FCI (Federation Cynologique Internationale) je Medzinárodná kynologická federácia so sídlom v Belgicku, ktorá zastrešuje národné kynologické organizácie takmer v celej Európe, v Číne, v Indii a takmer v celej Južnej a Strednej Amerike. Vydávajú sa pod ňou rodokmene, skúša a deleguje medzinárodných rozhodcov a FCI komisia rozhoduje o uznaní nových plemien na medzinárodnej úrovni.
Na Slovensku je strešná kynologická organizácia Slovenská kynologická jednota (SKJ) so sídlom v Bratislave. Pod SKJ sú tri členské organizácie, ktoré zastrešujú a vedú plemenné knihy pre plemená začlenené do jednotlivých plemenných klubov – Slovenský poľovnícky zväz (SPZ, zastrešuje veľkú väčšinu klubov poľovných psov), Zväz športovej kynológie (ZŠK-SR, vedie plemennú knihu pre plemeno nemecký ovčiak) a Únia kynologických klubov (UKK – pre všetky ostatné plemená).
FCI rozdeľuje jednotlivé uznané plemená do skupín podľa pôvodu a využitia do 10 skupín:
I. skupina: Ovčiarske, pastierske a dobytkárske psy
II. skupina: Pinče, bradáče, molossoidné a švajčiarske salašnícke psy
III. skupina: Teriéry
IV. skupina: Jazvečíky
V. skupina: Špice a primitívne plemená
VI. skupina: Duriče a farbiare
VII. skupina: Stavače
VIII. skupina: Retrievery, sliediče a vodné psy
IX. skupina: Spoločenské psy
X. skupina: Chrty
Z týchto skupín sa poľovné plemená nachádzajú v skupinách III.-VIII. a X.
Teriéry
Skupina teriérov predstavuje väčšinou malé pracovné psy, ktoré sa vyšľachtili na vyháňanie líšok a jazvecov z nôr na dostrel poľovníkovi, prípadne na ich zadrhnutie. Teriéry sú všeobecne psy tvrdé a nekompromisné, veľmi odolné a vytrvalé.
Podľa FCI nomenklatúry sa rozdeľujú na veľké a stredné teriéry, malé teriéry, teriéry typu bulteriér a toy teriéry. Toy teriéry sú pôvodom malé psy, ktoré sa kedysi používali ako tzv. potkaniare na statkoch, dnes sú tieto malé psy módni spoločníci (jorkšírsky teriér, anglický toy teriér, austrálsky silky teriér).
Teriéry typu bull ako anglický stafordšírsky teriér, stafordšírsky bulteriér a bulteriér, vzišli zo psov, ktoré sa kedysi používali na boje s inými zvieratami alebo medzi sebou. Dnes sú to obľúbené športové a rodinné psy, niektoré jedince si ale našli uplatnenie aj ako duriče na diviačiu zver.
Z pohľadu poľovníctva sú zaujímavé veľké, stredné a malé teriéry. Väčšinou majú hrubú drsnú srsť, ktorá sa trimuje. Telom sú kompaktné, s kratšími nohami, ktoré ich predurčuje na prácu pod zemou. Používajú sa ako brloháre, ale sú úspešne používané aj ako duriče pri diviačej zveri. Väčšina z nich pochádza z britských ostrovov, preto sú známe aj ako psy pochádzajúce z týchto končín. U nás sú najznámejšie jagdteriéry, foxteriéry, welšské teriéry alebo borderské teriéry.
Jazvečíky
Jazvečíky sú kontinentálnou obdobou teriérov. Zo spoločného predka sa adaptovali na európske pomery a získali si obľubu v našich končinách nielen ako brloháre, ale aj ako duriče a farbiare. Majú typický dlhý tvar tela a krátke nohy.
Štandard rozoznáva tri veľkostné rázy (štandardný, trpasličí a králičí) a tri druhy srsti (hladkosrstý, dlhosrstý a hrubosrstý). Veľkostný variant jazvečíka sa určuje na základe obvodu hrudníka. U nás sú jazvečíky stále obľúbené aj medzi mladou generáciou poľovníkov.
