Bloodhound má svoj pôvod v Belgicku. Ardenskí mnísi chovali tieto psy v opátstve svätého Huberta a pretože ich nekrížili s inými plemenami, zachovali si úplnú čistokrvnosť.
V niektorých krajinách je bloodhound známejší pod názvom svätohubertský pes. Pomenovanie dostal po Francoisovi Hubertovi, ktorý bol počas svojho života vášnivým lovcom. Po smrti sa dočkal svätorečenia a stal sa patrónom poľovníkov a lovcov.
Z Belgicka sa bloodhound rozšíril do ďalších krajín. Bol chovaný predovšetkým na francúzskych a anglických šľachtických dvoroch. V Anglicku si týchto psov cenili nielen pre ich lovecké zručnosti, ale aj pre schopnosť vystopovať zlodeja a pytliakov. K stopovaniu osôb ich využívali už od 16. storočia a „svedectvo bloodhound“ bolo v Anglicku uznávané aj súdom.
Z histórie
K ešte väčšej popularite pomohli bloodhoundom početné psie výstavy a tiež patronát kráľovnej Viktórie, ktorá bola známou milovníčkou psov. Môžeme povedať, že Belgicko je domovinou svätohubertského psa, ale až v Anglicku vznikol moderný bloodhound. Taký, akého poznáme dnes.
Veľký durič, stopár v pravom slova zmysle, s veľmi slávnym pôvodom. Už storočia je známy a oceňovaný pre svoj výnimočný čuch a dobré vlohy pre lov. Pochádza z čiernych alebo čierno pálených duričov. Prvé psy boli čierne, ale neskoršie čierne s pálením.
V XI. storočí boli importované Viliamom Dobyvateľom do Anglicka. V rovnakom čase tam boli privezené aj psy rovnakého typu, ale s úplne bielou srsťou nazývané „Talbot“. V Anglicku potom vzniklo na základe importovaných psov nové plemeno. Dostalo názov bloodhound, ktorý pochádza z „blooded hound“ čo znamená „čistokrvný pes“. Následne sa toto plemeno rozšírilo v severnej Amerike, predovšetkým v južných štátoch sa psy používali k vyhľadávaniu otrokov na úteku.
Využitie a povaha
Toto plemeno je známe svojou schopnosťou rozoznať ľudský pach. Jeho mimoriadne bystrý čuch sa spája so silným a húževnatým stopovacím inštinktom, ktorý vytvára ideálneho pachového psa. Používa ho polícia na celom svete na sledovanie utečených väzňov, nezvestných ľudí. Bol a stále ešte je poľovným psom, ktorý je pre svoj vynikajúci čuch predovšetkým sliedičom, používaný často k dohľadaniu ranenej zveri, tak pri farbiarskej skúške ako aj pri pátraní po nezvestných osobách.
Je to priateľský, hravý, inteligentný a temperamentný pes. Zároveň je tvrdohlavý, kľudný a rozvážny. Bloodhound je láskavý pes, ktorý nikdy nebýva agresívny, je priam závislý na svojom pánovi. Vždy si dobre rozmyslí, či sa mu chce urobiť, čo sa po ňom žiada.
Je veľmi vnímavý a citlivý na dobré aj zlé zaobchádzanie. Skvele vychádza tak s ľuďmi ako aj so zvieratami. Nie je problém ho chovať v početnejšej psích skupinách, pretože nie je dominantný a nevyvoláva vzájomnej spory.
Charakteristické znaky
Bloodhound je durič, sliedič mohutného vzrastu, najmohutnejší zo všetkých duričov. Má harmonické línie, silnú kostru, dobre osvalený, robustný, ale ťažkopádne nepôsobí. Stavba jeho tela je ľahko predĺžená, obdĺžniková. Celkovo pôsobí impozantne a ušľachtilo. Hlava a krk priťahujú pozornosť pružnou a mäkkou kožou, ktorá visí v hlbokých záhyboch. Jeho pohyb je skôr pomalý, mierne kolísavý, ale vyvážený, pružný a nenútený.
Žiadny z charakteristických znakov nesmie byť prehnaný natoľko, aby narušil celkovú harmóniu, aby pôsobil hrubo, a už vôbec nie natoľko, aby uškodil zdraviu alebo celkovo dobrému stavu psa. Medzi prehnané vyjadrené znaky patria napríklad príliš hlboko uložené alebo príliš malé oči, povolené viečka, príliš veľa voľnej kože s veľmi hlbokým záhybmi, priveľký lalok, úzka hlava.
