Škrkavka psia
Majitelia a chovatelia loveckých psov dobre vedia, že hoci sa o svojich štvornohých partnerov dobre starajú, o divé zvieratá sa takto starať nemôžu.
Divoké psovité a mačkovité šelmy sú v našich krajoch bežnou súčasťou prírody a často migrujú na veľké vzdialenosti. Aj ďalšie druhy divokých a domácich zvierat sa môžu podieľať na prenose niektorých ochorení, napríklad infekcií črevnými parazitmi. Poďme sa bližšie pozrieť na škrkavky, črevné parazity našich loveckých psov.
Škrkavky psie (Toxocara canis) sú niekoľko centimetrov dlhé oblé červy, ktoré žijú v tenkom čreve psov. Dospelá samička škrkavky produkuje denne až 200 000 vajíčok, a pretože sú lepkavé, ľahko sa prichytia na okolité predmety, rastliny, ale aj na srsť psa, kožu človeka a podobne.
Cieľom lariev sú pľúca
Vajíčka produkované v čreve dospelými parazitmi sa do vonkajšieho prostredia dostávajú trusom. Pár týždňov to trvá, kým sa vo vnútri vajíčka vyvinú maličké larvy škrkaviek. Po dokončení vývoja vo vonkajšom prostredí a po zožratí alebo zlíznutí nakazí vhodného hostiteľa. V jeho tráviacom trakte sa larvy uvoľnia z obalu vajíčok a prenikajú cez stenu tenkého čreva do krvného obehu a krvou do telesných tkanív.
Cieľom migrujúcich lariev sú pľúca, kde pokračuje ich vývoj. Ako rastú a dráždia pľúcne tkanivo, psy na ne reagujú kašľaním. Preto kašeľ u šteniat nemusí byť dôsledkom prechladnutia. Väčšie larvy sa dostávajú do priedušiek, odkiaľ sú vykašľané do ústnej dutiny a prehltnuté. Keď sa druhýkrát ocitnú v čreve, larvy dospejú. Oplodnené samice škrkaviek produkujú množstvo mikroskopických vajíčok, životný cyklus parazita tým začína znova.
Najmä u dospelých psov larvy pri migrácii akoby zablúdili a namiesto do pľúc sa dostanú do iných tkanív. Tam vyvolajú lokálne dráždenie a zápal, preto si larvy vytvoria pevný obal, ktorým sa chránia a uvedú sa do hibernácie. Toto správanie škrkaviek znamená, že každý pes alebo psovitá šelma, ak sa niekedy v živote nakazili škrkavkami, má pravdepodobne niekde vo svojom tele hibernujúce larvičky. Tie zostávajú tam, kde sú, a čakajú na svoju príležitosť. Na hibernované larvy ukryté v nepriepustnom obale nemôžu pôsobiť prípravky na odčervenie.
Pokiaľ vajíčka škrkavky psej prehltne odlišný živočíšny druh, napríklad hlodavec alebo králik, larvička sa krvou dostane do najrôznejších orgánov a tkanív, ale nikdy neuzavrie svoj životný cyklus v čreve. V ich telách sa zapuzdrí a hibernuje. K prebudeniu z hibernácie a aktivovaniu lariev môže dôjsť, keď pes konzumuje tepelne neupravené tkanivá takého zvieraťa. Tráviace šťavy aktivujú larvy z hibernácie a ďalší vývoj parazita prebieha rovnako, ako keby pes prehltol jeho vajíčka. Podobne to dopadne pri vlkoch, líškach alebo šakaloch.
aškrkavky mačacej (Toxocara cati)
Prenos počas gravidity
Hibernujúce larvy môžu byť aktivované aj v organizme gravidnej sučky. Vplyvom vysokých hladín hormónov pred pôrodom sa larvy uvoľnia z obalov a putujú cez placentu do vyvíjajúcich sa plodov. Takto môžu byť škrkavkami infikované ešte nenarodené šteňatá. Preto sa u šteniat odporúča ošetrenie proti oblým červom pomerne skoro a každé 2 mesiace. Vývoj škrkavky trvá asi 30 dní od larvičky po dospeláka. Z toho 14 dní prebieha vývoj v šteniatkach už v maternici a ďalších 16 dní po pôrode. Už sedemnásťdňové šteňatá môžu mať dospelé škrkavky a šíriť ich vajíčka. Preto je dôležité odčerviť šteňatá už v 14. dni ich života.
Problémom je, že aj u iných druhov zvierat infikovaných škrkavkami môže dochádzať k prenosu z matky na potomkov. Stáva sa to najmä pri hlodavcoch a rýchlo sa množiacich malých cicavcov, ktoré šelmy lovia a žerú. Tým si parazity zvyšujú šancu na prenos na svojich obľúbených psích hostiteľov.
Nebezpečenstvo aj pre človeka
Škrkavky sú nebezpečné tým, že môžu napádať aj človeka. Takému ochoreniu, ktoré je spoločné pre zvieratá a človeka, sa hovorí zoonóza. V prípade infekcie človeka škrkavkami nazývame ochorenie toxokaróza. Ľudia sa nakazia hibernovanými larvami z málo tepelne upraveného mäsa, alebo požitím infekčného vajíčka. V tráviacom trakte sa vyliahnu larvy, cez stenu tenkého čreva preniknú do krvi a sú roznesené do najrôznejších orgánov a tkanív. Príznaky infekcie závisia na intenzite napadnutia a miestach, kam larvy prenikli, pritom nemožno rozlíšiť, či sú to larvy psej alebo mačacej škrkavky.
