Počuje aj lusknutie orecha
Karelský medvedí pes pochádza z východnej časti Fínska, Karélie. Za priameho predka sa považuje pes „komi“, nazývaný zyrianský pes.
Systematický chov sa vo Fínsku začal v polovici tridsiatych rokov minulého storočia. Prvýkrát boli jedinci karelského medvedieho psa oficiálne vystavení na výstave psov v Helsinkách v roku 1936. V roku 1945 bol kodifikovaný prvý štandard, o rok neskôr boli zaregistrované prvé psy.
Fínske špicové plemená sa pôvodne nevyskytovali iba v čierno-bielej variante ako dnes, ale aj vo vlko-šedej a hnedo-šedej farbe. Typické čierno-biele sfarbenie je výsledkom snahy chovateľov vyšľachtiť takého psa, ktorý by bol dobre rozpoznateľný od zveri a dobre viditeľný na veľkých zasnežených plochách.
V minulosti sa vyskytovali jedinci s tromi druhmi srsti: krátka, takmer bez podsady, dlhá mäkká, prevažovala krátka hrubá s hustou podsadou, ktorá sa najviac osvedčila. Psy s krátkou srsťou bez podsady v zime trpeli na chlad, srsť dlhosrstých psov ľahko navlhla a vypadávala a preto im tiež bola zima. Všetky psy mali chvost nesený hore, zatočený nad chrbtom. Občas sa vyskytli jedince bez chvosta.
Poľovnícke využitie
Toto plemeno sa počas vývoja muselo vyrovnávať s tvrdými podmienkami severskej krajiny, takže je to plemeno odolné a nenáročné. Pôvodne sa používalo na lov veľkej zveri – medveďov, rysov, vlkov, losov.
V dnešnej dobe slúži hlavne na lov vysokej zveri, okrem nej s úspechom dokáže loviť aj malú zver ako veveričku, kunu či rôzne vtáctvo. Zver sleduje ticho, kým ju nedostihne, potom začne hlasno štekať, korisť obieha, vykonáva proti nej výpady a snaží sa ju dotlačiť smerom k poľovníkovi. Na lovenú zver neustále útočí, nehryzie ju, ani sa ju nesnaží strhnúť. Nestrháva ani slabé alebo choré kusy. Týmto svojím správaním dokáže udržať lovenú zver dlho na mieste a umožňuje poľovníkovi istú ranu. To, že nestrháva lovené kusy, znamená, že môže pracovať na veľkej ploche pomerne samostatne, nikdy však nesmie stratiť kontakt so svojim vodcom.
V našich podmienkach je karelský medvedí pes využiteľný pri spoločných lovoch na diviačiu zver a dnes už aj na netrofejovú vysokú a samozrejme na dohľadávkach srnčej a diviačej zveri, prípadne postrieľanej škodnej či vlka.
Pracuje s vysokým nosom a neujde mu žiadny pach na vetvičke, tráve či kríkoch. Má vynikajúci čuch, sluch a zrak. V prehľadnejších revíroch zaregistruje každý pohyb. Hovorí sa, že do vzdialenosti 300 metrom počuje lusknutie orecha veveričkou. V lese mu neujde stopa kuny či tchora, ktoré hlasno vyštekáva až do príchodu poľovníka, ktorý sa často mylne domnieva, že pes objavil diviaka. Na teplej stope nehlási. Pri durení zveri hlási zver pri jej zočení a to dovtedy, pokiaľ má so zverou očný kontakt.
Pri zastrelenej zveri je dominantný a ku svojej koristi nepripustí žiadneho iného psa, čo je typické pre väčšinu psov. Môj pes nepustil k zhasnutej zveri až do môjho príchodu ani iného poľovníka. Podobné skúsenosti s týmto plemenom majú aj moji známi, chovatelia tohto plemena. Je to odvážny, ostrý a neúnavný poľovný pes. Pri individuálnych pochôdzkach som strelil niekoľko diviakov, ktorých priviedol do mojej blízkosti. Moje skúsenosti s týmto plemenom sú také, že zver obieha dookola a donúti diviaka k útoku, čím ho priláka k strelcovi. Poľoval som aj s dvojicou psov, malo to nevýhodu v tom, že vo dvojici pri stretnutí s diviakmi durili zver dlhšie.
Dnes, keď karelské medvedie psy môžu absolvovať aj duričské skúšky, stávajú sa všestrannými poľovnými psami. Výška nad 50 cm už nie je prekážkou na ich využitie z pohľadu poľovnej upotrebiteľnosti v našich revíroch.
Povaha dobrého spoločníka
Karelský medvedí pes miluje vodu, sneh a ľad. Je temperamentný, energický, ale aj dostatočne tvrdohlavý a trochu rezervovaný. Je inteligentný a samostatný, citlivý na denný kontakt so svojim pánom a neznáša uzavretý priestor, nakoľko v pôvodných podmienkach vyhľadával zver v rozsiahlych zalesnených oblastiach.
Pri svojej povahe musí pes cítiť autoritu svojho pána a nesmie byť zanedbávaný. Ak sa mu nevenujeme dostatočne, pri svojej samostatnosti by mohol mať sklony k potulkám. Je prítulný, priateľský k rodine a známym ľuďom, k cudzím je opatrný až odmeraný. Vo svojej blízkosti neznáša ľudí, ktorí sú pod vplyvom alkoholu a majú nekoordinované pohyby. Ale takto sa správa väčšina psov.
