Stratili ste mobil alebo kľúče? Žiadny problém! Ako naučiť psa bezpečne priniesť stratené veci na vašej vlastnej stope, nám ukázal cvičiteľ poľovných psov.
Našu pochôdzku revírom sme museli prerušiť kvôli silnému dažďu. V pokluse na ceste k autu ma obieha moja hrubosrstá fenka, a podáva mi taštičku s kľúčami. Trochu zaskočený rozoznám svoj vlastný kľúč od auta. Vypadol mi počas chôdze. A Ondra mi ho priniesla, skôr ako som si všimol, že som ho stratil. Prinesenie stratených vecí na stope je užitočná schopnosť pracovného psa pre všetky lovecké situácie. Navyše predstavuje krátkodobé zamestnanie pre psa v čase, keď sa práve nepoľuje. Čuchový tréning udržuje psa v bdelosti, a je to najlepší spôsob naučiť ho radostnému, rýchlemu prinášaniu.
Výcvik je jednoduchý v prípade, že je pes správne trénovaný v aportovaní a spoľahlivo nosí. Prvé cvičenia vždy prebiehajú na krátku vzdialenosť a na dohľad.
Krok 1
Choďte so psom pri nohe po lesnej ceste. Cesty psovi slúžia ako vodiaca čiara a uľahčujú mu prvé kroky v teréne. Rovnaký význam má aj chodenie pri nohe. Pes si má neskôr na cestu spomenúť. Predmet, ktorý pes rád nosí, napríklad jeho obľúbenú hračku necháme spadnúť. Najprv to štvornohý partner môže pozorovať. Asi po desiatich krokoch zostaňte stáť a psa malým rituálom nalaďte na nadchádzajúcu prácu. Chyťte ho za hrudník, hladkajte ho po hlave a opakujete: Niečo som stratil! Stratil! Ukazujte pritom vystretou rukou na stratený predmet. Ako vždy úspech značne závisí od pokoja a koncentrácie, ktorú vodič psovi dodáva. Ten bude nezvyklým povzbudením natešený a zvlášť pozorný. Povelom „Prines aport!“ (alebo iným naučeným povelom na prinesenie) potom psa vyšlete.
Na lesnej ceste necháme spadnúť predmet tak, aby to pes zbadal.
Krok 2
Keď pes spoľahlivo predviedol prvé cvičenia na krátku vzdialenosť, môžete ju predĺžiť. Ale nie hneď priďaleko, aby ste psa nepreťažili. Pri všetkých cvičeniach má psovod pamätať na motivovanie psa k práci radostnou pochvalou. Sem tam pomôže aj dobrota, aby si pes zapamätal, čo sa naučil.
Krok 3
Ak pes nosí asi na 30 metrov správne a radostne, zvyšujte náročnosť. Predmet nosenia znova odložte tak, aby to pes videl. Choďte však so psom za zákrutu, aby predmet stratil z očí. Teraz musí ísť prvé metre spamäti. To podporuje po prvé koncentráciu na predmet aportu, po druhé pes začne pozvoľna používať svoj nos.
Zo začiatku by cesta, ktorú sa musí pes vracať, mala mať len niekoľko metrov.
Krok 4
Túto variantu cvičte ďalej. Predmet sa odloží tak, aby to pes videl. Prípravný rituál, ktorý psa upokojuje, musí vždy prebehnúť rovnako pokojným spôsobom. Po čase si pes osvojí vlastnú úlohu, a ide to ako po masle. Teraz vzdialenosť zväčšíme tak, že sa musí čoraz viac spoliehať na svoj nos. Pomedzi to ale znova založte aj kratšie stopy, aby to pre psa nebolo jednotvárne.
Krok 5
Ak lovecký pomocník ukazuje, že úlohe porozumel a prináša spoľahlivo, radostne a rýchlo, príde podstatná prekážka. Až tá z cvičenia urobí prinášanie strateného. Chceme dosiahnuť, že pes prinesie predmet, aj keď ho nevidel spadnúť. Predmet pri tom necháme spadnúť tak, aby to pes nezbadal. Na krátkej vzdialenosti, najviac desať metrov, ho pošleme späť. Teraz sa ukáže hodnota malého rituálu. V prvej chvíli sa bude náš štvornohý priateľ trochu bezradne pozerať okolo seba, lebo predsa o žiadnom stratenom predmete nevie. Silou zvyku však bude na našej stope hľadať. Spočiatku váhavo a často sa obzerajúc. Vďaka povzbudzovaniu však tých pár metrov absolvuje, kým aport uvidí. Radostne k nemu pribehne a prinesie ho. Pravdaže si za to zaslúži veľkú pochvalu.
O niečo neskôr psa vyšleme priniesť.