Špice a primitívne plemená
Skupina piata je najrôznorodejšia skupina plemien v nomenklatúre FCI. Nachádzajú sa tu typické nemecké špice, severské saňové psy, severské strážne a ovčiarske psy, ázijské špice a primitívne plemená. Zvlášť sekciu tvoria severské poľovné psy využívané hlavne na lov losov a medveďov v severných oblastiach Európy a Ázie. Najznámejšie sú lajky (západosibírska, východosibírska a rusko-európska), ktoré sa používajú aj u nás pri durení diviačej zveri.
Okrem nich sa v skupine nachádzajú aj nórske a švédske losie psy, fínsky špic, norbottenský špic, a karelský medvedí pes. Zaujímavým plemenom v tejto skupine je nórsky lundehund, ktorý sa dodnes používa na lov aliek (severské vtáky) a vyznačuje sa niekoľkými odlišnosťami v anatómii oproti ostatným plemenám psov. Medzi primitívnymi plemenami nájdeme niekoľko plemien, ktoré sa používali na lov králikov a zajacov v teplých južných oblastiach. Medzi nimi nájdeme sicílskeho chrta, kanárskeho zajačieho psa, portugalského podenca, ibizského chrta a thajského ridgebacka.
Duriče a farbiare
Najpôvodnejšia a najpočetnejšie zastúpená skupina poľovných psov. Duriče sa rozdeľujú na veľké, stredné a malé duriče, v ktorých tvoria zvlášť podskupinu francúzske duriče. Najznámejšími veľkými duričmi sú anglický farbiar (bloodhound), foxhoundy a otterhound. Používali sa kedysi na durenie jelenej, diviačej zveri, na líšky a vydry.
Medzi francúzskymi veľkými duričmi nájdeme rôzne farebné rázy francúzskych, anglo-francúzskych duričov, gaskonského duriča, poitevina, billyho a veľkého vendéenskeho hrubosrstého duriča. Tieto psy boli obľúbené vo Francúzsku pri parforzných lovoch. Držali sa vo veľkých svorkách na kráľovských dvoroch.
Sekcia stredných duričov sa vyznačuje rovnorodosťou vďaka rovnakým alebo podobným predkom, aj napriek tomu, že je skupina početne zastúpená. Takmer každá európska krajina má svojho vlastného duriča, často v hladkosrstej aj hrubosrstej variete. U nás sú najznámejšie slovenský kopov, švajčiarske duriče, sedmohradský durič a poľský durič, vo veľkom zastúpení sú menej známe duriče ako istrijské duriče, srbské duriče, rakúsky hladkosrstý durič, španielsky sabueso, čiernohorský planinský durič, hariér alebo hamiltonov durič. Zvlášť podskupinu tvoria aj tu francúzske duriče.
Malé duriče vznikli kedysi pre prostý ľud, ktorý si nemohol dovoliť držať veľké duriče. Navyše museli za duričmi stíhať pešo a tak vznikli plemená ako bígl a rôzne basety.
Skupina farbiarov je málopočetná, je zastúpená len troma plemenami – bavorský farbiar, hannoverský farbiar a alpský jazvečíkovitý durič. Tieto psy sú typické pri práci svojou rozvahou a pomalším tempom. Obľúbené sú v horských krajinách.
Okrem typických duričov a farbiarov sa v tejto skupine nachádzajú ešte dve plemená, ktoré na prvý pohľad nebudia dojem duriča – rhodézsky ridgeback a dalmatínsky pes. Rhodézsky ridgeback bol určený na lov levov a inej zveri v teplej Afrike. Dalmatínsky pes bol pôvodne vyšľachtený z dávnych duričov, dlho bol potom už len ako sprievodca kočov bohatých pánov. Ani jedno z týchto plemien sa už dnes na lov nepoužíva, resp. málokde.
Stavače
Jedna z najmladších skupín poľovných psov sa teší stále väčšej obľube nielen medzi poľovníkmi. Pôvod všetkých stavačov treba hľadať na britských ostrovoch, kde sa na vystavovanie pernatej zveri dlho používal pointer. Práca ostrovných a kontinentálnych stavačov sa líši. Kým ostrovné pointre si udržujú špecifikáciu svojej práce vo vyhľadávaní a vystavovaní zveri, kontinentálne stavače sa vyznačujú všestrannosťou. FCI preto rozdeľuje stavače na kontinentálne (stavače kontinentálneho typu, španiele a grifóny) a britské a írske stavače (pointer a setre).
