Ak hovoríme o tigroch všeobecne, musíme na nich pozrieť cez dlhší časový interval – je to druh, ktorého výskyt a početnosť klesá.
Ľudia sa snažia zastaviť tento negatívny proces, avšak s predpokladom, že neochraňujú ani tak tigra, ako seba. Pretože náš kráľ zvierat je indikátorom „blahobytu“ ekosystému a jeho vymiznutie by bolo hrozným znamením pre ľudstvo.
Pokiaľ ide o amurského tigra, ktorého populácia prežila iba v Rusku, čo ocenilo aj medzinárodné spoločenstvo, to nie je tak celkom pravda. Napriek všetkým predchádzajúcim teóriám, už viac ako polstoročie počet a výskyt tohto vzácneho predátora neklesá ale rastie.
Ak v minulosti zaberal priestor, ktorý môžeme charakterizovať ako drobný, dnes sa táto „mačka“ rozšírila na plochu 16 miliónov ha. Tiger prakticky obsadil všetky prírodné úžitkové plochy Prímorského a Chabarovského kraja, vrátil sa na teritórium Židovskej autonómnej oblasti, osídľuje Amurskú oblasť. Akoby zázrakom sa 20 až 30 jedincov rozptýlilo do rajónov Prímoria a Priamuria.
Alternatíva k vlkovi
V súvislosti s týmto poddruhom treba povedať, že neklesá jeho výskyt, ale početnosť a to vďaka hospodárskej a neefektívnej činnosti človeka. Kvalita biotopov pre voľne žijúcu zver sa zhoršuje a to je nebezpečné pre tigra, pre vás aj pre mňa. Tigrovi sa skrátka nechce len tak rozmnožovať. Bez pomoci človeka sa možno množia kormorány a šváby. Vzácne šelmy sú však chúlostivou záležitosťou.
Ľudia tigrovi pomohli tým, že sa zasadli za zdravý ekosystém, v ktorom žijú predátory. Možno niekto neuverí a bude sa mu to zdať čudné, ale za rozšírením tigra stoja predovšetkým poľovnícki experti. Najskôr túto šelmu chránili ako alternatívu k vlkovi, ktorý začal rýchlo ovládať územia, kde predtým dominovali tigre. Tiger dokonale zvládol novú úlohu a „psiemu plemenu“ sa pomstil za všetky „mačky“ . Na vlka a jeho nekontrolované šírenie sme prakticky zabudli.
Špecialisti v oblasti poľovníctva ešte v minulom storočí pochopili, že najvzácnejšie zviera vo svojom prirodzenom prostredí je unikátnym objektom pre rozvoj ekologického turizmu, čo znamená prísun financií nielen na jeho ochranu ale aj na zvýšenie počtu inej lesnej zveri. Obrazne povedané – platiť za svoj stôl v spoločnej jedálni.
V tomto sa záujmy poľovného hospodárstva a tigra úplne zhodujú – aj on aj poľovníci chcú, aby zveri bolo veľa.
Chránené územia – práca poľovníkov
Môžete sa donekonečna pozerať na mítingy ochranárov, počúvať výkriky o láske a ochrane tigra. No denná práca tam, kde šelma žije, potrebuje vedomosti, technické a iné zdroje, čo môžu robiť iba poľovnícke organizácie. V skutočnosti iných niet a ani nebude. Čo sa týka chránených území rôzneho stupňa, slúžia ako záchranná sieť v prípade nepredvídateľných okolností a ako možnosť ochrany biotopu.
Zásluhu na vytvorení chránených území, rezervácií, ekologických koridorov v lokalitách, kde žije tiger, majú práve poľovnícki odborníci. Na základe ich iniciatívy vznikla ekologická sieť chránených území. Na nich žije nie viac ako štvrtina súčasnej populácie, čo nestačí na zachovanie tohto druhu. Preto by sme nemali podceňovať prácu poľovníckych fariem, ktorých územie obývajú tigre.
Bez masovej podpory obyvateľstva v kampaniach o záchranu tigra, by existencia týchto fariem bola otázna. Jedni z prvých poľovníkov pochopili význam verejnej mienky, zaslúžili sa o vznik a rozvoj verejných organizácií. To nakoniec viedlo k vytvoreniu systému medzinárodnej spolupráce. A výsledok tohto spoločného úsilia: počet amurských tigrov sa v súčasnosti preklopil za hranicu poltisíca (523 – 540), Prímorský a Chabarovský kraj sa stali známe v celom svete. A to má veľkú cenu. Aká iná reklama by dosiahla takýto výsledok?
