Vo svete žijú dva druhy mačky divej, a to európska divá mačka (Felis silvestris) a mačka divá africká (Felis lybica). V literatúre sa uvádza až šesť rôznych delení na poddruhy.
Európska divá mačka obýva lesy v Európe a na Kaukaze. Africká divá mačka žije v polosuchých krajinách a stepiach v Afrike, na Arabskom polostrove, v strednej Ázii, v západnej Indie a západnej Číne. Od konca 17. do polovice 20. storočia sa jej početnosť znižovala v dôsledku rozsiahleho lovu a regionálneho vyhubenia.
Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov mačka divá patrí medzi najmenej ohrozené druhy. Vo Veľkej Británii sa vyskytuje iba na severe v Škótsku. V Nemecku sa vyskytovala iba v pohoriach Harz a Eifel. Z väčšiny českého územia vymizla pred približne 200 rokmi, jej prítomnosť v českej krajine bola spoľahlivo dokázaná pred 60 rokmi na východe krajiny, kam prešla cez hranice zo Slovenka. Jej početné stavy vykazujú Poľsko, Rumunsko, Bulharsko, Slovinsko, Srbsko a Taliansko. Ostrov Sicília je jediný v Stredozemnom mori s pôvodnou populáciou divej mačky.
Na Slovensku sa vyskytuje po celom území, vyhýba sa lužným lesom a zriedkavo sa vyskytuje v ihličnatých porastoch. Pre mačku divú sú typické zmiešané a listnaté lesy, výnimočne sa vyskytuje vo vysokých horách alebo nížinách. Vyhýba sa oblastiam s intenzívnym poľnohospodárskym využitím. Nájdeme ju všade, kde sa zachovali staršie porasty s dostatkom dutín.
Plachý samotár
Žije samotársky. Zdržiava sa v stromových a skalných dutinách, v líščích a jazvečích brlohoch. Ak sa brloh zamorí blchami, presunie sa do iného brlohu. Je nočným zvieraťom. Cez deň oddychuje v brlohu alebo pod vývratmi stromov. Okrem toho je veľmi opatrná, tajuplná plachá šelma, ktorá v prírode ľahko uniká pozornosti. Pred nebezpečenstvom včas utečie najmä na strom alebo do brlohu.
Mačka divá je väčšia ako mačka domáca, dosahuje hmotnosť až 9 kg, zvyčajne však 5 – 6 kg. Dĺžka tela dospelého jedinca sa pohybuje v rozmedzí 55 – 80 cm a výška v kohútiku 35 – 40 cm, dĺžka chvosta 25 – 35 cm. V porovnaní s mačkou domácou je chvost kratší ako polovica dĺžky tela, ale mohutnejší a huňatý so zaoblenou špičkou a pred koncom má 3 až 4 čierne pruhy.
Farba srsti je sivožltá až sivo hnedá s nezreteľnými pásmi. Zreteľný tmavý pás sa tiahne po celom chrbte až po koreň chvosta. Ďalším poznávacím znakom je čierna škvrna na chodidle zadnej končatiny, ktorá pokrýva iba polovicu chodidla. Mačka divá má tiež väčšiu hlavu s dlhými fúzmi a menšími ušnicami, ktoré sú na hornej strane zarastené. V papuli má 30 zubov. Na čele medzi ušami má 4 tmavé pásiky. Stopa mačky divej je okrúhla, odtlačky prstových mozoľov sú oddelené, pazúry vtiahnuté. Zo zmyslov má veľmi dobre vyvinutý zrak a sluch, ale menej dokonalý čuch.
Pri love jej pomáha zrak a sluch
Územie na ktorom mačka loví, má rozlohu od 300 do 800 ha. Areál, ktorý obýva kocúr, môže mať až takmer štvornásobnú veľkosť. Veľké časti domácej oblasti sú veľmi pravidelne kontrolované oboma pohlaviami. Označujú si ich trusom, močom a sekrétom žliaz, ktoré majú medzi prstami pri brúsení pazúrov. Okrem toho zanechávajú aj vizuálne stopy poškriabaním stromov.
Na lov sa vydáva za šera, po chodníčkoch, ktoré vyšliapala iná zver. Pri love jej pomáha najmä výborný zrak a sluch. Na väčšiu korisť, ako sú srnčatá alebo dospelé zajace, striehne zo stromu alebo zo skaly. Skokom na korisť sa prichytí silnými pazúrmi a zubami sa zahryzne do krku. Pri neúspešnom útoku už korisť neprenasleduje. Malú korisť zabíja tak, že ju chytí do pazúrov a tesákmi prepichne krk alebo týl.
Živí sa predovšetkým hlodavcami, ktoré tvoria takmer 90 % jej potravy. Ďalej drobným vtáctvom, plazmi, obojživelníkmi a hmyzom. Je viac užitočná ako škodlivá. Jej škodlivosť sa prejavuje najmä v revíroch s intenzívnym chovom bažantov.
Celoročne chránená
Na Slovensku až do vydania zákona o poľovníctve v roku 1947 sa mohla mačka divá strieľať po celý rok. Zákonom č.225/1947 sa určila doba lovu od 1. októbra do 28.februára. Vyhláškou č.172/1975 Zb. sa skrátila doba lovu od 1. decembra do konca februára. Podľa poľovníckej štatistiky sa od roku 1966v prvých piatich rokoch ulovilo až 5 236 mačiek.Za roky 1996 – 1999 ich lov poklesol na 203 jedincov.
