Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV SR) 25. apríla predložilo návrh nového zákona o poľovníctve do pripomienkového konania. Tento zámer bolo možné pripomienkovať do 13.mája.
Slovenská poľovnícka komora vyzvala svoje organizačné zložky a držiteľov poľovných lístok na zaslanie pripomienok. Návrh zákona v rámci pripomienkového konania legislatívneho procesu pripomienkovalo 32 subjektov a niekoľko desiatok pripomienok prišlo aj od verejnosti.
Zo 709 pripomienok bolo 458 zásadných. MPRV vyhodnotí pripomienky so subjektami, kde sa nachádzajú rozpory, je povinné uskutočniť rozporové konanie a rozpory odstrániť. Po rozporových konaniach by návrh mal smerovať do Legislatívnej rady vlády a následne do Vlády SR. Ak sa vláda uznesie, zákon posunie do Národnej rady SR.
Proces prípravy nového zákona začal ešte počas ministrovania Jána Mičovského. Zákon pripravovalo ministerstvo v spolupráci s menovanou komisiou ministrom a poradným zborom poradcov ministra. Napriek tomu zákon vyvolal horúce diskusie a v rámci petície občanov SR sa proti nemu vyslovilo podpismi 153 000 občanov.
Predseda NR SR na základe uvedenej petície zákon stiahol z rokovania a pri tlačovej konferencii vyjadril nesúhlas s návrhom zákona, ak nebude pripravovaný v úzkej spolupráci dotknutých subjektov a hlavne s poľovníkmi a poľovníckou samosprávou.
Čo je zámerom návrhu?
Žiaľ, napriek vyjadreniam predsedu NR SR ministerstvo pôdohospodárstva v utajení a s vyjadreniami generálneho riaditeľa sekcie MP a RV SR „načo sú nám komisie a partneri“ i bez poľovníckej samosprávy, ale i bez odborných organizácií rezortu a bez konzultácie s nimi, pripravil uvedený návrh nového zákona. Ťažko pochopiteľný krok.
Dôkazom absencie komunikácie je početné množstvo pripomienok, ktoré sú však absolútne nekonsenzuálne a kopírujú úzke záujmy niektorých skupín, ktoré nie sú tie, pre ktoré sa zákon v najväčšej miere tvorí, a to poľovníkov a zver a riešenie problémových oblastí ako napríklad škody spôsobené zverou. Dôkazom sú napríklad rozsiahle, početné a zásadné pripomienky aj napríklad Slovenskej poľnohospodárskej a potravinovej komory (SPPK)
Zámerom predkladateľa je riešiť otázku škôd spôsobených zverou, avšak nerieši podstatu problému, a to zle nastavené plánovanie, kontrolu plnení plánov, liknavosť štátnej správy a impotenciu rezortu pri riadení prvostupňových orgánov štátnej správy pri riešení kompetencií vrátane nariadenia a kontroly lovu zveri. Naopak, zahlcuje štátnu správu ďalšími úlohami, pre ktorú už vôbec nebude priestor, aby riešila otázku škôd spôsobených zverou a prijímala opatrenia. Pravdepodobne základným zámerom zákona je zlikvidovať jednotné poľovníctvo na území Slovenska a spraviť z neho len hobby bohatým vrstvám spoločnosti, ktoré si ho budú môcť dovoliť. Nemá to vôbec nič spoločného s definíciou uvedenou v § 2 písm. a) a tou je „poľovníctvo je súhrn činností, ktoré sú vykonávané vo verejnom záujme a zamerané na trvalo udržateľné, racionálne, cieľavedomé obhospodarovanie a využívanie zveri ako prírodného bohatstva a súčasti prírodných ekosystémov; je súčasťou kultúrneho dedičstva, tvorby a ochrany životného prostredia”
Ide najmä o biznis
Návrh by sa mohol volať aj zákon o obchodovaní so zverou a v poľovníctve. Nakladanie s poľovnými revírmi podľa § 11 smeruje jednoznačne k tomu, že nezáleží na poľovníctve ako kultúrnom dedičstve a historickej previazanosti, ale ide len o biznis, kde vyhráva ten, kto zaplatí najviac, nie ten, ktorý vytvorí pre zver optimálne podmienky na život.
Z užívateľov poľovných revírov, ktoré majú niekoľko desiatok členov obyvateľov regiónu, zostane len mizivé percento a užívatelia poľovných revírov, ktorí na to majú, budú vytvárať združenia o niekoľkých členoch, ktorých hlavný zámer nie je ochrana poľnohospodárskej a lesnej pôdy, ale len lov trofejovej zveri. Následne dôjde k premnoženiu zveri a zvýšeniu škôd.
