Keď gróf Karol Forgách 10. mája 1883 dal otvoriť zvernicu a vypustiť sto člennú čriedu do Tribečských hôr, neuvažoval o tom, aké majú muflóny rohy. Predovšetkým mu išlo o rozšírenie poľovnej zveri o nový druh, čo sa mu aj podarilo. Jeho príklad nasledovalo veľa ďalších majiteľov revírov a zverníc.
Karolyovci priviezli do Stupavy, Lozorna, Perneku a Rohožníka už trofejovo kvalitnejšiu zver. Trofej z muflóna uloveného v roku 1929 v Perneku na výstave v Berlíne v roku 1937 získala spomedzi všetkých vystavovaných mufloních trofejí štvrté miesto s počtom 221,20 bodov. Prvé dve trofeje boli z Čiech a tretia zo Sardínie. Túto výstavu možno označiť za prvú svetovú poľovnícku výstavu, kde sa hodnotili trofeje objektívnymi metódami prijatými Medzinárodnou radou CIC, ktorá ich schválila v tom istom roku v Prahe. Pre muflonie trofeje bola stanovená bodová hodnota pre udelenie bronzovej medaily 185,00 – 194,99, striebornej 195,00 – 204,99 a zlatej nad 205,00 bodov.
Hoci sa v Tribečskom pohorí ulovilo množstvo muflónov prvá zlatá trofej je až z roku 1990. Pôvodné dovezené muflóny pochádzali väčšinou zo zoologických záhrad. Tieto muflóny mali krátke a vrastavé tulajky do krku, malé priemery oblúkov a úzke rozpätie rohov. Aj v neskorších rokoch sa ukázalo, že najhodnotnejšia muflonia zver ešte v 70. rokoch minulého storočia žila v Malých Karpatoch, predovšetkým vo zvernici Biela Skala.
Do roku 1975 bolo na Slovensku evidovaných iba 19 trofejí ocenených zlatou medailou. Z toho až 12 bolo z Malých Karpát, 4 z Plešiveckej planiny, kde boli dovezené muflóny z Čiech, 2 z Kálnice a jedna z Chalmovej. Trofej muflóna uloveného v roku 1973 na Plešiveckej planine prekonala 44 rokov starý rekord z Perneka, keď dosiahla 229,20 bodov. Postupne sa budovali ďalšie zvernice, čo napomohlo, nielen k zvyšovaniu početnosti ale aj kvalite trofejí. Najviac zlatých trofejí produkovali malé zvernice, ako napríklad zvernica Dubina Poprad. Tá vznikla v roku 1977 o rozlohe 20 ha, kde chovali takmer 40 jedincov muflonej zveri z Čiech a do roku 1990 vyprodukovala 12 zlatých trofejí. Do roku 1990 vzrástol počet zlatých trofejí na 82. Na celoštátnej výstave v Nitre v roku 1995 pribudlo ďalších 55 zlatých trofejí.
Nárast zlatých mufloních trofejí po roku 2005 nastal z dôvodu rozšírením chovu muflonej zveri vo zverniciach. Z evidovaných 374 zlatých trofejí v roku 2016 až 162 bolo ulovených vo zverniciach. V súčasnosti podľa registra farmových chovov z voľne žijúcou zverou je evidovaných na Slovensku až 104 chovateľov muflonej zveri. Zo 72 okresov sa farmovo nechová muflonia zver iba v okresoch Bratislava, Bytča, Gelnica, Košice, Kysucké Nové Mesto, Revúca, Sabinov, Sobrance, Stropkov, Turčianske Teplice a Tvrdošín.
Najsilnejšia svetová trofej muflóna je z Českej republiky, ktorý bol ulovený vo veku 9 rokov v roku 2006 v Jeseníkoch a jeho bodová hodnota je 252,50 bodov CIC. Náš národný rekord z voľných revírov, ktorý bol ulovený v okrese Ilava v r. 2019 vo veku 7 rokov má 245,00 bodov. Ako najsilnejšia trofej zo zvernice bol vyhodnotený 9 ročný muflón s 254,80 bodu CIC zo Zverníka Mrázov v regióne Banská Štiavnica. Je to druhá najsilnejšou trofej na svete. Slovensko má aj tretiu trofej s bodovou hodnotou 254,70 bodov CIC zo zvernice pod Hrancom z okresu Ilava.
Bodová hodnota u mufloních trofejí narastá do veku 9 rokov. Priemerný vek najsilnejších 20 trofejí za roky 2016 až 2018 bol 5,6; 5,9 a 5,0 rokov. Najväčší podiel na celkovej bodovej hodnote má predovšetkým dĺžka tuľajok, ktorá predstavuje až 40% z bodovej hodnoty trofeje a ďalších 20% tvorí hrúbka tuľcov. Odhadovaná dĺžka rohov na živom jedincovi vynásobená 2,5 nám dáva približnú hodnotu trofeje, podobne aj je to so štvornásobkom rozlohy trofeje.
V posledných rokoch narastá počet mufloních trofejí nielen zlatých ale aj strieborných a bronzových.
V poľovníckej sezóne 2016/2017 bolo potrebné na jednu medailovú trofej uloviť 4,3 muflónov, v nasledujúcej sezóne 5 muflónov a v sezóne 2018/2019 už iba 3,9 muflónov. Je to aj tým, že sa systematicky uplatňuje najmä cielená výživa, dokonca implementácia zootechnických, resp. plemenársko-genetických a krmovinárskych metód typických pre farmový chov zveri. Také metódy spojené so zabezpečením absolútneho pokoja pre zver, majú významný vplyv na kvalitu trofejí. Vo voľných revíroch sa muflón lesný loví od 1. augusta do 15. januára a v zverniciach počas celého roka.
Z raticovej zveri má muflón najkratší vek na dosiahnutie medailovej trofeje. Práve z toho dôvodu sa stal pre zvernice komerčnou zverou. S ohľadom na spôsob života tejto zveri je možnosť loviť muflóny okrem postriežky aj posliedkou počas dňa. Tá však vyžaduje od poľovníka, aby vedel prekonať zmysly lovenej zveri svojimi znalosťami šikovnosťou a umom, čo mu prinesie očakávanú medailovú trofej.