Najčastejšou formou ochorenia je útrobná larválna toxokaróza. Vyskytuje sa u predškolských detí, ale aj u dospelých s oslabeným imunitným systémom. Riziko stúpa pri nízkej hygiene, zvyku olizovať si prsty, pri hre s neodčervenými šteňatami (aj mačiatkami) a v znečistenom prostredí. Postihnutá je najmä pečeň, ktorá býva zväčšená, medzi príznaky patrí horúčka, malátnosť, znížená chuť do jedla, niekedy kašeľ až astma. Tieto mierne príznaky sú najčastejšie a sú považované za prejav prechladnutia.
Pri očnej toxokaróze stačí menej lariev, aby spôsobili klinické prejavy, často býva postihnuté iba jedno oko. Larvičky vyvolávajú v oku zápal, niekedy oddelenie sietnice, v ťažkých prípadoch až oslepnutie. Oftalmologickým vyšetrením je larvička zistiteľná.
Pri neurotoxokaróze je larvami napadnutý mozog. Väčšina skúseností vychádza z experimentálnych infekcií laboratórnych zvierat, preto sa zvyšuje intenzita vyšetrovania u ľudí. Klinické príznaky sa líšia podľa počtu lariev od ľahkého stupňa spojeného s bolesťou hlavy, poruchami vnímania a pamäti, až po masívne invázie spôsobujúce zápaly mozgu a mozgových blán. V poslednom čase je ochorenie skúmané práve v spojitosti s poruchami pozornosti, koncentrácie a pamäti, poklesom rýchlosti myslenia a schopnosti chápania, ale aj v spojitosti s únavou, depresiami až demenciou.
Podozrenie na toxokarózu býva podporené nálezom protilátok proti týmto parazitom v krvi, alebo priamo potvrdením antigénov škrkaviek pri cielenom vyšetrení. Miera pozitivity u človeka je v Európe v porovnaní s napr. Afrikou nízka, staršia publikácia uvádza, že má protilátky priemerne 6,2 % ľudí. S nárastom počtu doma chovaných psov, počet vzrastá, niekde sa uvádza až 20 -30% pozitívnych vyšetrení. Je na nás chovateľoch, akej budúcnosti dáme prednosť. Prosím odčervujte svojich miláčikov.
MVDr. Marie Koubková, Ph.D.
Vetoquinol s.r.o.
Prípravok Drontal
Drontal® je veterinárny liek na odčervenie, výdaj lieku nie je viazaný na veterinárny predpis. Pred použitím si prečítajte písomnú informáciu pre používateľov. Len pre zvieratá. Drontal® si môžete vybrať v lekárni podľa veľkosti a veku psa.
Drontal® Dog Flavour 150/144/50 mg tablety
Liečba zmiešaných infekcií spôsobených hlístovcami a pásomnicami. Liečba infekcií spôsobených protozoami Giardia spp. u šteniat a dospelých psov. Jedna tableta obsahuje účinné látky: Febantelum 150 mg, Pyrantelum 50 mg, Praziquantelum 50 mg. Dávkovanie: 1 tableta na 10 kg ž. hm. Pri hlístovcoch a pásomniciach tablety podávať formou jednorazového podania. Pri liečbe infekcií spôsobených Giardia spp.: Odporúčanú dávku podávať počas troch po sebe nasledujúcich dní. Tablety sú ochutené, sú chutné a dobre prijímané. Štandardná schéma odčervenia u dospelých psov (vo veku viac ako 6 mesiacov) je každé tri mesiace. Len na perorálne podávanie. Nepoužívať počas 1. a 2. tretiny gravidity. Nepoužívať u psov so ž. hm. nižšou ako 2 kg.
Drontal® Dog Flavour XL 525/504/175 mg tablety
Liečba zmiešaných infekcií spôsobených hlístovcami a pásomnicami. Liečba infekcií spôsobených protozoami Giardia spp. u šteniat a dospelých psov. Jedna tableta obsahuje účinné látky: Febantelum 525 mg, Pyrantelum 175 mg, Praziquantelum 175 mg. Dávkovanie: 1 tableta na 35 kg ž. hm. Pri hlístovcoch a pásomniciach tablety podávať formou jednorazového podania. Pri liečbe infekcií spôsobených Giardia spp.: Odporúčanú dávku podávať počas troch po sebe nasledujúcich dní. Tablety sú ochutené, sú chutné a dobre prijímané. Štandardná schéma odčervenia u dospelých psov (vo veku viac ako 6 mesiacov) je každé tri mesiace. Len na perorálne podávanie. Nepoužívať počas 1. a 2. tretiny gravidity. Nepoužívať u psov so ž. hm. nižšou ako 7 kg.
Drontal® Junior perorálna suspenzia pre psy
Liečba infekcií spôsobených oblými červami u šteniat a mladých psov. 1 ml obsahuje účinné látky: Pyranteli embonas 14,4 mg, Febantelum 15,0 mg. Dávkovanie: 1 ml lieku na 1 kg ž. hm. perorálne, v krmive alebo priamo do ústnej dutiny. Pred použitím dobre premiešať. Nepodávať gravidným zvieratám a šteňatám mladším ako 2 týždne s hmotnosťou nižšou ako 0,6 kg.
® je ochranná známka spoločnosti Vetoquinol
