Mačka divá je chráneným druhom európskeho významu, na Slovensku ju nájdeme hlavne v listnatých a zmiešaných lesoch.
Väčšina lesných mačiek žije u nás v nadmorskej výške od 300 do 800 m, kde výška snehovej pokrývky dosahuje v priemere len 10 – 20 cm. Vystupuje však až do výšok okolo 1 500 metrov nad morom, ktoré z hľadiska snehových zrážok nie sú pre ňu optimálne, pretože nie je prispôsobená životu v oblastiach s vyššími zrážkami snehu. V sypkom snehu sa nielenže pohybuje s ťažkosťami, no nevie pod ním loviť hraboše ako napríklad líška.
V súčasnosti je geografickým jadrom jej areálu južná časť stredného a severná časť východného Slovenska. V niektorých lokalitách, najmä izolovaných, došlo aj na Slovensku k vyhynutiu tohto druhu, respektíve jeho výskyt sa tam už niekoľko rokov nepotvrdil. Zo Slovenska sa mačky divé prirodzene rozširujú do susednej Českej republiky.
Pozor, divú!
Aj preto sa Národná zoologická záhrada Bojnice, Ústav biologie obratlovců AV ČR a Hnutie DUHA Olomouc rozhodli spoločne zahájiť dvojročný projekt cezhraničnej spolupráce pod názvom Hľadáme mačku, pozor, divú! Projekt je podporený v rámci programu Interreg V-A SK-CZ 2014-2020. Zameriava sa predovšetkým na koordinovaný monitoring mačky divej (Felis silvestris) na česko-slovenskom pohraničí, s cieľom zistiť prítomnosť tohto zvlášť chráneného a ohrozeného druhu v rôznych typoch biotopov a vytvoriť vhodnú metodiku pre ďalší monitoring a ochranu mačky divej v Českej a Slovenskej republike. Súčasťou projektu sú analýzy genetickej rozmanitosti a miery hybridizácie s mačkou domácou, odhady početnosti a populačnej hustoty na základe fotomonitoringu a genetických dát, zriadenie rehabilitačnej stanice pre mačky divé v Národnej zoologickej záhrade Bojnice a taktiež osvetová činnosť a spolupráca s verejnosťou.
Spolupráca so zoo
Systematický monitoring pomôže zistiť početnosť a vývojový trend, ako aj genetický a zdravotný stav populácie mačky divej. Na základe výsledkov takéhoto výskumu je možné posúdiť, či zdrojová populácia zodpovedá priaznivému stavu mačky ako druhu európskeho významu. Jedným z cieľov moderných zoologických záhrad vo svete je chov živočíchov v ľudskej opatere, ktoré sú vo voľnej prírode ohrozené a ktorých početnosť sa na niektorých lokalitách znižuje, prípadne došlo až k ich vyhynutiu. Jedným z takýchto druhov je práve mačka divá.
Spolupráca rezortných organizácií Ministerstva životného prostredia SR, zoológov, lesníkov a poľovných združení so zoologickými záhradami je preto veľmi dôležitá. A to nielen v prípade projektu prinavrátenia mačiek divých do voľnej prírody, ale aj pri realizácii iných projektov, kde sa živočíchy odchované v zoologických záhradách využívajú pre vypúšťanie do voľnej prírody. Takými sú záchrana zubra hrivnatého, posilňovanie populácií rysov, dravcov a sov a mnohé ďalšie projekty.
Najväčšia rehabilitačná stanica v strednej Európe
Na Slovensku došlo v minulosti vplyvom ľudskej činnosti k výraznému poklesu početnosti mačky divej, našťastie sa na našom území udržala až do súčasnosti. Ako moderná zoologická inštitúcia sa aj Národná zoologická záhrada Bojnice ako slovenský partner projektu zapojí do týchto výskumných aktivít. Prvýkrát tak na Slovensku zrealizujeme intenzívny monitoring mačky divej pomocou invazívnych i neinvazívnych metód, ako je fotomonitoring, genetické analýzy a telemetrické sledovanie jedincov. V neposlednom rade bude v areáli Národnej zoologickej záhrady vybudovaná najväčšia rehabilitačná stanica v strednej Európe, určená výhradne pre záchranu mačky divej.
Ohrozený druh
Mačka divá (Felis silvestris) je skryto žijúca šelma, o ktorej aktuálnom výskyte a živote mnoho nevieme. Patrí medzi najvzácnejšie druhy našej fauny. Na celom území Čiech a Moravy žila ešte v 17. storočí, jej populácia sa však postupne zmenšovala, až bola v roku 1952 vyhubená úplne. O návrate mačky divej do našej prírody sa dozvedáme až v posledných rokoch vďaka využívaniu fotopascí, ktoré priniesli nespochybniteľné dôkazy o výskyte týchto skryto žijúcich šeliem.
