Začiatok konca? Čo hovoria fakty. So zničením umretých stromov sa zníži aj počet škodlivého hmyzu, tým pádom je požiar súčasťou obnovovacieho procesu.
„Horí Amazonský prales, horia pľúca planéty” – mohli sme počuť všade koncom vlaňajšieho augusta. Na internete sa šírili protichodné informácie a v záplave toľkých správ nebolo jednoduché orientovať sa. Podľa niektorých bol horiaci prales začiatkom konca, iní to označovali ako hystériu okolo klímy, ďalší prišli s teóriami, ktoré mali politické pozadie. Vzala som si na pomoc štatistické údaje, tie totiž dajú prehľadný obraz a vylúčia nedorozumenia, ktoré môžu prifarbiť celkovú situáciu.
Asi 30 percent Zeme tvoria lesy a až 80 percent rastlín a zvierat v nich nájde podmienky pre život, poskytujú živobytie pre 25 percent obyvateľstva. Niet pochýb o tom, že význam lesov je obrovský. Aké funkcie vykonávajú tieto komplexné ekosystémy a prečo sú nevyhnutné?
Les znamená niečo iné pre lesníka, poľovníka, turistu a zase niečo iné pre ostatné živé bytosti, ktoré v ňom nájdu domov. Pokiaľ ide o druhú skupinu, ide o mikroorganizmy žijúce v pôde, hmyz a vtáky, až po veľké populácie zveri. Les je oveľa viac ako len zhluk stromov, je to komplexná sústava vzájomne pôsobiacich systémov.
Veľkú časť pralesa zničia chovatelia
Pri posudzovaní ekologických služieb majú lesy regulačné, produktívne, podporné a kultúrne funkcie. Produkujú kyslík a tým, že viažu CO2, prispievajú k zmierneniu skleníkového efektu. Európske lesy napríklad skladujú 150 až 200 miliárd ton skleníkových plynov. Sú prírodné nádrže vody, regulujú vodnú a tepelnú rovnováhu pôdy a chránia jej povrch pred deštruktívnym pôsobením povrchových síl (erózia) a ničivými účinkami vetra (deflácia). Z ekonomického hľadiska les produkuje aj suroviny. Maďarsko zo svojich stromov vyťaží 7-8 miliónov m3 dreva ročne.
Lesy poskytujú pre človeka základné tovary, každý rok sa však asi 67 milión hektárov stane obeťou ohňa a cieľom 80 percent odlesňovania je zvýšenie poľnohospodárskej pôdy. Veľkú časť amazonského lesa zničia chovatelia dobytku, z čoho 7% vyprodukovaného mäsa vyvážajú do Európy.
Požiar sa šíri aj v závislosti od typu lesa. Naše listnaté lesy, ak sú zdravé, sú odolnejšie, no ihličnany sú horľavé kvôli obsahu živice. Menšie požiare, ktoré sa prirodzene vyskytujú v lesoch, podľa vedcov nemusia byť nevyhnutne škodlivé, pretože zničenie mŕtvych stromov znižuje počet škodlivého hmyzu, tým pádom je požiar súčasťou regeneračného procesu. Globálne odlesňovanie je však určite nebezpečné a iba medzinárodná spolupráca môže pomôcť ho obmedziť. Záujem je spoločný, z dlhodobého hľadiska ničenie lesov ohrozuje samotnú existenciu ľudstva, takže odlesňovanie nie je „problémom ostatných“.
Podiel lesov v Európskej únii sa v posledných desaťročiach zvýšil, v súčasnosti je 43% teda 182 miliónov hektárov, nemôžeme sa však upokojiť, pretože v tropických oblastiach likvidácia naďalej pokračuje. Kľúčom k trvalej udržateľnosti by bolo okrem ochrany existujúcich lesov aj výsadba nových lesov a lesníctvo priateľské k prírode. Pomocou týchto metód môžeme znížiť citlivosť lesov na zmenu podnebia, pretože zdravé ekosystémy sú odolnejšie voči nepriaznivým vplyvom.
V Maďarsku dotácie na zalesňovanie
Maďarským príkladom je Národný program obnovy lesov, cieľom ktorého je zvyšovanie lesnej plochy krajiny. Cieľom je do roku 2050 dosiahnuť 27 percent, čo sa považuje za optimálny lesný porast, znamená to ďalších 680 000 hektárov lesov k súčasným 2 miliónom. István Nagy minister poľnohospodárstva – za účelom podpory zalesňovania – koncom augusta vyhlásil na tlačovej konferencii, že vláda zvýši podporu spojenú so zalesňovaním. Minister zdôraznil, že lesné hospodárstvo je súčasťou poľnohospodárstva, ktoré ponúka odpovede na klimatické zmeny.
