Lov bieleho kamzíka si vyžaduje predovšetkým kondíciu. Málokto má to šťastie zúčastniť sa poľovačky na kamzíka bieleho, ktorý žije v severoamerických horách vo výške okolo štyritisíc metrov. Nám sa to podarilo.
Vysokohorské prostredie je jeho prirodzenou lokalitou, a tak sa škriabeme čoraz vyššie. Najskôr opatrne cez les, potom ešte vyššie a vyššie. Na krajinu tam dolu sme dávno zabudli. Začínam dychčať a potiť sa na celom tele, ruksak sa mi lepí na chrbát. Vyzerá to tak, že moji dvaja sprievodcovia na tom nie sú oveľa lepšie. Carl a Otto robia čoraz častejšie nenápadné prestávky, pričom básnia o kraji a prírode.
Luxus bez civilizácie
Spoľahlivá spoločníčka Mauser M 03 kaliber .300 Win. Mag. je rozložená v mojom ruksaku pri fľašiach s vodou, izomaltóze, páperovom spacom vaku, sušenom mäse, čokoládach a tvarohoch. Budeme pár dní na ceste a späť sa vydáme, až keď ulovíme beláka. Teda – dúfame, že ho ulovíme. Len veľmi pomaly postupujeme nahor a dosahujeme kamennú krajinu. Sme odkázaní len sami na seba, ďaleko od civilizácie, televízie alebo rádia. To je luxus! Každým krokom nechávame všedný deň ďaleko za sebou. My traja máme spoločný cieľ – vrchol kopca, na ktorom je aj jeden prameň. Odtiaľ budeme mať dobrý výhľad a určite si budeme užívať aj pohľad na nádhernú krajinu. Avšak teraz sme odtiaľ ešte stále vzdialení mnoho hodín cesty.
Každý začiatok je ľahký: Prechod lesom je hračkou, bolo to len zahrievacie kolo.
Cesta na vrchol
Stúpajúce slnko nás zobúdza. Noc nebola obzvlášť chladná, silné raňajky s chlebom, vajíčkami, sušeným mäsom a horúcou kávou nám dodali silu na celý deň. Keď sme už konečne hore, skladám dokopy M 03, ktorá je biela. Dúfam, že sa mi to podarí rýchlo, pre každý prípad by som chcel byť pripravený. „Nemusíš pušku nastreliť?“ pýta sa Otto. Žiaden strach, moju mauserku som skúšal veľakrát predtým, žiadna odchýlka. Pobalíme si veci, zahasíme oheň a stúpame smerom na vrchol. Slnko nás rozmaznáva, modré nebo rozpráva o peknom počasí a vysokom tlaku. Rôznorodý a plný zážitkov je lov vo vrchoch, možno tu jedine stroskotať alebo vyhrať, niečo medzitým jednoducho neexistuje. A počasie sa môže zmeniť z minútu na minútu. Robíme si prestávku.
Konečne biely bod
Plynie hodina za hodinou, ale kráľ vrchov sa neukazuje. Nevedel som, či sa tu niekde túla, začal som pochybovať. Avšak ostávame na našej pôvodnej pozícií, vyčkávame aj naďalej. Inštinkt mi hovorí, že sme tu správne. A skutočne, konečne biely bod! Hlboko pod nami v údolí sa majestátne objavil Billy, ako sme ho nazvali, a pozeral priamo nahor. Ďalekohľady okamžite zaostria do údolia a ja inštinktívne skúšam vietor. Vyhovuje, biely kamzík nezacíti žiaden pach smerujúci od nás, ak by aj spozoroval náš pohyb. Nasmerujem na Billyho diaľkomer. „Ešte sedemsto metrov,“ šepkám priateľom. „Napriek tomu sa priprav!“ vraví Otto. Pokladám zbraň na môj ruksak. Biely kamzík si nerobí prestávky, smeruje ďalej nahor. Všetko vyzerá tak jednoducho. „Ešte tristopäťdesiat metrov, ešte počkaj,“ šepká Carl, ktorý už nejaký čas drží môj diaľkomer, aby som sa mohol sústrediť na výstrel. Cez puškohľad pozorujem, ako sa biely kamzík takmer hravo pohybuje po štrku, kameňoch a skalách. „Ako ďaleko?“ pýtam sa. „Dvestoštyridsať metrov!“ odpovedá Carl. „To stačí,“ vravím rozhodne. Avšak v tom momente sa Billy stratil za jednou veľkou skalou. Doparoma! Pozerám bezradne na Otta a Carla. S týmto som nepočítal. „A teraz?“ pýta sa Carl. „Pôjdeme za ním!“ rozhodujem sa rýchlo. „Urob to. Ja ostanem tu a dám pozor na naše veci,“ hovorí Carl. Tu však nie sú žiadni zlodeji, myslím si a Otto vyzerá, že si myslí to isté. Ale v poriadku, Carl si potrebuje oddýchnuť.
