Exotika, ktorá vyšla z módy
Rozkvet anglickej koloniálnej ríše spadá do konca 19. a začiatku 20. storočia. Patrili k nej úzko, ale aj voľnejšie späté rozsiahle krajiny a územia, ktoré pre materskú krajinu vytvárali zisky.
V roku 1905 – keď bol patentovaný .400 Purdey Light Express 3“ (10,3x76R), nikto netušil, alebo aspoň takmer nikto, že za menej ako sto rokov Anglicko stratí svoje obrovské rozmery, jeho lesk vybledne a novou veľmocou budú USA. Za najkrajší drahokam korunovačného klenotu bola považovaná India s rozprávkovým bohatstvom tisíc a jednej noci, obrovským trhom, zásobami dôležitých nerastných surovín a takmer neobmedzenými možnosťami.
Jej exotická fauna fascinovala mnohých vojenských dôstojníkov bažiacich po vedomostiach a ďalších anglických športových lovcov, ktorí ju nadšene študovali – písali, teraz už ťažko čitateľné a robustné zväzky, o obyvateľoch džungle – a s ohľadom na ďalšie trofeje sa snažili zozbierať čo najsilnejšie exempláre. A hoci v tom čase už existovali vhodné opakovačky s dolnou pákou a odsuvným záverom, páni, možno čiastočne z dôvodu tradície, obľubovali jedno- a dvojhlavňové expresy pracujúce so strelivom s projektilom relatívne veľkého priemeru a s prírubou.
„Lajtová“ munícia
Exotický .400 Purdey Light Express 3“ sa do tohto radu perfektne hodí. Prvé číslo v názve označuje priemer strely vyjadrený v palcoch, Purdey, samozrejme, označuje vynálezcu-registrátora a Light Express naznačuje, že nejde o príliš tvrdú muníciu, spätný ráz pušky pre ňu vyrobenej je pomerne pohodlný. Nakoniec 3“ udáva dĺžku puzdra. Toto je samozrejme trochu ťažkopádnejší názov streliva ako európsky prepis, ale treba uznať, že znie dobre. Dá sa doňho zaľúbiť. Nazýva sa tiež .400 Nitro Express 3″, čo ukazuje naplnenie puzdra nitro pušným prachom so slabým dymom, a potom aj .400 3″ Straight, a tento výraz naznačuje rovnú líniu puzdra. A sú takí, ktorí ho nazývajú jednoducho .400 Purdey. Dovoľte mi, aby som z dôvodu krátkosti aj ja ďalej používal tento názov.
Táto munícia, ktorá sa hodí hlavne do kozlíc, má pôvodne náboj naplnený čiernym strelným prachom, ktorý bol podľa mojich vedomostí tiež produktom Purdey, tak ako slávny predmet našej kapitoly. Medzi jej modernými výrobcami – ozaj ich nie je veľa – švédska spoločnosť Pro Hunt vybavuje jediný ponúkaný exemplár 21,0 gramovým projektilom Soft Point. Vo: 420 m/s, Eo: 1888 jouleov. No, je to naozaj dosť „lajtová“ munícia na nebezpečnú vysokú zver.
Pre porovnanie, .375 Holland & Holland Magnum Flanged, čo je vlastne prírubová verzia známeho .375 Holland & Holland Magnum, tiež od spoločnosti Pro Hunt, s 19,4 gramovým projektilom Soft Point, má počiatočnú rýchlosť 750 m/s a jeho energia pri ústí hlavne nie je menšia ako 5456 jouleov. Takže je, aspoň pre mňa trochu prekvapujúce, že puška k nemu vyrobená bola v tom čase inzerovaná v katalógu Purdey ako: „Ľahká .400 prvotriedna strelná zbraň na jelene, diviaky… a v Indii je populárna pri love na tigre.“ S vedomím vyššie uvedených balistických údajov by som radšej čelil rozzúrenému veľkému predátorovi s osvedčeným Mauserom model 66 kalibru .30-06 v ruke ako s dvohlavňovým Purdey .400. A pritom ani ten sa nedá považovať za ideálny na nebezpečnú zver. Zároveň je však pravda, že tento kaliber bol medzi mnohými lovcami tigrov prvej tretiny 20. storočia obľúbený. Prečo? Možno preto, že dvojhlavňovka, ktorú k nemu prispôsobili, nemala taký veľký spätný ráz ako zbrane vytvorené k jeho súperom, a bola aj ľahšia. A to je, veru, pre istý zásah určite veľmi dôležité.
Ak lovec zasiahol pruhovanú veľkú mačku prvým výstrelom na správnom mieste, a nie z diaľky, nedokázala zaútočiť. Primárne, kvalitnú, tradičnú dvojhlavňovku k nemu vyrábala firma Purdey a možno aj niektoré ďalšie známe londýnske dielne. Samozrejme, aj jednohlavňovky čiastočne so sklopnou hlavňou a čiastočne staro(módne) Martini-Henry s vojenským pôvodom so sklopnou blokovou konštrukciou s odsuvným záverom, s pevnými hlavňami.
