Výživa zveri je jeden z najdôležitejších úloh manažmentu. Kým naši predkovia sa s tým dlho vôbec nezaoberali, vzhľadom na súčasné zmeny môže od toho závisieť kvalita a kvantita možnosti lovu. Je dôležitá pre prežitie a vývoj mimo vegetačného obdobia, je dôležitá z hľadiska predaja kvalitných násad a je dôležitá aj pre prevenciu a elimináciu škôd pôsobených zverou, čo je čoraz nákladnejšia záležitosť.
„Aby bol manažment voľne žijúcich zvierat úspešný, treba brať do úvahy veľa faktorov, pretože ak nedávajú kvalitnú potravu, pracujú so zlými metódami a načasovaním, môžu vzniknúť značné škody.“
Bažant v stredobode pozornosti
Zástupca spoločnosti Megyervad sro., ktorá hospodári v okolí Nógrádskej župy, nám porozprával svoje skúsenosti s bažantmi. Táto spoločnosť sa zaoberá chovom bažantov a ich lovom už takmer dvadsať rokov. Ako hovorí, hostí na bažantnice vítajú na dvoch miestach, na 400 a na 440 hektároch. Okrem toho je tu takmer dvojhektárové jazero, kde je možné loviť na divé kačice. Vďaka vlastnostiam oblastí môžu organizovať poľovačky na niekoľko dní bez toho, aby museli opakovať poľovnícke zhony. Miesto je kopcovité, v údoliach medzi výšinami sú divoké polia, na ktorých je zasiata prevažne kukurica, slnečnica, cirok a lucerna. V závislosti od charakteristík daného roka sa každý rok zaoberajú 35 000 až 85 000 vtákmi, výsledok tejto práce je však ovplyvnený pohybmi na trhu, vývojom pandémie a podobnými faktormi. Tento rok sa už situácia výrazne zlepšila, a tak podľa svojich plánov rátajú so 65 až 70 tisíc bažantmi. Nie všetky vtáky prilietajú v rovnakom čase, zvyčajne sa objednáva 10-12 tisíc bažantov týždenne, takže dokážu zabezpečiť predaj už vo veku 22 týždňov. Mnoho držiteľov poľovných licencií umožňuje lov bažantu vo veku 20 týždňov, ale oni sú za to, aby svojim hosťom poskytli príjemný zážitok z lovu s plne vyvinutým, spevneným perím a svalstvom a vtákmi, ktoré dobre lietajú.
Z rôznych miest i zo zahraničia im privážajú jednodňové bažanty, o ktoré sa starajú počas šiestich týždňov v maštali, potom v krytom výbehu a pletivovej voliére, pričom sledujú ich vývoj a podľa toho ich prikrmujú. Potom časť z nich ide ďalej do chovu, zvyšok do revírov.
Dôležité sú bielkoviny
Zástupca spoločnosti zdôrazňuje, že bielkoviny majú pri kŕmení kľúčovú úlohu. Vysoký obsah bielkovín v krmive podávanom jednodňovým bažantom zodpovedá stravovaciemu návyku, podľa ktorého bažanty v prírode spočiatku konzumujú iba hmyz a potom ich potreba postupne klesá. Preto od veku 6 týždňov znižujú počiatočnú hladinu bielkovín o 27-28 percent, ale že do akej miery, to závisí od vývoja a poddruhu vtákov. Podľa ich skúsenosti staršie bažantie „typy“ majú vyššiu potrebu bielkovín, novšie – ktoré on nazýva „zmiešanými bažantmi“ –, na to nie sú až také citlivé. Na druhej strane staršie poddruhy, ako bažant český, bažant anglický, bažant krúžkovaný či americký kríženec, čo sa týka čistotného kmeňa, nie je až také problematické chovať, pretože sú menej náchylné na choroby.
Vek šiestich týždňov je dôležitým bodom: vtedy sa jedna časť bažantov vypúšťa do revíru a druhá časť do voliér. V tomto areáli je vybudovaná voliéra na ploche jedného hektára, v ktorej môžu umiestniť menej bažantov ako v zariadeniach s piesočnatou pôdou na rovinách. Tu je pôda ílovitá, takže po daždi ťažšie vysychá a preto sú tracheálne červy pre vtáky oveľa nebezpečnejšie. V oblasti, kde sa poľovačky konajú, bažanty kŕmia do 11-12. týždňa ich veku, potom si ich najskôr začnú privykať na pšenicu a tritikale, potom podľa vzrastu dostanú drvenú kukuricu, trochu slnečnice a po prípade aj hrach. Pozor si treba dávať aj na bielkoviny, pretože na začiatku chovu treba im dávať veľa, aby bažantie kurčatá udržali pri živote, potom ale nadmerná konzumácia bielkovín neskôr môže spôsobiť otravu. Prechod z umelého krmiva na prirodzené krmivo trvá približne dva týždne, preto sa im výživa podáva až od 13-14. týždňa veku. Slnečnicu dostávajú od 16-eho týždňa, ku koncu potom už len kukuricu, pretože nechcú ich priveľmi vykŕmiť.