Tieto psy vynikli svojou odvahou a statočnosťou pri love veľkej zveri, zvlášť medveďov a losov. Dokázali pracovať samostatne, sami sa rozhodovali, kedy a ako zaútočiť a neváhali riskovať život pri obrane svojho pána, ak bol napadnutý zverou.
Naši poľovníci toto plemeno nepoznajú
Som poľovníkom viac ako 40 rokov a prvého karelského medvedieho psa som si kúpil v roku 1981 v Čechách. Bola to sučka „Lorna TERE“, s ktorou som získal poľovnú upotrebiteľnosť a chovnosť. Odchoval som 3 vrhy. Spočiatku toto plemeno nemalo dôveru u mojich kolegov – poľovníkov. Rozhodcovia si na skúškach dokonca overovali či môžem s týmto psom absolvovať farbiarske skúšky duričov (FSD). Až neskôr pri spoločných poľovačkách kolegovia zistili rozdiel v porovnaní s kopovom, ktorý hlásil na horúcej stope, prebehol popri poľovníkovi a ten na stanovišti zistil, že zver tam bola skôr ako on. Keď začala hlásiť moja sučka, každý vedel, že zver vidí a tá je blízko.
Neskôr som choval ďalších troch karelských medvedích psov, z ktorých iba jedna sučka získala poľovnú upotrebiteľnosť. Keď som začínal s chovom tohto plemena, nebolo u nás až také známe a rozšírené. Mnohí poľovníci si ho zamieňali s inými plemenami, či už s husky, aljašským malamutom, ruskoeurópskou lajkou, lajkami, ťažnými saňovými psami, čo nebolo nič zvláštne, lebo všetky tieto psy majú znaky severských psov.
Komu psa odporúčam
Každému poľovníkovi, ktorý má rád psov ako takých, ktorý vie, prečo chce psa držať a mať ho ako spoločníka i člena rodiny. Kto chce chovať „karelákov“, musí rátať s väčším priestorom na výbeh a denným kontaktom so psom. Je to severské plemeno, zvyknuté na drsnejšie poveternostné podmienky (sneh, voda, dážď) a preto v lete vyhľadáva tieň.
Imrich Fűlle z Klubu chovateľov severských psov v tejto súvislosti uviedol, že jeho psy spali v zimných mesiacoch pri búde v ľadových korytách, v letných mesiacoch sa ukrývali pred slnkom priamo v búde. Karelského medvedieho psa by odporúčal poľovníkovi, ktorý už má isté skúsenosti s držaním a chovom psa.
„Karelák“ potrebuje hlavne pohyb a voľnosť, má to zakódované vo svojich génoch. Mnoho poľovníkov drží psov podľa požiadaviek poľovníckych združení či poľovníckych spoločností, a preto je úlohou nielen samotného psa, ale aj jeho majiteľa presvedčiť, že toto nádherné plemeno patrí nielen do drsných severských podmienok, ale má aj široké uplatnenie v našich revíroch.
Ako dosiahnuť poľovnú upotrebiteľnosť
S výchovou je potrebné začať hneď od prvého dňa, nakoľko je to náročné plemeno, citlivé na všetky vonkajšie vplyvy prostredia. Pri výcviku je dôležité dávať si pozor na tvrdšie tresty. Podľa skúsenosti chovateľa si ich pes zapamätá na celý život a už nikdy nenaviaže so svojim pánom skutočný vzťah.
Hneď v mladosti ho treba brať na prechádzky do prírody a učiť ho rozpoznávať prostredie a pachy. Zároveň musí cítiť, kto je jeho pánom, aby chovateľ nebol podriadený jeho tvrdšej povahe a jeho prirodzenému pohybu v revíri bez hraníc. To znamená, že aj v prírode je potrebné udržiavať s ním kontrolovaný kontakt. Tieto psy sú inteligentne a všímavé. Pozoroval som svojho psa, ktorý v mojej neprítomnosti kontroloval každú moju stopu, každý môj pohyb v záhrade, napr. oberanie ríbezlí opakoval po mne. Cieľom výchovy je rozvíjať jeho prirodzené, vrodené schopnosti pre potreby poľovníckej praxe.
Dnes, podľa platných predpisov SPZ môže karelský medvedí pes absolvovať pre získanie poľovnej upotrebiteľnosti nasledovné pracovné skúšky : Jesenné skúšky malých plemien – JSMP, Všestranné skúšky malých plemien – VSMP, Farbiarske skúšky malých plemien – FSMP, Farbiarske skúšky duričov – FSD, Skúšky duričov – SD, Lesné skúšky malých plemien – LSMP a Vodnú prácu – VP.
Splnená túžba
Poľujem v revíri s nadmorskou výškou 700 – 1000 metrov nad morom na hranici s Poľskom. Vždy som túžil mať psa, ktorému neprekáža hlboký sneh a mráz, ktorému neobhorí srsť pri ohni počas prestávky pri poľovaní a nepozerá hladnými očami na mňa, či mám niečo aj pre neho. Túžil som mať psa silného, svalnatého, otužilého, temperamentného, odvážneho, pomocníka v lese i doma. Túžil som mať psa, ktorý by bol mojim miláčikom i miláčikom mojej rodiny. Svoju túžbu som si splnil a kúpil som si karelského medvedieho psa.
Dnes chovám už ôsmeho severského psa a viem, že aj keď nebudem aktívne poľovať, tak toto plemeno bude aj naďalej patriť k mojím obľúbeným.
PhDr. Michal Pačuta, chovateľ, FOTO: Autor