Krok 6
To najťažšie je za nami. Ako ďalšie budeme po malých krôčikoch zväčšovať vzdialenosť. Popri tom nechajte psa, aby spadnutie predmetu videl, keďže treba upevniť spojenie aportu a práce na stope. Keď pes prináša spoľahlivo na dvesto až tristo metrov, zakomponujeme ďalšiu veľkú prekážku: Opustite stopu a veďte stopu v jednotvárnom teréne. Veľká lúka, strnisko alebo podobne sú na to ako stvorené. Najskôr vzdialenosť zase zmenšíme na dvadsať až tridsať metrov. Nemala by to byť kratšia vzdialenosť, lebo psa na začiatku láka najprv sa rozbehnúť. Pritom by mohol príliš blízko ležiaci predmet minúť. Toto sa síce môže stať aj pri dvadsiatich metroch, ale predsa by sme psa ešte nemali preťažovať.
Pozor!
Prvé cvičenia na otvorenej ploche môžu psovoda priviesť do nepríčetnosti. Pes zrazu nenachádza nič, a len behá krížom krážom po lúke, bez toho, aby používal nos. Zmena prostredia a zmiznutie cesty psa tak zneistia, že zdanlivo zabudne všetko. Teraz nesmiete stratiť nervy! Klaďte jednu stopu za druhou a mladého psa navádzajte. Pracujte trpezlivo a vytrvajte, kým nepochopí, že teraz sa musí spoliehať na svoj nos. To môže trvať až dvadsať alebo viac cvičných stôp. Samozrejme by ste tento proces nemali prekonať v jednom kuse. Pri všetkých cvičeniach platí, že treba postupovať krok za krokom, bez toho, aby sme psa preťažovali. Náhlenie a prílišná horlivosť sa vo výcviku vždy vypomstia.
Krok 7
Keď už túto fázu zvládate, venujte sa len dôkladnému hľadaniu. Uložte psovi na krátku vzdialenosť, asi tri metre, malý predmet (napríklad náboj). Vypustite psa. Keď predmet minie, zavoláme ho rázne späť, znova navedieme a necháme priniesť. Po asi desiatich až dvadsiatich cvičeniach pes spomalí a hľadá od začiatku dôkladne.
Krok 8
Keď to pochopil, predĺžte stopu na asi sto metrov. Tým psovi pripomeniete, že sa má sústrediť na svoj nos. Tieto obmeny psa udržiavajú bdelého a zabraňujú jeho pocitu „už som videl – už poznám“, ktorý vedie k povrchnej a neporiadnej práci.
Za každú dobrú prácu psa odmeníme! Rovnako ako terén by sme mali obmieňať aj prinášaný predmet.
Krok 9
Ak je toto štádium prekonané a pes sa naučil, že nič nie je predvídateľné, zvyšujte nároky kúsok po kúsku – pokiaľ ide o vzdialenosť aj o čas od založenia stopy. Pracujte vždy v rôznorodom teréne. Choďte cez cesty, cez kríky, alebo prekračujte potoky – fantázii poľovníka sa nekladú medze. Aj vo výbere prinášaného predmetu zvyšujte náročnosť. Od vábničky až po jednotlivý kľúč je všetko možné.
Krok 10
V poslednom úseku sa pes naučí obratné prinesenie v pokluse. Toto dosiahnete tým, že budete kráčať ďalej, keď sa pes rozbehne hľadať stratené. Pre psa to nie je žiadny problém, keďže tak či onak sleduje ľudskú stopu. Ale skutočnosť, že idete ďalej, psa popchne k najrýchlejšiemu tempu. Vystupňovať to ešte môžete tým, že už pri vyslaní psa zasa odchádzate. Keď si to všimne, bude sa najskôr neisto obzerať. Najradšej by svojho pána hneď nasledoval. Poslušnosť ho však núti najskôr priniesť hľadaný predmet. Tak sa dá do pohybu predĺženým klusom, aby bol čím skôr zase pri vás. Výsledkom je pes, ktorý aportuje radostne a na dlhé vzdialenosti. Samozrejme, že si po plnom výkone pri takej dobrej práci zaslúži výdatnú pochvalu. Je po tom uvoľnený ako šteňa, a lieta okolo nás so vztýčenými ušami, a od radosti nevie, čo so sebou. Takto už moje psy našli nejeden nôž, mobil a zväzok kľúčov, ale aj stratené nožnice. Len nedávno našla moja veľká munsterlandská fenka na jednom z mojich seminárov nylonový obojok šteniatka teriéra na stope. Pritom ten obojok nebol oveľa väčší ako šnúrka do topánok. Navyše sme chodili niekoľko sto metrov krížom tam a späť cez vysoké lúky. Prirodzene sú to úlohy pre vycvičené psy. S trpezlivosťou a dôkladnosťou sa to ale môže naučiť každý poľovný pes. Rovnako rýchlo sa pes týmto spôsobom naučí aj voľné prinášanie strateného predmetu. Je to ďaší kamienok v mozaike schopností skúseného pracovného psa.
Zdroj: Wild und Hund, Udo Hüttner
