Rafinovaný bežec
Rastliny a živočíchy, ktoré si nájdu cestu do nových, neznámych biotopov, môžu vytlačiť pôvodnú flóru alebo faunu a poškodiť životné prostredie. V našom seriáli postupne predstavujeme takéto živočíšne druhy. Teraz je to šakal zlatý (Canes aureus).
Pôvodná domovina šakala zlatého je severná a severovýchodná Afrika, Blízky východ, južná Ázia a Balkánsky polostrov. Na ňom, najmä v Grécku, sa v 50. rokoch minulého storočia výraznejšie rozšíril po zavedení ochranárskych opatrení. Obsadil predovšetkým východnú oblasť okolo Stredozemného mora.
Koepfli a kol.(2015) klasifikovali úzko súvisiace africké a euroázijské zlaté šakaly ako dva samostatné druhy. Africký šakal sa viac podobá na mladého vlka a európsky je podobný líške. Aj z toho dôvodu si ho bežní ľudia mýlia s líškou. Z toho dôvodu sa navrhuje nová taxonomická klasifikácia druhov a to Africký šakal zlatý (Canis anthus) a Euroázijský šakal zlatý (Canis aureus).
Prechádzal sa v centre Bratislavy
Na zvýšenie populácie šakalov na Balkáne malo vplyv aj zdecimovanie jeho prirodzeného nepriateľa – vlka. Významnejší výskyt šakala v Maďarsku zaevidovali v roku 1990 po vypuknutí vojnového konfliktu v Juhoslávii. Podľa štatistických údajov z roku 2011 zaznamenali nárast úlovkov v porovnaní s rokom 1990 až o 400 %. V roku 2019 ulovili maďarskí poľovníci 7 873 šakalov.
Na Slovensku bol zaznamenaný prvý úlovok šakala v roku 1989. Ďalší podľa štatistickej poľovníckej ročenky bol až v roku 1996. Do roku 2011 sa ulovilo iba 9 jedincov. Nárast evidujeme od roku 2013.
O tom, že šakalov na Slovensku pribúda svedčí i záznam v médiách, ktoré zaregistrovali jeho návštevu vo februári 2018 v historickom centre Bratislavy. Pravú príčinu, čo ho doviedlo do rušných ulíc, nevieme. Zoologička bratislavskej ZOO Mgr. Silvia Pirošková , sa k tejto udalosti vyjadrila, že hoci nie je náš pôvodný druh, nebude vzácnosťou sa s ním stretnúť v južných lesoch Slovenska.
Prvý šakal v Rakúsku bol pozorovaný v národnom parku Neusiedler See Seewinkel v roku 1987. V Českej republike prvýkrát zaregistrovali šakala v roku 1998 v okrese Mladá Boleslav. V roku 2015 boli ulovené 2 jedince v severovýchodných Čechách asi 6 km od poľských hraníc. V tom istom roku bolo pozorovaných niekoľko jedincov v poľskom národnom parku Biebrza. Na Ukrajine sa objavil v roku 1998. V posledných dvoch desaťročiach sa šakal zlatý vyskytuje už aj v Nemecku, Holandsku, Švajčiarsku, Dánsku, tiež v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Rusku.
Invázny alebo nie?
Na šírenie šakala v jednotlivých štátoch Európy a jeho výskyt nie je jednotný pohľad. Pobaltské štáty ho zaraďujú medzi nepôvodný invázny druh, nakoľko negatívne ovplyvňuje populácie pôvodných druhov. Celoročnú ochranu mu poskytujú v Taliansku, Macedónsku, Nemecku, Švajčiarsku a Poľsku. V Českej republike nie je zaradený medzi zver a ani medzi zvieratá nežiaduce v prírode.
Podľa medzinárodnej zmluvy a Európskej smernice na ochranu prírody sa v prípade šakala nejedná o invázny druh z dôvodu, že jeho šírenie do nových lokalít je samovoľné bez pričinenia človeka. Z uvedeného dôvodu mu medzinárodná legislatíva nezaručuje prísnu zákonnú ochranu a podľa štatútu ohrozenia IUCN ide o málo početný druh. Preto je v mnohých štátoch umožnený jeho lov. Na Slovensku bol vyhláškou 172/1975 zaradený medzi celoročne chránený druh zveri. Vyhláškou 72/2012 bola stanovená doba lovu šakala od 1. septembra do 31. januára. Vyhláškou 489/2013 sa upravila doba lovu šakala od 1. augusta do konca februára.
Dožíva sa 9 rokov
Šakal zlatý dorastá do dĺžky 60 – 110 cm. Chvost má dlhý 20 až 30 cm, výšku v kohútiku má 45 až 50 cm a hmotnosť 7 až 15 kg. Srsť má zlatistú, bledo žltú, alebo bledo hnedú, na chrbte je sivá. Koniec chvosta má čierny. Postavou pripomína skôr vlka ako líšku, predovšetkým výrazom jeho tváre.
Má dlhšie svalnaté nohy vhodné na dlhé prenasledovanie koristi. Vie bežať až 40 km rýchlosťou. Srsť na hornej časti nôh je hrdzavožltá a na dolnej časti, ako aj na bruchu a spodnej časti krku, je bledosivá. Zadná časť ušníc je porastená žltohnedou srsťou, na rozdiel od líšky, ktorá má túto časť čiernu. Okrem toho má na všetkých nohách zrastené brušká dvoch stredných prstov. Zimná srsť je viac sivobiela. Rozdiely sú viditeľné aj na vypreparovaných lebkách. Šakal má menšie medziočnicové zúženie, ako je šírka za nadočnicovými oblúkmi. Na lebke líšky je medziočnicové zúženie väčšie, ako je šírka za nadočnicovými oblúkmi.
Šakal vytvára trvalý rodinný pár, pri ktorom sa zväčša zdržujú 1 až 2 jedince z predchádzajúceho roka. Tie pomáhajú pri výchove mláďat. Párenie prebieha v januári a februári. Dĺžka gravidity je 63 dní. Početnosť mláďat sa pohybuje od 2 do 10. Mláďatá sa rodia v brlohu. Ich hmotnosť je 200 – 250 g. Rodia sa slepé. Vidieť začínajú po 10 dňoch. Do veku 3 mesiacov ich kŕmia obaja rodičia natrávenou potravou. Neskôr prijímajú potravu samé. Samica dospieva vo veku 11 mesiacov a samec vo veku 22 mesiacov. Dožívajú sa 8 až 9 rokov.
Nepreskúmaný druh
Šakal sa zaraďuje medzi všežravce, pričom v jeho potrave prevláda živočíšna zložka. Živí sa od hmyzu, cez obojživelníky, ryby a vtáky až po mláďatá cicavcov. Svoje teritórium, ktoré má 2 – 3 km2 si označuje močom a trusom. Predovšetkým v zimnom období loví v pároch a rodinných svorkách najmä za šera a v noci.
Je to veľmi inteligentný, rafinovaný a opatrný dravec. Konzumuje aj kadáver a nepohrdne ani odpadkami na skládkach komunálneho odpadu. Väčšinou sa zdržuje v poľnohospodárskej krajine a na mokradiach.
Požieraním kadáverov pôsobí ako zdravotná polícia nakoľko likviduje potencionálne epidemiologické hrozby. Vzhľadom na jeho malú početnosť na Slovensku a v ďalších krajinách patrí medzi nepreskúmaný druh, čo sa týka prenášania chorôb a tiež jeho škodlivosti na pôvodné druhy, ktorými sa živí.
Jozef Herz, Foto: Shutterstock