Keď sa vonku v revíri ich úplne prestanú kŕmiť, začnú privykať vtáky ponechané vo voliére na krmivo, takže rovnako staré bažanty majú v tomto smere dvojtýždňový posun. Má to svoj pochopiteľný dôvod, keďže vtáky vo voliére nemôžu nájsť inú potravu, zatiaľ tie, ktoré sú voľne, sú prikrmované na čoraz väčšej ploche, takže si potravu dokážu nájsť aj samostatne. Opäť pripomína, že na obezitu si treba dávať pozor, najmä v prípade kukurice, ale ak je tuhá zima, treba ich poriadne kŕmiť, aby prežili chladné obdobie. Ako zelené krmivo podávajú klíčky pšenice, ktoré majú vtáky veľmi radi, alebo im dávajú aj kapustu, čo im dodáva značnú dávku vitamínu C. Tieto zdanlivo malé pochúťky sú drobnosťami navyše, vďaka ktorým je stav bažantov také kvalitné, že sa hostia vracajú rok čo rok. Dodáva, že vo voliérach majú vysadené aj slnečnice, kukuricu, cirok a lucernu. To posledné už len preto, lebo v lucerne je veľa hmyzu s ktorými sa bažanti radi „zaoberajú“, takže sa navzájom neublížia. Vo vonkajšom areáli sú aj hraničné oblasti poľnohospodárskych polí, kde sa na ich žiadosť nepoužívajú žiadne chemikálie. Za to od nich samozrejme farmár dostane bažanta, čo s radosťou prijíma.
Ročne nakúpia takmer 300 ton výživy a 350 ton krmiva, k tomu prídu ešte potravy, ktoré poskytujú ich 80 hektárové pozemky pre zver. Tieto pozemky sú usporiadané rovnakým spôsobom ako kedysi pásové pozemky. V údoliach tečie potok alebo je cesta s 1-2 hektármi slnečnice na jednej strane, 3-4 hektármi kukurice na opačnej strane a 2-3 hektármi ciroku o niečo ďalej. Ich obrábanie je oveľa „prácnejšie“ ako orať súvislých 80-100 hektárov traktorom. Ich najväčšie kukuričné pole malo 10 hektárov, čo si máme predstaviť tak, že sú v nich dva rady stromov, nechali tam rásť podrast, divú ružu, ostricu, hloh, ktorý zobká bažant a vybudovali v ňom aj cesty. Aj priaznivé topografické podmienky prispeli k tomu, že ide o mimoriadne dobre vybavený poľovný revír, kde organizujú zaujímavé poľovnícke zhony.
Pri vysypaní krmiva dbajú na to, aby sa dostala na čo najväčšiu plochu, aby sa naraz mohlo kŕmiť čo najviac bažantov. Vo voliérach kŕmia dvakrát, ráno a poobede a vonku v areáli sa snažia čas kŕmenia prispôsobiť času plánovaných zhonov. Inými slovami tam, kde sa poľovnícke zhony začínajú ráno zvyčajne kŕmia bažanty skoro, zatiaľ tam, kde sa zhony zvyčajne uskutočňujú až v skorých popoludňajších hodinách, nekŕmia pred 11. hodinou.
V súhrne zdôrazňuje, že na to, aby bol manažment zveri úspešný, treba brať do úvahy viacerých faktorov, pretože ak neposkytujú kvalitnú výživu, pracujú so zlými metódami a chybným načasovaním, tým poškodzujú stav voľne žijúcich živočíchov, takže buď neprídu poľovnícky hostia, alebo treba obetovať oveľa viac medikamentu a času, aby sa dosiahol dostatočný rozvoj. Keď sa zráta množstvo malých chýb, vznikne na konci poriadna suma – uzatvára svoj referát.
Jeleň v stredobode pozornosti
V prikrmovaní veľkej zveri sme zvolili prípad jeleňa, preto sme opýtali osobu oprávnenú na lov tam, kde je tento druh zveri primárne stredobodom záujmu. Máté Nagy je profesionálni poľovník, okresní vedúci Poľovníckeho združenia v Tuskósi, ktoré pôsobí na 8400 hektárovom poľovnom revíri v okrese Somogy, len 15 kilometrov od Balatonu. Ako hovorí, v revíri je kvalitná črieda jelenej zveri, a revír je napoly lesná a napoly poľnohospodárska.Majú výborné zásobovanie vodou, pramene poskytujú čerstvú, čistú pitnú vodu pre voľne žijúce zvieratá po celý rok. O aktuálnej situácii čriedy jelene lesnej hovorí, že je udržiavaná úmerne veľkosti a charakteru revíru, ale keďže biotop jelenej zveri vplyvom oplotenia klesá, sústreďuje sa na zvyšné voľné plochy. Ide predovšetkým o chovný poľovný revír, býky sa väčšinou objavujú len v období ruje. Podľa jeho názoru je tento stav spôsobený súťažou o potravu, pretože kvôli veľkému stádu zostáva pre býkov menej potravy, a tak sa cez zimu sťahujú inam. V septembri ich samozrejme priláka vôňa bohatá vo feromónoch. V súlade s tým ročne zastrelia približne 150 zvierat z chovu a 40 zvierat z býka.