Jedným z nich je aj posledná štúdia o recentných záznamoch mačky divej na česko-slovenskom pohraničí. Dlhodobý fotomonitoring veľkých šeliem na okraji Západných Karpát nám priniesol i cenné záznamy o výskyte mačiek divých v Javorníkoch a Bielych Karpatoch na Slovensku, kde sme potvrdili životaschopnosť populácií v obidvoch pohoriach. V roku 2019 sa nám podarilo v slovenských Javorníkoch v blízkosti hraníc s Českou republikou zdokumentovať vodiacu samicu s tromi mláďatami.
Rozptyľujúci sa jedinci z týchto populácií môžu hrať dôležitú rolu pri rekolonizácii vhodných biotopov v Českej republike. Dôkazom sú i nedávne záznamy mačky divej v nadväzujúcich pohoriach ako sú Vsetínske Beskydy a Hostýnske vrchy. Poznatky o rozšírení a populačnej dynamike mačky divej sú neporovnateľne horšie v porovnaní s inými ohrozenými druhmi šeliem, preto sa v priebehu projektu zameriame na vytvorenie vhodnej metodiky pre jej efektívny monitoring a pomocou fotopascí odhadneme demografické parametre populácie v modelových územiach na okraji Západných Karpát. Sfarbenie srsti každého jedinca je unikátne podobne ako u rysov, preto sme schopní na základe získaných fotografií identifikovať jednotlivé zvieratá a odhadnúť tak napríklad populačnú hustotu na danom území.
Hybridizácia s domácou mačkou
Mačky divé sú okrem pytliactva a straty vhodného biotopu ohrozené predovšetkým hybridizáciou s mačkou domácou. Morfometrické meranie lebiek alebo rozlišovanie na základe sfarbenia srsti (počet a pozícia pruhov na bokoch a na chvoste) sú hlavne v prípade hybridných jedincov ťažšie využiteľné. V Českej republike ani na Slovensku doposiaľ neprebiehal intenzívny neinvazívny genetický monitoring tohto druhu, pomocou ktorého by bolo možné hybridy jednoznačne identifikovať.
Rôzne štúdie v rámci Európy, ktoré sa zaoberali problematikou hybridizácie domácich a divých mačiek, sa vo svojich výsledkoch významne líšia. Zatiaľ čo napríklad v Maďarsku a Škótsku sú populácie mačky divej výrazne ovplyvnené hybridizáciou, v Nemecku bolo identifikovaných v populácii len 3.5 % hybridov.
Ako je na tom populácia mačky divej v Západných Karpatoch, zatiaľ nie je známe. Pre analýzu miery hybridizácie medzi domácimi a divými mačkami budú využité biologické vzorky z nájdených kadáverov, muzeálne vzorky a neinvazívne vzorky srsti priamo z terénu, získané pomocou chlpových pascí. Zároveň budú genetické analýzy využité k identifikácii jedincov a k stanoveniu genetickej variability populácie a miery príbuzenského kríženia, čo je dôležité z hľadiska ochrany druhu i stanovenia stupňa ohrozenia celej populácie.
Lov a ľudové liečiteľstvo
Začiatkom 20. storočia sa na Slovensku ulovilo ročne priemerne 378 divých mačiek, v 70. rokoch minulého storočia až 605 a v poslednom desaťročí pred zavedením druhovej ochrany okolo 170 jedincov. V posledných rokoch sa natoľko znížila jej početnosť, že dnes je zaradená medzi ohrozené živočíchy.
V minulosti sa v Európe mäso divých mačiek bežne konzumovalo, kvalitou a chuťou ho prirovnávali k zajačiemu. Nechávali ho 2 až 3 dni „dozrieť“ pod holým nebom, aby bolo jemnejšie a stratilo mačací zápach. Z mačacích kožušín sa vyrábali rukavice a rukávniky, ktoré mali pomáhať proti bolestiam rúk.
Mačací tuk sa v liečiteľstve podával proti bolestiam kĺbov a na podagru (dna, lámka). Nasolené mačacie mäso vraj malo schopnosť vyťahovať z tela pichliače a tŕne, očné choroby mal vyliečiť prášok z kompletnej mačacej hlavy nafúkaný trikrát cez deň do očí. Ten „zaručene“ vracal zrak aj nevidomým. Tradovalo sa, že vypadané vlasy opäť narastú, keď sa hlava potrie mačacím trusom rozmiešaným v octe s rovnakým dielom horčice. Krv z chvosta kocúra sa užívala po troch kvapkách proti rôznym chorobám a placenta z mačky „prvôstky“ – zavesená na krku, ostrila zrak. Mozog mačky sa však považoval za jedovatý a jeho prípadnému konzumentovi hrozila šialenosť.
Pritom šialenosťami sa dajú nazvať všetky tieto a podobné recepty na výrobu medicín a všeliekov z tiel a orgánov týchto i ďalších zvierat.
Jaroslav Slašťan, FOTO: AUTOR, HNUTIE DUHA OLOMOUC, SHUTTERSTOCK
