Jún je mesiac, v ktorom sa v prírode rodí najviac mláďat. Mesiac, kedy všetko živé vo voľnosti potrebuje ľudskú starostlivosť a ochranu, preto nebolo v roku 1958 treba dlho uvažovať, ktorý z mesiacov vybrať za Mesiac poľovníctva. Po prvý krát sa tento mesiac začal oslavovať v roku 1959 a od roku 1973 sa rozšírila jeho pôsobnosť nielen na poľovníctvo, ale aj o ochranu prírody.
Práve z dôvodu, že všetko živé vo voľnosti potrebuje v dnešnom pretechnizovanom svete ľudskú starostlivosť a ochranu. Tento mesiac sa stal vecou všetkých ochrancov a milovníkov prírody, ale predovšetkým nás poľovníkov. Jeho myšlienka je stále rozvíjaná a dostáva význam v tisícich akcií, ktoré členovia Slovenskej poľovníckej komory každoročne uskutočňujú. Stalo sa už dobrou tradíciou, že v tomto mesiaci sa poľovníci predstavujú širokej nepoľovníckej verejnosti rôznymi akciami. Je to aj práca s mládežou spojená s prednáškami, súťažami,besedami a vychádzkami do revíru, ale aj rôzne relácie, či už v miestnom rozhlase, alebo v regionálnej tlači.
Žiaľ, v súčasnosti je taká doba, že propagácia poľovníctva je o to viac potrebná, ako kedykoľvek predtým. Hoci poľovníctvo a ochrana prírody sú dve činnosti, ktoré spolu úzko súvisia, nie je tomu v súčasnosti tak. Časť ochranárov zneužíva neznalosť laickej verejnosti v neprospech poľovníctva. Ako je to napríklad s medveďmi a vlkmi. Práve tu si presadzujú svoje úzko vyhranené subjektívne postoje idealizovať ochranu prírody v prospech svojich záujmov a nie celej ľudskej spoločnosti na Slovensku. Je nelogické aby dosiahli biologickú rovnováhu medzi raticovou zverou pomocou veľkých šeliem, bez nás poľovníkov. Snažia sa pôsobiť na laickú verejnosť pomocou novinárov, často ovplyvnených aj poslancami, ktorí vidia najväčšie právo vlastníkov pôdy a osud voľne žijúcej zvere je im ľahostajný. Mohli sme sa o tom presvedčiť pri predkladaní návrhu Zákona o poľovníctve v Parlamente.
Tak ako aj v iných oblastiach našej spoločnosti aj medzi poľovníkmi sa nájdu takí, ktorí vnášajú do poľovníckej organizácie negatívne medziľudské vzťahy. Tým svojím konaním zhoršujú navonok úroveň poľovníctva. Táto skupina nemôže ovplyvniť niekoľko desaťtisícovú členskú základňu.
Ak by poľovníci boli taký ako o nás často píšu či vysielajú masovokomunikačné prostriedky, že strieľame na všetko živé čo sa nachádza v prírode, dnes už by niektoré pôvodné druhy zveri dávno vyhynuli.
Živočíšstvo vôbec ako súčasť prírody predstavuje dôležitého ekologického činiteľa, ktorý v neustálom zápolení o biologickú rovnováhu v prírode má významné poslanie. Poľovná zver má okrem toho aj významnú úlohu i vo výžive obyvateľstva . Okrem toho je doplňujúcim elementom estetiky našich lesov, polí a vôd. Problematiku poľovnej zveri preto treba riešiť v súvislosti s celkovou biologickou zložkou prírodného prostredia.
V celom svete prebieha snaženie o záchranu prírody. Tvorba a ochrana životného prostredia nie je iba heslo, alebo akcia, ale boj na ktorom výsledku záleží, či dokáže ľudstvo prežiť. Porušovaním prírodnej rovnováhy, neuváženými zásahmi môže mať nedozerne následky. Keď si uvedomíme, koľko škodlivín sa denne vypúšťa do ovzdušia, ako necitlivo sa zachádza s pôdou, ako je otravovaná a devastovaná krajina, ako sa previňujeme proti čistote vodných tokov, vidíme, že musíme urýchlene prejsť od pasívnej ochrany prírody k aktívnej ochrane.
Ochrana prírody u nás podobne ako v iných krajinách v rámci svojho hlavného cieľa má v konečných dôsledkoch komplexne chrániť prírodu a krajinu a cieľavedome využívať prírodné zdroje a ich produktivitu. Vizitkou kultúrnej vyspelosti jednotlivých krajín je súlad jednotlivých prvkov v krajine, stupeň zachovania krajinného rázu a jednotlivých živočíšnych druhov.
Zmeny v krajine, rast priemyslu, chemizácia a mechanizácia poľnohospodárskej výroby, exploatácia prírodného prostredia, využívanie prírodných zdrojov negatívne vplývajú na životné prostredia jednotlivých druhov živočíchov.
Hlboké poznanie všetkých prírodných zložiek územia na ktorom sa hospodári, svedomitá starostlivosť o zver a rešpektovanie ochrany chránených druhov a chránených území, prináša nielen nové hodnoty ale aj radosť z dobre vykonanej práce, ale aj nezabudnuteľné zážitky a obohatenie vlastnej osobnosti.
Príroda však to nie je len poézia, ale predovšetkým povinnosť. Pre nás všetkých je to veľká osudová nevyhnutnosť uchrániť rôznorodé bohatstvo života a mnohotvárnu pestrosť foriem živej prírody. Ak dnes nezachránime ohrozené, ba vymierajúce vtáctvo, dravce, šelmy a vôbec všetky autochtónne druhy aj rastlín, zajtra bude už neskoro. Ich vyhynutie by bola asi taká veľká strata, ako zničenie najcennejších a často nenahraditeľných diel. Z toho dôvodu nielen v tomto mesiaci vyzývajme všetkých občanov k tomu, aby sa chovali k rastlinstvu a živočíšstvu vyskytujúcemu sa v našej prírode ohľaduplne. Predovšetkým by sme na túto činnosť mali získavať mládež. Je potrebné učiť ju milovať všetko živé a vštepovať jej, že bez života vo voľnosti nebude života vôbec. Aby sme mali všetci na zreteli tú skutočnosť, že tam kde nemôže žiť zver, nemôže žiť ani človek a podľa toho aj konali ako v pracovnom procese, tak aj vo voľnom čase.
Treba pochopiť, že požiadavka ochrany prírody je podstatným prvkom poľovníctva ako činnosti neustále sa obnovujúcej. Je prvoradou podmienkou chovu zveri. Táto samozrejmá ochranárska činnosť bola vyjadrená aj na jednom z valných zhromaždení Medzinárodnej poľovníckej organizácie CIC, ktorej jedným zo zakladajúcich členov bolo aj bývalé Československo, keď zmenila svoj názov na Medzinárodnú poľovnícku radu pre ochranu poľovnej zveri.
Poľovníctvo a poľovníci sú azda najväčšmi sledovaná skupina ľudí so spoločnou záujmovou činnosťou a to nás zaväzuje naďalej držať dobré meno poľovníckej organizácie.
Jozef Herz
