Niekedy sa aj z plánu B vykľuje šťastná náhoda. Keď sa Nero a Vaidas z filmového tímu Black Fly Eues nemohli zúčastniť dlho naplánovanej poľovačky v zahraničí, rozhodli sa ísť narýchlo poľovať doma v Nórsku. Ich bohatá domovina ich odmenila nezabudnuteľnými zážitkami a lahodným zakončením.
Keď sme na cestách, je to vždy vzrušujúce. Milujeme dobrodružstvo, spoznávanie neznámych miest a nové zážitky. Rok 2020 bol však aj pre nás nezvyčajný a naša naplánovaná poľovačka v zámorí sa žiaľ zrušila. Preto sme rozmýšľali, kam by sme mohli ísť poľovať v Nórsku a nakoniec sme dostali povolenku na losa v HårstadGård.
So správnou výbavou stúpajú pri poľovačke aj šance na úspech. Zbraň a optika ideálne tvoria perfektný celok.
Toto nádherné miesto leží na stredozápade Nórska a obklopujú ho kopce a údolia. K tomu lákajú kryštálovo čisté rieky atlantickými lososmi, jazerá pstruhmi a majestátne fjordy možnosťou muškárenia a podvodného rybolovu. Toto je však prvý raz, čo ideme v Hårstad Gård poľovať na losy. Los je otvorený od 25. septembra a to bol aj náš prvý deň. Revír sme chceli preskúmať ako to jen bolo možné a nájsť čo najviac losov, aby sme najslabšieho ulovili.
Prvé dni poľujeme na kopcoch a pokúšame sa privábiť losy, no bezúspešne – napriek tomu, že je čas ruje. Rozhodneme sa teda zmeniť taktiku a skúsiť to v údoliach. Ukázalo sa to ako dobrý nápad, pretože losy sem prichádzajú z lesa, aby sa napásli.
Po niekoľkých dňoch trpezlivého vyčkávania zbadáme mladého losa s nepravidelnými lopatami, ktoré sú ešte pokryté lykom. Zjaví sa v diaľke blízko rieky, ostane tam však iba chvíľu a znova zmizne. Tento mladík sa javí ako správna voľba, aby sme populáciu losov zredukovali, ako je to naplánované. Tešíme sa, lebo sme „nášho“ losa našli, a vieme, kde prekračujú rieku. Preto sa rozhodneme ostať na blízku. Teraz nám ostáva len čakať, kým sa znova ukáže.
Stane sa tak už v druhý večer. Najskôr však z lesa vyjde kapitálny los so samicou a prekračujú rieku. Pulz sa nám zrýchli, z tej pôsobivej scenérie sa nám zastavuje dych. Čože to je? Z kríkov na druhom brehu vystrkuje hlavu nám známy los. Tiež skočí do vody a prechádza cez rieku. Naraz všetci zastavia a rozhliadajú sa. Dokonalá situácia, pretože obaja stoja naširoko. Vzhľadom na toho impozantného staršieho nám mimovoľne napadne, „čo keby…?“. Chceme sa však držať nášho plánu a trpezlivo čakáme, kým ten mladý pôjde našim smerom a zjaví sa v cieľniku. Odistiť a prst opatrne presunúť na spúšť. Výstrel zlomí ticho údolia a mladý los spadne. Ešte chvíľu počkáme a vstrebávame zážitky posledných minút.
Poľujeme aj preto, aby sme pre naše rodiny zaobstarali čo najlepšiu divinu.
Potom začne robota. Spravíme oheň, uvaríme kávu a na mieste losa vyvrhneme. Filé odrežeme a ugrilujeme priamo tam. Kým si vychutnávame výborné mäso, uvedomujeme si, aké sme mali šťastie, že sme mohli zažiť túto poľovačku a byť súčasťou prirodzeného potravinového reťazca. Ceníme si ten priebeh a je vynikajúce vidieť, odkiaľ pochádza naše mäso. Divina v našom živote zohráva veľmi dôležitú úlohu a je jedným z dôvodov, prečo poľujeme. Tento los nám a našim rodinám poskytne obživu na dlhý čas a sme za to vďační.
Napriek svojej veľkosti sa losy vedia veľmi potichu pohybovať a často sa len tak zrazu zjavia. Pri troche šťastia, keď sa dlhšie rozhliada, vznikajú spomienky na celý život.
Zbraň musí byť spoľahlivá a presná aj za drsných podmienok
V Škandinávii je poľovanie dôležitým zdrojom mäsa pre celú rodinu. Z takého teliatka majú až 70 kilogramov zužitkovateľného mäsa. Príprava v kuchyni sa vykonáva rovnako ako poľovačka – spolu.
Poľovanie za účelom získania obživy. Čo je krajšie, než si po úspešnej poľovačke spolu vychutnať tú divinu? Najlepšie rovno na mieste.
Čerstvejšie to už nejde. Losie mäso mimochodom nemá takú typickú silnú chuť diviny a preto sa náramne hodí na to, aby sme aj nepoľovníkov nadchli divinou.
Zdroj: prevzaté z magazínu Passion