Nadobudnutím účinnosti vyhlášky MŽP SR č.93/1999 Z. z. sa stala mačka divá celoročne chránená, ako druh európskeho významu bola zaradená do Bernského dohovoru. Jej spoločenská hodnota je podľa Vyhlášky MŽP č. 24/2003 Z. z. 1 840 €.
Lov mačky divej od roku 1966 do roku 1999
Na Slovensku do roku 1964 bol jej výskyt zaznamenaný iba v 129 mapovacích kvadrátov DFS, čo predstavovalo 29,7 % z celkového územia, podľa Wikipédie v súčasnosti to je 297 kvadrátov, čo je až 64,8 % územia. Jej areál sa neustále rozširuje, či už prirodzenou cestou alebo vypúšťaním jedincov do nových lokalít.
V roku 2010 bolo v Národnom parku Veľká Fatra vypustených desať divých mačiek. Podľa poľovníckej štatistiky z roku 2020 sa uvádza stav 3816 jedincov. Jej výskyt sa neuvádza iba 11 okresoch, čo predstavuje plochu asi 52 mapovacích kvadrátov. Takže jej výskyt sa rozšíril až na 377 kvadrátov, čo predstavuje až 87,9 % územia Slovenska.
Situácia v Česku a v Nemecku
Národná zoologická záhrada Bojnice, Ústav biologie obratlovců AV ČR a Hnutie DUHA Olomouc spojili sily a zahájili dvojročný projekt cezhraničnej spolupráce pod názvom „Hľadáme mačku, pozor, divú!“ Jeho úlohou je monitorovať mačku divú na česko-slovenskom pohraničí. Hlavný cieľ je zistiť prítomnosť tohto chráneného a ohrozeného druhu v rôznych typoch biotopov.
Mačka divá v Českej republike vyhynula v 19.storočí. V posledných dvoch desaťročiach evidujú niekoľko prípadov jej výskytu v pohraničných oblastiach s Nemeckom a Slovenskom. Doposiaľ sa však nepodarilo potvrdiť jej trvalý výskyt.
Nemecká nadácia pre ochranu prírody sa od roku 2016 podieľa na výskumných projektoch týkajúcich sa voľne žijúcich mačiek. Tento plachý obyvateľ lesa už niekoľko rokov pomaly získava späť časť svojho bývalého biotopu v tejto krajine. Najväčším problémom dnešnej divokej mačky je stále intenzívnejšie využívanie krajiny dopravou, kde veľa mačiek hynie na cestách. Ďalej sídelnými oblasťami a poľnohospodárstvom. V dôsledku toho boli zvieratá zatlačené späť na niekoľko zostávajúcich biotopov.
Posledné oblasti ústupu sú navzájom izolované. Izolované populácie voľne žijúcich mačiek, ktoré tam žijú, sú veľmi malé a preto náchylné na kríženie s domácimi mačkami a choroby. Medzi prirodzených nepriateľov mačky patriarys, šakal, líška, kuna, výr, orol a sokol rároh. V roku 2018 nadácia vybrala mačku divú ako zviera roka. Nemecká populácia sa v roku 2000 odhadovala na 1 700 až 5 000 jedincov.
Sčítanie vo Švajčiarsku
Podobne Švajčiarska organizácia Pro Natura ju vyhlásila za zviera roka v roku 2020. Štúdia vykonaná v rokoch 2008 až 2010 dospela k záveru, že v roku 2011 žilo vo Švajčiarsku na ploche zhruba 600 kilometrov štvorcových vo švajčiarskej Jure odhadom 450 až 900 voľne žijúcich mačiek. Zisťovanie početnosti robili pomocou drevených kolíkov napustených valeriánskou tinktúrou, ktoré zastokli na chodníkoch kadiaľ mačky pravidelne prechádzajú. Mačky priťahované zápachom sa o ne otierali a zanechávali na nich chlpy. Tie geneticky pomocou DNA vyšetrili a takto zisťovali ich početnosť..
Na Škótskej vysočine vzniklo prvé veľké britské centrum pre chov a záchranu vzácnych škótskych mačiek divých (Felissilvestrisgrampia). Z neho do horského pásma Cairngorms, ktoré je jednou z posledných bášt škótskych divých mačiek, chcú záchranári ročne vypúšťať až 20 mačiek odchovaných v zajatí s obojkom s GPS.
Mačka divá bola v Rakúsku považovaná za vyhynutú. Po viac ako päťdesiatich rokoch v Korutánsku v roku 2012 sa potvrdilo, že mačka tu priviedla na svet mláďatá. Najväčšie populácie mačiek sú v Španielsku. Vyskytuje sa aj v pomerne zaľudnených oblastiach. O niečo menšia je ich populácia v Portugalsku. Z prehľadu vidieť, že mačka divá v Európe aj vďaka poľovníckym organizáciám má šancu postupne zaplniť miesta nie len jej pôvodného výskytu ale aj nové lokality, ako je to napríklad na Slovensku.
