Staré, ale stále uctievané, prípadne aj zmodernizované. Hovorí sa o nich málo. Vytiahnime zo skrine pušky, ktoré boli kedysi, niektoré ešte aj dnes, rozšírené ako IŽ, ZKK, Zastava.
Je ťažké písať o niečom, čo sa týka množstva ľudí, niekto o tom vie málo, iný zase veľmi veľa. Som si istý, že pri čítaní niektorých mojich názorov a skúseností, sa bude mračiť dosť čitateľov, ale presne to je na písaní zaujímavé. Preto nasleduje kozlica BAJKAL IŽ 27.
Ruským brokovniciam, ktoré vyrábal Iževskij mašinostrojiteľnyj zavod, sa skrátene hovorievalo „ižky”, v Česku aj „rusandy”.
Pokojne ju opri o bránu
,,Začiatkom apríla s ňou poľuj na sluku, potom pušku pokojne opri o záhradnú bránu. Siahni po nej až v októbri, keď pôjdeš na poľovačku na bažanta, nabi ju a strieľaj,” povedal môj starý mentor, ujo Lajos, keď prišlo slovo na IŽ.
Preto, keď došlo na kúpu mojej prvej pušky, nebolo pochýb, čo to má byť. Môj kamarát mal na predaj 16-kalibrovú kozlicu IŽ v dobrom stave za 25 000 forintov. Za túto cenu by po puške siahol každý, najmä ja, keďže som vtedy, mierne povedané, nebol na tom finančne najlepšie.
Hneď som ju kúpil a okamžite sa medzi nami vytvoril výnimočný vzťah, ktorý zvyčajne charakterizuje prvé veci v živote: prvá rybárska udica, prvý bicykel, prvé auto, prvá priateľka…
Vzal som ju k známemu puškárovi, ktorý ju dôkladne skontroloval, či je všetko v poriadku. Už vtedy nebola mladou „mušketou“. Potom sme s mojim kamošom Lacim na strelnici „vedecky” odrezali 3 centimetre z pažby, lebo sa mi zdala trochu dlhá. Nakoniec mi na ramene sedela ako uliata, najmä potom čo sme gumovú pätku vymenili na klasický čierny plast. Dostala ballistol na všetky kovové časti, na drevo ľanový olej.
Keďže som si na začiatku nemohol kúpiť guľovú pušku, tak mala tú česť sprevádzať ma na poľovačke na veľkú aj malú zver. Kúpil som si všetky druhy brokov – veľké boli obzvlášť dobré – a ako darček som dostal aj dobrý guľový S-ball plastic s medeným jadrom, plastovým krytom v papierovom puzdre. Skúšal som ho na strelnici: do 50 bol presný, a ďalej som ešte aj tak nechcel strieľať.
Zastrelil som ňou väčšinu z mojich prvých oficiálnych zverí: diviaka na vnadisku, pri odvádzacom prikrmovaní nesediac na postriežke, ale stojaci v úkryte. Keď prišlo prasa, „švihol” som len tak z voľnej ruky, bez ďalekohľadu, a predsa som nikdy ani jedno zranené nestratil.
Mnohokrát, keď teraz mierim so svojim ďalekohľadom s vysokou 
presnosťou, spomeniem si, že predtým to išlo aj s IŽ.
Neskôr, keď sa mi už viac darilo, prichádzali nové pušky: z guľových napríklad viacero typov značky Merkel, na ktoré som bol hrdý pri poľovačkách na bažanty. Po návrate domov som však ako prvý bral do ruky olej, inak by sa na nich na druhý deň objavili stopy hrdze.
Nikdy nesklamala
Počas 17 rokov, ktoré som strávil ako profesionálny lovec, sme boli s ižkou často spolu „v službe“. Počas nespočetných honov, keď som išiel s honcami, bola vždy na mojom ramene. Pohľadali sme veľa zranených diviakov, väčšinou v noci, v trojici s mojim psom Süsü a neskôr so Zsizikom. Poznala svoju prácu, nikdy sa nezasekla, vždy vystrelila a nikdy ma nesklamala. Mohla byť obúchaná a doudieraná, neľutoval som ju, ale nikdy nič jej nebolo. Süsü a Zsizsik žiaľ od tej doby hľadajú diviakov vo večných loviskách, ale stará IŽ žije a prekvitá.