Podpora zalesňovania sa zvýši priemerne o 20 percent, poľnohospodári môžu získať o 80 až 130 percent viac zdrojov v závislosti od druhu dreviny. Péter Zambó, štátny tajomník ministerstva poľnohospodárstva a pôdy uviedol, že je v našom spoločnom záujme, aby poľnohospodári vytvorili viac lesov v oblastiach so zlou poľnohospodárskou výrobou.
Národná stratégia v oblasti lesného hospodárstva na roky 2016 – 2030 tiež vyzýva na využívanie postupov prirodzeného obhospodarovania lesov založených na prírodných lesných procesoch. Je dôležité chrániť staré, existujúce lesy: novo vysadené lesy nemôžu nahradiť staré stromy, pretože tie umožňujú výskyt druhov, ktorých existencia je možná iba u stromov nad určitým vekom.
V máji 2019 sa šírila správa, že Egererdő Zrt. ťažil 180-ročný les, ktorý sa nachádza v chránenej oblasti národného parku Bükk. O tomto prípade som hovorila so Szilárdom Grédicsom, vedúcim oddelenia lesného hospodárstva a ochrany prírody Egererdő Zrt. Podľa neho bola ťažba vykonaná na základe povolenia orgánu ochrany prírody a riaditeľstva Národného parku Bükk v súlade so zákonom o lesoch a ochrane prírody podľa plánu lesa, pretože stromy boli príliš staré. Szilárd Grédics uviedol, že program obnovy lesa pokračuje už od Trianonu – v tom čase bolo lesné pokrytie krajiny 12% a dnes už prekračuje 20%, čo je obrovský úspech. Ďalej zdôrazňoval význam environmentálneho vzdelávania a dôležitosť informovania.
Vedci vyvracajú frázy
Teraz sa vráťme k začiatku našej témy. Je fakt, že amazonské lesy tvoria 53 percent tropických lesov, ale výrok, že táto oblasť sú pľúca našej Zeme podľa Dana Nepstada, jedného z popredných amazonských výskumníkov na svete, nemá vedecký základ. Prales síce produkuje veľa kyslíka, no rastliny počas dýchania z neho väčšinu použijú. Takisto často uvádzaná fráza, že 20 percent kyslíka na našej planéte je produkovaných amazonskými lesmi, je podľa Scott Denningom, výskumníka atmosféry, nedorozumením, pretože väčšina inhalovateľného kyslíka na planéte pochádza z oceánov vďaka fytoplanktónu a stačí na milióny rokov, preto, ak by sa zničil celý brazílsky dažďový prales, ani vtedy by nám nedošiel kyslík.
Podľa odborníka však existuje skutočný dôvod na obavy z požiarov v dažďových pralesoch, nie sú však založené na zásobe kyslíka. Amazonský prales nehorí v dôsledku zmeny klímy, ale stojí za tým úmyselné podpaľačstvo. Globálne otepľovanie zhoršuje celú situáciu: lesy sa namiesto pohlcovania CO2 stanú zdrojom CO2, keďže horiace stromy vypustia do ovzdušia zachytené CO2.
Faktom teda je, že les je jedným zo zdrojov ľudského života a neustále sa obnovujúci prírodný poklad. Zalesňovanie prispieva k zmierneniu globálneho otepľovania. Je potrebné si uvedomiť, že kyslíková bilancia lesov závisí od ich geografickej polohy. Avšak v prípade požiarov Amazonských lesov, ak sa pozrieme na štatistiku, vidíme, že nepodporujú „teóriu konca sveta“ a nemusíme nutne označiť tieto procesy ako začiatok konca.
Problematika požiarov v Amazonských lesov nie je novinkou, vyskytli sa tam aj väčšie požiare. Podľa štatistík v roku 2005 horela dvakrát väčšia oblasť, iba nedostala takú veľkú publicitu. Nájdenie správnych odpovedí na skutočné problémy spočíva vo vyvodzovaní záverov z príslušných zdrojov. Faktické, nestranné a nezištné štatistiky poskytujú k tomu vynikajúci základ. Nenechajme sa zavádzať.
Edit Szigeti
FOTO : Autorka , magazín Nimród