Úplným výsmechom je žrebovanie užívateľa poľovného revíru, čiže žiadne kritérium pridanej hodnoty pre prírodu a poľovníctvo (napr. počet poľovníkov z regiónu alebo počet poľovníkov na ha), ale asi podľa zásady padni komu padni.
Celý návrh zákona – je to vidieť skoro z každého ustanovenia, smeruje ostro proti programovému vyhláseniu Vlády Slovenskej republiky, nakoľko vytvára doslova vynikajúce podmienky pre korupčné správanie sa úradníkov okresných úradov a žiadateľov na všetkých stupňoch. Len ako príklad možno uviesť evidenciu zmluvy o užívaní poľovného revíru alebo evidenciu poľovníckej organizácie.
Namiesto toho, aby sa predložením žiadosti začalo správne konanie, kde má účastník svoje práva a môže sa prípadnému šikanovaniu brániť, predložením žiadosti nezačne konanie, úradník okresného úradu si najprv vymyslí tisíce dôvodov, prečo nezaeviduje zmluvu alebo poľovnícku organizáciu, avšak príslušné všimné môže tento proces výrazne posunúť vpred. Doložka vplyvov neobsahuje pre okresné úrady nároky na nárast pracovníkov a ich vybavenia. Pri takom náraste činnosti, ktorú predstavuje presunutie povinností z SPK. Už pri súčasných stavoch úradníkov sa títo nedostanú na kontrolu v takom rozsahu ako to vyžaduje zákon.

V rozpore s ústavou
Návrh ruší chovateľské prehliadky a dáva možnosť ich organizovať užívateľmi poľovných revírov, ktorí si majú trofeje aj sami hodnotiť. Bez nárokov na akúkoľvek odbornosť v hodnotení a posudzovaní trofejí užívateľmi. Bude sa loviť to, čo sa komu páči. Zavrhuje sa tým základný Svätohubertovský princíp.
Pre vlastníka pozemku nad 20 ha bude užívateľ povinný vydať povolenie na lov zveri bez obmedzenia (do 50% výšky plánu) pričom členovi združenia je povinný obmedziť lov bezparohatej zveri.
Popretím Ústavy SR je, že užívateľ poľovného revíru nemôže prijať medzi svojich členov člena bez vlastníctva pozemku.
Pri súčasných problémoch v spoločnosti prekvapuje cynická arogancia predkladateľa bez konzultácie a spolupráce. Ak si návrh preštudujú poľovníci zistia, že návrh možno vyhovuje poľnohospodárom, ultra zeleným, MŽP SR, ale študujúc pripomienky je opak pravdou.
Zákon absolútne polarizuje spoločnosť, mal by však zjednotiť poľovníkov, ak ešte dokážu samostatne uvažovať a čítať. Aby nedopadli tak, ako synovec najväčšieho kritika poľovníckej samosprávy, ktorý sa dohodol i s diablom, a potom doplatil na novelu zákona o ochrane prírody a krajiny tým, že vo výraznej časti jeho poľovného revíru je dnes vďaka novele zákona o ochrane prírody a krajiny poľovníctvo zakázané.
Už bolo neskoro sypať popol na vlastnú hlavu. a hľadať oporu v samospráve. Pán zo Štúrovho námestia dosiahol svoje. Upozorňujem na to i teraz, že vzhľadom k impotencii nášho ministerstva víťazom bude nakoniec rezort životného prostredia bez vyriešenia otázky škôd spôsobených zverou, a naopak, s pribúdajúcimi škodami spôsobenými šelmami nielen v poľnohospodárstve na zveri, ale i na ľudských životoch. Prebuďte sa konečne poľovníci!
„Harakiri“ poľovníctva
V povinných prílohách návrhu predkladateľ v rozpore so skutočnosťou uviedol nepravdivé tvrdenia v i v tom, že návrh nebude mať vplyv na štátny rozpočet, ale i na peňaženky poľovníkov. Opak je pravdou. Podstatne vyššie nároky na finančné zdroje však kladie, na základe tohto návrhu, nároky na analýzu vlastníckych vzťahov, odplatu za postúpenie výkonu práva poľovníctva, byrokratickú agendu užívateľa poľovného revíru.
Popri rýchlo stúpajúcich nákladoch na „prevádzku„ a starostlivosť o poľovný revír môže tento návrh znamenať „harakiri“ slovenského poľovníctva.
Ladislav Huňady