Mauser M 03 so 62 centimetrov dlhou hlavňou je predurčená na lov v horách, pretože sa dá zložiť na čo najmenší rozmer a potom zasa rýchlo rozložiť.
Ak by sme premárnili šancu, Billy by zmizol za kopcami.
Len pomaly
Čím menej ľudí, tým lepšie. Siaham po mauserke, Otto po diaľkomere a už sme preč. Kamene sa nám kotúľajú hlučne pod nohami dolu svahom, robíme príšerný hluk. Lenže mohol by som aj kričať. Karta sa obracia a istý úlovok sa zdá byť zrazu nedosiahnuteľný. Spomaľujem, zmierňujem tempo a šepkám Ottovi: „Žiadnu paniku, len pomaly!“ Musíme vystúpiť o niečo vyššie, stena zo skál nám zahatala cestu. Po pár metroch zostávame stáť, obzeráme si krajinu, avšak Billyho akoby pohltila zem. To nemôže byť pravda! Sliedime meter za metrom a takmer padám – vari sto metrov od nás odpočíva biely kamzík. Teraz ale rýchlo! Zamieril som ihneď spoza skaly, ktorá ma kryje pri postupe, pri výstupe stále mierim. Billy je vysoký, stojí vzpriamene, drží sa od nás nedôverčivo, otáča sa, chce ujsť. No už prichádza výstrel a jeho ozvena sa odráža od vrchov. Biely kamzík zhasol v ohni. Otto mi klope na rameno: „Lovu zdar!“ Obaja sme mokrí ako myši, naše nečakané šťastie vnímame ešte len pomaly. Zrazu sa za nami zjavil Carl ako nejaký duch. Škerí sa: „Doniesol som vám ruksaky, chcete ísť ešte vyššie?“
Carl má dobrú náladu, výstup sme zvládli, teraz sa musí posilniť. To znamená čakanie a pohľad na jeden biely bod.
Kamzík belák ako symbol
Biely kamzík nazývaný aj kamzík belák (Oreamnos americanus) je symbolom národného parku Glacier (USA, štát Montana). Nazýva sa aj parkom 130 jazier. Prechádzajú ním Skalnaté hory a jeho časť sa nachádza aj za hranicami v Kanade. Kamzík obýva iba vysoké severoamerické skalnaté hory od Aljašky po Montanu, Idaho, Oregon a je vysadený v Južnej Dakote. Tam sa chráni pred šelmami, ktoré do takých výšok nevystupujú. Kamzík belák má hustú bielu srsť, ktorá ho chráni pred mrazmi. Dosahuje až 1,5 m na výšku a telo je 1,3 až 1,6 m dlhé. Obe pohlavia sú si veľmi podobné. Zahnuté rohy dosahujú dĺžku 27 cm a majú ich samci aj samice. Biely kamzík žije vo výške okolo 4 000 metrov.
Pripravený na zostup. Rožky kamzíka môže niesť úspešný lovec.