Koľko toho za rok zje
V súvislosti s tigrom a jeho stravou sa objavili v niektorých médiách nepresné informácie. Sám som bol svedkom toho, ako za jednu noc silný samec zjedol rok starého jeleňa. Zostali iba parohy a nohy, tiger bez námahy zjedol okolo 40 kg mäsa. Skutočne skonzumuje veľa, nie však 400 až 500 kopytníkov za rok, ako bolo napísané.
Podľa názoru špecialistov na poľovníctvo počet veľkých zvierat pre prosperujúcu existenciu tigra v jeho obvode má byť najmenej 170, od 70 do 100 diviakov, 70 – 85 jeleňov, okolo 20 srncov, 5 – 7 medveďov.
Tento počet kopytníkov, berúc do úvahy prirodzené ročné prírastky, stačí na zabezpečenie vyváženej stravy pre tigra a zachovanie ekologickej rovnováhy. Zároveň by celková produktivita biotopu, vyjadrená cez ukazovateľ biomasy, mala byť najmenej 15 ton. Diviak v skladbe musí byť zahrnutý, bez neho by mláďatá tigra prežili len ťažko.
Priemerný tiger skonzumuje za rok v priemere 50 veľkých zvierat. Po výpočte s priemernými hodnotami to bude vyzerať takto: diviak 31,2 kusov, jeleň 15, srnec 3, jeden medveď za rok a pol, jeden los za dva roky, jeden jeleň pižmový za tri roky.
Ročný úlovok tigra v prepočte na biomasu predstavuje 4,2 tony alebo 12 kg za deň. Samozrejme, dravec všetko nezje sám, spotrebovať korisť mu pomáhajú kadejakí „zametači.“ No zviera zabil tiger.
Denná norma tigra, ktorý je držaný v zajatí, je dvakrát menšia, a predstavuje 6 kg pri jednom „hladnom“ dni do týždňa, keď jedlo ešte nie je strávené. Hoci je to menej ako 2 tony ročne, aj tak je toto číslo pôsobivé.
Pruhovaný stroj
Vážnou chybou niektorých publikácií je humanizácia zvieraťa. Tento pruhovaný stroj je určený na zabíjanie a my s tým nič neurobíme, tigre sa neživia trávou. I keď existujú neuveriteľné príbehy. No aby sa dospelý tiger hral s opicou, bežal pozadu – to všetko je iba fantázia.
Platí základné pravidlo – nikdy sa neotáčajte k zveri chrbtom, ak nechcete, aby sa jej tesáky zasekli na vašich krčných stavcoch. Dokonca aj pes vás vtedy neváha chytiť za päty. A tiger je obrovský a nebezpečný predátor.
Utekať od neho, vás tiež môže vyjsť draho. Pred tromi sa stal prípad, kedy človek bežal pred tigrími mláďatami. Ďaleko neušiel. Zomrel, nevydržalo mu srdce. Mylná je tiež ďalšia predstava, že tiger nevylezie na strom. Ak je to nutné, nemá s tým problém. Koniec koncov je to mačka. Sedieť na strome by v konečnom dôsledku nemuselo byť zlé, no …treba sa vyšplhať na vrchol, kde sú tenké konáre.
Čo sa týka tigra a jeho mierumilovnosti k človeku, v porovnaní s inými poddruhmi sa mi zdá, že slušnosti ho skrátka naši ľudia naučili. Tiger amurský od nepamäti žije v susedstve s poľovníkmi, a konfliktné zvieratá boli vždy eliminované. Preto je mierumilovnosť výsledkom riadenej selekcie. Ale aj tak sa u nás stávajú tragické prípady, kedy človek prichádza o život po útoku tigra. Je ich však oveľa menej ako v Indii.
Prechádzať sa v miestach, ktoré obýva „pruhovaná mačka“ sa neoplatí. Tiež by som neodporúčal chodiť do takýchto lokalít so psom. K tragédii najčastejšie dôjde vtedy, keď sa tiger vrhne za psom a ten uteká pod nohy majiteľa.
Ľudia musia pochopiť a pamätať na to, že zachovanie biodiverzity na našej planéte závisí práve od nich. A že sme zodpovední za tých, ktorí žijú vedľa nás.
Jurij Dunišenko, biológ, expert na poľovníctvo, www.ohotnik.ru
FOTO: OCHOTNIK, SHUTTERSTOCK