Strelivo používali slávni lovci
Späť k Indii a k tamojším poľovníkom. Pri prezeraní kníh, ktoré napísali, je veľmi ťažké presne určiť, ktorý z nich si vybral .400 Purdey. Pretože, väčšinou otázku kalibru riešili tak, že svoju zbraň, ktorá skolila tigra alebo (aj) tigre, ako .400 bored, tzn.: s otvorom .400. Ale okrem neho existoval aj .400 Jeffery Nitro Express, tiež známy ako: .450/400 3″ Nitro Express – ktorý na ľudožrútov často a úspešne použil JIM CORBETT , ako aj .450/400 2 3/8″ Black Powder Express, a jeho potomok s nitroprachom; ako aj .450/400 2 3/8″ Nitro Express. Nehovoriac o jednom z hlavných obľúbencov JOHNA „PONDORO“ TAYLORA , ktorý sa aktivizoval v Afrike, .450/400 31/4″ Nitro Express.
Zastavme sa tu na chvíľu, pretože nie každý vie, že Angličania prvým z dvoch čísel označujúcich priemery streliva vždy označujú východiskovú muníciu, zatiaľ čo skutočný priemer streliva sa píše za pomlčkou. V prípade Američanov je to presne naopak, napr. pri .30 – 378 Weatherby Magnume je základ .378 Weatherby Magnum a jeho puzdro vybavené projektilom s priemerom .30 dalo nový názov novému kalibru. Slovom: každý projektil .450/400 je .400 ako pri .400 Purdey. Je teda veľmi ťažké zistiť, kto aké strelivo uprednostňoval, ak nám autor poskytol iba jeden údaj. Napriek tomu mám pocit, že najmä predmet našej kapitoly bol bežný v Indii. Možno aj preto si vojvoda z Walesu vybral pušky aj tejto veľkosti, keď so svojou posádkou lovil v Indii a Nepále od novembra 1921 do marca 1922. Možno to dokonca označiť za rozsiahly zoologický výlet za účelom zberu s takmer neobmedzenými finančnými podmienkami. Maharadžovia a ďalší miestni mocipáni považovali za česť, že následník trónu lovil na ich území, zvyčajne zručne a efektívne, pretože, pokiaľ viem, bol vynikajúci strelec.
Používal päť guľovníc: tri svoje a dve, ktoré mu prepustili. Medzi prvé patrila opakovačka s odsuvným záverom .280 Charles Lancaster (pravdepodobne kalibru .280 Ross) a tiež dve dvojhlavňovky James Purdey 8 s priemerom .400 (tradičné dvojhlavňovky vyrobené spoločnosťou Sons, s hlavňami, ktoré navrhol SIR JOSEPH WITWORT). Bolo uvedené dokonca jedno z výrobných čísel: No. 21906. Z toho bolo jednoduché zistiť, že išlo o .400 Purdey Light Express-y.
Príslušné strelivo bolo vybavené projektilom s hmotnosťou 230 grainov (1 grain = 0,0648 gramu), po ktorom nasledovalo 47 grainov práškového korditu s nízkym tlakom plynu. Pre skutočne nebezpečnú veľkú zver však radšej použil dvojhlavňovky .450 a .470 Nitro Express, ktoré mu prepustil Maharana z Udaipuru (= miestna verzia hodnosti Maharaja).
Už nie je v móde
.400 Purdey Light Express 3″ ako britská lovecká zbraň so žiarivou balistikou dnes nie je v móde a myslím si, že už nikdy nebude. Ak by však niekto získal originálnu dvojhlavňovku Purdey v bezchybnom stave, relatívne lacno, ktorú náhodou vytvorili práve pre túto konkrétnu muníciu, ten by si ju nemal nechať ujsť. Napokon, do sto, stodvadsať metrov je v istých rukách skutočne vhodný na skolenie jeleňov, danielov a diviakov. Samozrejme iba tam, kde to legislatíva umožňuje.
Dvojhlavňovka .400 Purdey Light Express 3“ inzerovaná dielňou J. Purdey & Sons je skutočne „superb“. Vlastne, je jednou z najlepších svojho druhu a systému. Ľahká, štíhla, šikovná – a samozrejme krásna.
Predmetom našej kapitoly bol vo svojej dobe legendárny zabijak tigrov, dnes však existuje veľa rôznych kalibrov na skolenie nebezpečnej zveri. V súčasnosti je nielen nešportové, ale aj zakázané zdvihnúť zbraň na divokého tigra. Jedine, že by bol ľudožrút. Nawab z Bhópále ulovil takéhoto tigra zo svojho loveckého auta Bentley, vyrobeného a vybaveného priamo pre neho. A, samozrejme, veľa stoviek ďalšej zveri. Naozaj neviem, akým strelivom tento pán, ktorý je pre mňa neznámy, skolil svojho tigra, ale mohol to byť aj .400 Purdey Light Express 3″. Napokon, v tom čase bolo toto strelivo v Indii úplne bežné.
Prevzaté z knihy Lászlóa Kovácsa: Kívánatos kaliberek
FOTO: I.PINIMG.COM, EN.WIKIPEDIA.ORG, ROCKISLANDAUCTION.COM, HANDLOADERMAGAZINE.COM/