Skončiť s kukuricou?!
Z hľadiska výživy sa zameriavajú hlavne na jelene. Ako hovorí, pôsobí aj ako odborník na škody na zveri, takže jeho odborný názor formuje aj to, čo videl v iných poľovných revíroch. Začal tým, že sa snažil využívať alternatívne metódy oproti predchádzajúcim: dôvodom je jednak to, že jelenia zver pre zložitý žalúdok nedokáže stráviť obilnú kukuricu, a tak hľadali vhodnejšie, prirodzenejšie krmivo. Je to citlivá otázka aj z finančného hľadiska, keďže cena kukurice sa strojnásobila. Z tohto dôvodu kŕmia napríklad pivnou usadeninou a CGF (vysokoenergetický vedľajší produkt bohatý na vlákninu, bohatý na bielkoviny, ktorý vzniká pri spracovaní kukurice). Zver spočiatku to ťažšie prijíma, pretože ich nepozná, ale na miestach, kde už ich začali s privyknutím bolo pozorované, že dobre nahrádza kukuricu. CGF a pivovarské mláto podporujú tvorbu mlieka, a tak kŕmidlá okrem srnčej zveri radi navštevujú aj diviaky s prasiatkami. Čas je potrebný nielen na výmenu krmiva, ale aj na to, aby si jeleň zvykol odoberať výživu z podnosu. To je tiež dôležité, pretože vedci sa domnievajú, že príčinou abnormality, vád parožia sú mykotoxíny, preto nie je bezpečné ich kŕmiť priamo zo zeme. Opakovane zdôrazňuje, že obe nové krmivá síce obsahujú živiny, ktoré jelene potrebujú, no nie sú im známe, nie sú k nim socializované, a preto staršie exempláre zatiaľ majú voči tomu averziu. Tie mláďatá, ktoré už na týchto krmivách vyrastajú, však bez problémov prijímajú.
Ako hovorí Máté Nagy, obhospodarovanie zveri a pastvín je z ohľadu jelene veľmi dôležité. Uprednostňujú najmä bôbovité rastliny, vysievajú aj trávy, ktoré sa snažia kosiť tak, aby poskytovali jelenej zveri primeranú potravu počas vegetačného obdobia. Pripomína aj význam AKG (agroenvironmentálny manažérsky program), keďže s tým spojená ekologizácia znamená prírast prirodzenejších zdrojov potravy pre jelene, čím sa znižuje aj množstvo škôd na zveri. Tieto zelené plochy vytvorené farmármi sú užitočné pre obidve strany, pretože tým pádom zver nežerie úrodu.
Okrem svojich 15 hektárov poľovných pozemkov majú aj zvernicu na rozlohe 160 hektárov, kde rastie lieska obyčajná vysadená v riadkoch a medzi riadkami sú vysiate bôbovité rastliny a tráva. Podľa jeho skúseností divá zver konzumuje len vláknité krmivo umiestnené počas zimy, keď na jeseň zasiatu pšenicu a repku prikryje veľká snehová prikrývka, inak chodia sa kŕmiť na poľnohospodárske oblasti. Ku škodám ešte poznamenáva, že okrem AKG aj zákon o poľovníctve nabáda poľnohospodárov, aby pestovali kultúru na okraji svojich pozemkov na šírke 5 metrov, ktorá sa nerozrastie do takej veľkosti, aby telo vysokej zveri ukryla pred poľovníkom. Vo väčšine prípadov to znamená lucernu. Toto riešenie nemusí úplne zabrániť škodám, ale je isté, že divoká zver, ktorá má rada pestrú stravu, spotrebuje oveľa menej užitočných plodín.
O význame a rozsahu prikrmovania zveri podotýka, že kým v minulosti pre zveri vynášali potravu len v zimnom období z dôvodu prežitia a neriešili škody zverou, v súčasnosti chráni ich poľovnícky revír na dĺžke 70 kilometrov elektrické pastier, takže sú nútení prikrmovať aj počas vegetačného obdobia. Podľa jeho názoru s tým, že je čoraz viac lesných a poľnohospodárskych plôch oplotených, zver je vtláčaná do stále menších priestorov, a preto je otázka prikrmovania zveri pre poľovníkov čoraz dôležitejšie.
V súhrne možno uviesť, že súčasný stav podľa uvedených faktorov – prikrmovacie možnosti zveri, plochy zelene vytvorené vďaka podpore AKG, zákonom určené pásy zelene ako podmienka prihlásenia zveri, aj krmivo, ktoré každoročne poskytujú, prirodzená p otrava v lesoch, stav zvernice – je uspokojivý. Napriek tomu zároveň dodáva, že ešte nevidel plot, cez ktorý by sa zver niekedy nedostala na poľnohospodársku oblasť.