Najtypickejším znakom tohto plemena je majestátna a ušľachtilá hlava. Je vysoká, ale vzhľadom k celkovej dĺžke úzka a dlhá v pomere k dĺžke tela. Stavba kostí je dobre viditeľná. Nos je zhruba rovnobežný s hornou predĺženou líniou čela. Koža, bohatá a jemná, vytvára na čele a lícach hlboké vrásky a záhyby, ktoré pri nízkom nesení hlavy padajú dolu a predlžujú sa v silne vyvinutý lalok. U suky je koža menej bohatá.
Nos je čierny alebo gaštanovo hnedý, u čiernych psov s pálením vždy čierny. Široký, dobre vyvinutý a nozdry sú dosť otvorené. Dlhé a visiace pysky, horný pysk presahuje cez dolný a vpredu vytvára s chrbtom nosa pravý uhol, vďaka čomu je nos z profilu kvadratický.
Oči sú tmavohnedé alebo orieškovej farby, so svetlejším (jantárovým) odtieňom u psov bez čierneho sedla alebo plášťa. Oči sú strednej veľkosti, oválne, neslzavejúce. Uši tenké a pružné, porastené krátkymi chlpmi, na dotyk jemnými a zamatovými. Ušnice má dlhé, keď ich priložíme k tlame, sú dlhé aspoň tak, že dosahujú ku špičke nosa.
Krk je dlhý tak, aby pes mohol sledovať stopu s nosom pri zemi, svalnatý; koža na krku je voľná a silná, s dvojitým lalokom. Tento lalok je u súk menej výrazný.
Chvost ako šabľa
Posúdenie pohybu je nesmierne dôležité. Pri normálnom pohybe, pri kluse, je pohyb pravidelný, s pravidelným, pružným a voľným krokom, pričom dĺžka záberu je väčšia než u iných duričov. Charakteristickým znakom je ľahký a plný pohyb bez toho, aby sa končatiny pohybovali šikmo. Musí byť schopný udržať klus dlhšiu dobu bez známok únavy.
Koža je na celom tele jemná, voľná a pružná. Na čele a po stranách nosa tvorí záhyby, ktoré splývajú dole. Sú najmarkantnejšie, keď je hlava nesená nízko. Vrásky a záhyby, ktoré sú najvýraznejšie na čele a nadočnicových oblúkoch, však nikdy nesmú vadiť očiam.
Srsť na tele dobre prilieha a je krátka, hustá, dostatočne tvrdá a odolná proti nepriazni počasia. Rozlišujeme tri sfarbenia srsti: dvojfarebné – čierna s pálením, pečeňovo hnedá s pálením a jednofarebná červená. Pri čiernych psoch s pálením sa čierna farba líši podľa toho, či ide o plášť alebo o sedlo. U psov s plášťom je čierna dominujúca; pálenie (hnedé až plavé) sa objavuje iba na tlame, na lícach, pod očami, na hrudi, na končatinách a v okolí zadku. Pri psoch so sedlom zaberá hnedá väčšiu plochu, alebo sa čierna obmedzuje viac menej na chrbtovú časť. Rovnaké rozloženie farebných plôch sa objavuje u dvojfarebných variant pečeňovo hnedých. Dlhý, silný, hrubý, vysoko nasadený chvost, v predĺžení línie chrbta, ku koncu sa postupne zužuje. Je nesený ako šabľa, pri akcii je chvost ladne prehnutý smerom hore nad líniu chrbta. Nikdy nie je stočený ani vychýlený do strany.
Riziko chorôb
Kvôli spadnutým a ochlpeným očným viečkam bloodhoundi často trpia rôznymi očnými problémami ako je napríklad zápal spojiviek. Vďaka dlhým ušiam sú náchylní k problémom s ušami – ušné infekcie alebo roztoče.
Dysplázia bedra a lakťa sú tiež choroby, u ktorých vykazuje bloodhound zvýšené riziko. V niektorých prípadoch môžu prehnané kožné záhyby na hlave a krku podporovať výskyt kožných infekcií.
Chovatelia by mali vedieť, že bloodhound je veľmi rád a rýchlo. To vedie k sklonu trpieť nadváhou, rýchle hltanie môže spôsobiť nebezpečné pretočenie žalúdka. Psy majú sklon k nadúvaniu a žalúdočnú torziu, preto by mali byť kŕmené častejšie menšími dávkami jedla počas dňa, ako raz veľkou porciou. Niektorí bývajú vyberaví v jedle a je ťažké nájsť vhodné krmivo, ktoré by im chutilo. Bezprostredne pred jedlom ani po jedle by pes nemal vykonávať väčšiu telesnú aktivitu. Vhodné je použitie vyšších misiek s úzkym priemerom, ktoré zabránia kontaktu dlhých uší s potravou.
