady denne v desiatkach kusov a len za tento rok ich zaznamenali 1371. Toto číslo reprezentuje v prvom štvrťroku až 84 % z celkového počtu pozitívnych diviakov potvrdených v minulom roku . Stále však treba dodať, že ide o nahlásené prípady. Aká je situácia, v skutočnosti vedia skutočne len užívatelia poľovných revírov. Situácia sa zhoršuje takmer po celej dĺžke hranice a to nie len v tých častiach kde hraničí so slovenskými okresmi Košice-okolie, Rožňava, Rimavská Sobota či Lučenec, ale aj Levice alebo dokonca Komárno, kde sa vírus vyskytol len necelých 5 km od našej spoločnej hranice.
Po žatve sa očakáva nárast
Africký mor ošípaných teda postupuje aj na Slovensku. Šírenie jeho prirodzenou cestou predstavuje približne 30 km za rok. Všetci však veľmi dobre vieme, že najrýchlejším vektorom je človek, ktorý túto nákazu môže preniesť stovky kilometrov ďalej za jeden deň. A ako som už spomínala prípad Poľska, aj u nás sa musíme postaviť čelom k celoplošnému znižovaniu stavov diviačej zveri počas celého roka a akosi ich „nešetriť“ na spoločné poľovačky, lebo tie budú v prípade potvrdenia vírusu zakázané.
Od minulého roka sa vírus z okresu Trebišov a Michalovce, rozšíril aj do okresov Košice-okolie, Rožňava a najnovšie aj do Rimavskej Soboty. Vo všetkých týchto oblastiach bol lov diviačej zveri dočasne zakázaný a pristupuje sa len k vyhľadávaniu uhynutých diviakov a ich asanácii. Keby však Štátna veterinárna a potravinová správa (ŠVPS SR) pre nás poľovníkov nevyrokovala podmienky v tom zmysle, že nebude zakázaný lov všetkej zveri (ako je to vo všetkých štátoch), ale len diviačej, prišli by sme tak absolútne o možnosť vykonávať právo poľovníctva. Tento dôležitý krok je potrebné brať na zreteľ a rozhodne nad ním nemávať rukou a tváriť sa, že sa nás to netýka.
Spolu máme dodnes 237 prípadov a ďalšie budú pribúdať s prebiehajúcou žatvou geometrickým radom. Ak si prezriete jednotlivé pozitívne prípady AMO u diviakov na webe SPK či ŠVPS SR, určite si všimnete tmavo znázornené a podčiarknuté slová: ulovený bez zmien správania. Preto treba byť pri love diviakov určite obozretný a zodpovedný a podporovať intenzívny lov, ako to hovorí nariadenie hlavného veterinárneho lekára, ktoré je každý užívateľ poľovného revíru povinný dodržiavať z titulu platnosti § 26 ods. 1 písm. g) zákona o poľovníctve č. 274/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov.
Diviak nemusí javiť žiadne zmeny správania, pri vyvrhovaní a obhliadke orgánov si treba všímať, či nie je zväčšená slezina, zmeny na obličkách s malými krvácaninami, ale z praxe poľovníkov z okresu Trebišov sa prejavilo aj napríklad zväčšenie a zápalové zmeny na žlčovom mechúry.
Neodborné vyjadrenia škodia
Slovenskí poľovníci navyše musia čeliť neodborným vyjadreniam niektorých „odborníkov“. Možno ste v predchádzajúcich dňoch zachytili stanovisko SPK voči výrokom europoslanca Martina Hojsíka, ktorý nielen že proti šíreniu AMO nič v minulosti ani súčasnosti neurobil, ale s vyjadrením, že Slovensko je príkladom, ako by sa proti moru bojovať nemalo“, dehonestuje všetku doteraz vykonanú ťažkú prácu hlavného veterinárneho lekára, veterinárnych lekárov, ministerstva pôdohospodárstva a v neposlednom rade poľovníkov preto, aby sa mor nerozšíril po celom Slovensku. Kam smeruje jeho odkaz? Opäť zámerne k poľovníkom. Aj preto bola SPK nútená reagovať na tieto zavádzajúce informácie šíriace sa po sociálnych sieťach.
Slovensko vykonáva v tomto smere preventívne i aktívne opatrenia od roku 2014, poľovníci znižujú stavy a lov sa len za štyri mesiace tohoročnej sezóny priblížil k číslu 20-tisíc.
Navyše Slovenská republika testuje čerstvé chladené mäso z Nemecka na COVID-19. S touto aktivitou sme začali ako prví zo všetkých členských štátov EÚ. COVID-19 sa mohol nachádzať a ďalej šíriť z mäsa, kde napr. pracovníci na farmách v Rakúsku boli pozitívni na koronavírus. ŠVPS SR opäť vydala usmernenie pre prevádzky, aby k nim nevnikol vírus. A vraj nejdeme príkladom…
Martina Hustinová, FOTO: SHUTTERSTOCK