Dnes ju už vyťahujem menej často. Je to ako so starými kamarátmi. Nestretávame sa každý deň, ale ak sa raz za čas zídeme, okamžite nájdeme starú spoločnú reč a pokračujeme tam, kde sme naposledy prestali.
Asi pred dvomi rokmi som bol vo veľkej dileme. Chcel som prekvapiť svojho syna, kandidáta na lesníka, niečím nezabudnuteľným. Myšlienkou mi preletela moja stará ižka. Po krátkom rozjímaní som túto myšlienku zahodil. Radšej som mu kúpil novú IŽ dvoják, ako prvú „spoločníčku pri love” – nech si na seba zvyknú, majú na to kopu času. My dvaja sa už do smrti nerozdelíme, teda aspoň kým dýcham.
Moji dvaja synovia sú už certifikovanými poľovníkmi, resp. lesníkmi, ďalší ešte malý školák vyzerá, že pôjde tou istou cestou a kto vie – možno sa aj z mojej malej škôlkarky sa stane poľovníčka? Dúfam preto, že stará IŽ zostane v rodine.
Po osobných skúsenostiach by mali prísť na rad profesionálne aspekty. Viem, že veľa ľudí je na to zvedavých. Podľa mňa takmer každý poľovník mal v ruke ruskú brokovnicu. Na prvý pohľad je očividná jej hmotnosť, trvanlivosť a masívny vzhľad.
Z čias môjho obchodovania so zbraňami si pamätám na továrenské balenie týchto pušiek, išlo o nezaujímavé krabice zo žltkastej lepenky bez dizajnu alebo loga. Po otvorení našiel človek zbraň zabalenú v mastnom papieri, tým sa balenie IŽ odlišovalo od továrenských balení ostatných pušiek. Samozrejme, rýchlo som si uvedomil, čo je úmyslom výrobcu… Doslova každý kúsok plával v mazive. Predtým, ako som ju odovzdal kupujúcemu, musel som z nej vždy dôkladne utrieť prebytočný olej.
Ak niekto z čitateľov mal ruskú brokovnicu a tiež peknú vypracovanú nemeckú pušku, mohol si všimnúť, že zatiaľ, čo na tej druhej by sa objavili stopy hrzde po dlhom, mokrom loveckom víkende, to východné umelecké dielo bude aj nasledujúci víkend vyzerať tak isto, ako sme ho špinavé odložili do skrine.
Zaujímavosťou je, že tieto poľovnícke pušky boli prvýkrát vyrobené v roku 1980. Spájala sa s ňou fáma, že na Sibíri – kde je továreň – bolo toľko tankov a železníc, že kovové súčiastky loveckých pušiek boli vyrobené z roztavených tankov a koľajníc, zatiaľ čo sa na drevené časti použili železničné podvaly.
Pozrime sa stručne na jej vlastnosti: dve hlavne, usporiadané pod sebou, brokovnica so skrytým kohútikom, v prípade ktorej existuje verzia s automatickým vyhadzovačom alebo bez vyhadzovača a s automatickou poistkou.
Ventilovaná hlaveň, tento model je najčastejšie hnedý, zriedka poniklovaný. Pochrómované vnútro hlavne, polovičný a plný čok, hmotnosť zbrane 3,28 kilogramu. Na oboch stranách zámku je jednoduché gravírovanie. Úplné zúženie sa spája s rovnomerným streleckým dosahom, dokáže efektívne strieľať na viac ako 40 metrov s brokom č. 8 a 10.
Nevýhody pušky sú, že sa vyhadzovač a úderník môžu zaseknúť a tvrdosť konštrukcie. To isté platí pre všetky pohyblivé kovové časti – pre zabehnutie všetkých častí je potrebné odpáliť zopár krabíc streliva.
Jónyer Gergely, magazín Nimród
FOTO: Autor