Španiele sú prechodným typom psov medzi stavačmi a sliedičmi. Zvládajú ako prácu stavačov, tak sliedičov. Najznámejšie plemená stavačov typu španiel sú nemecký dlhosrstý stavač, münsterlandské stavače, bretónsky stavač a francúzske stavače.
Stavače typu grifón sú hrubosrsté stavače pôvodne vyšľachtené na prácu vo vode a v drsných podmienkach. Patria sem slovenský hrubosrstý stavač, český fúzač, korthalsov grifón a taliansky spinone.
Anglické setre (anglický seter, gordonov seter, írsky seter a írsky červeno-biely seter) sa oproti pointrovi vyznačujú všestrannosťou a jemnejšou povahou. Ich pôvodnou úlohou bolo pri vyhľadaní zveri si ľahnúť alebo sadnúť.
Najtypickejšie stavače u nás sú všestranné stavače kontinentálneho typu. Elegantné suché telo a nie raz zaujímavé sfarbenia z nich, bohužiaľ, spravili v poslednej dobre módne plemená. Medzi poľovníkmi si dlhodobo udržiavajú obľubu plemená nemecký krátkosrstý a drôtosrstý stavač, maďarská vyžla, weimarský stavač a pudelpointer. Okrem nich sa v tejto sekcii nachádzajú aj menej známe stavače ako taliansky stavač, burgoský stavač, portugalský perdigueiro, dánsky stavač, francúzske krátkosrsté stavače alebo auvergneský stavač.
Retrievery, sliediče a vodné psy
Pomerne mladú skupinu poľovných psov tvoria psy, ktoré sa používajú vo veľkej väčšine na lov drobnej zveri. Sliediče sú malé až stredne veľké psy, bohato osrstené, s typickou povahou hľadania v revíri. Najznámejšie sú kokeršpaniele, špringeršpaniele, nemecký prepeličiar, clumber španiel a kooikerhondje. Sú vhodné na sliedenie a prinášanie drobnej zveri na suchu, aj vo vode.
Retrievery sú zvláštnou skupinou psov, ktorú vyšľachtili na britských ostrovoch ako špecialistov na prinášanie zveri. Vyznačujú sa mohutnejšou stavbou tela, vytrvalosťou, veľkou chuťou k prinášaniu, obzvlášť z vody. V našich končinách sú retrievery nedocenené, nahrádzajú ich všestranné stavače. Do skupiny retrieverov patrí celkovo 6 plemien: labradorský retriever, zlatý retriever, flat coated retriever, curly coated retriever, chesapeake bay retriever a nova scottia duck tolling retriever.
Vodné psy boli kedysi známe ako pomocníci rybárov pri vyťahovaní sietí z morí. Len jedno plemeno z tejto sekcie dalo vznik niektorým neskorším poľovným plemenám – barbet, ktorý je predkom aj dnešných pudlov.
Chrty
Pôvodom sú chrty najstaršou skupinou poľovných psov. Už v starovekom Egypte ich používali na lov zajacov. Mali za úlohu zver uštvať a zadusiť. Do tejto skupiny patria chrty dlhosrsté (afgánsky chrt, barzoj, saluki), hrubosrsté (írsky vlkodav a škótsky jelení pes) a hladkosrsté (napr. anglický chrt, maďarský chrt, vipet, taliansky chrtík). Vyznačujú sa vysokým chudým telom, aby zvládali horúčavy v púšťach a polopúšťach a aby mohli vyvinúť veľkú rýchlosť na uštvanie zveri.
Výnimku tvoria írsky vlkodav, ktorého robustné telo a veľká výška predurčili na lov vlkov na írskom ostrove a taliansky chrtík, ktorý je vzhľadom na veľmi jemnú stavbu tela rozšírený len ako spoločenský pes. U nás je lov s chrtmi zakázaný, no v susednom Maďarsku znovu lov na zajacov s chrtmi prednedávnom povolili.
Viktória Bašťovanská
