Výborný plavec
Rastliny a živočíchy, ktoré si nájdu cestu do nových, neznámych biotopov, môžu vytlačiť pôvodnú flóru alebo faunu a poškodiť životné prostredie. V našom seriáli postupne predstavujeme takéto živočíšne druhy. V poslednej časti to bude ondatra pižmová.
Posledným inváznym druhom na Slovensku, ktorý je zaradený medzi poľovnú zver je ondatra pižmová (Ondatra zibethicus). Jej pôvodnou domovinou je Severná Amerika. Patrí medzi hraboše.
Dĺžka tela dospelej ondatry je od 25 do 40 cm. Z bokov sploštený chvost pokrytý šupinami dosahuje dĺžku 20 až 25 cm. Jej hmotnosť je od 1 do 20 kg. Sfarbenie ondatry je gaštanovo-hnedé, na brušnej časti je sfarbenie srsti bledšie. Je to vodný hlodavec so silnými prednými zubami. Pri análnom otvore má žľazu, ktorá vylučuje zapáchajúce pižmo, od ktorého dostala aj druhové meno.
Pod vodou až 5 minút
Ondatra obýva brehy vôd rozličného typu, najradšej stojaté alebo pomaly tečúce, kde je dostatok pobrežnej vegetácie. V brehoch si vyhrabáva brlohy, do ktorých vedú dlhé chodby. Ich priemer je 20 cm, ústia pod vodou. V miestach, kde sú brehy príliš nízke, si buduje z kúskov vodných rastlín asi 0,8 – 1,0 m vysoké a 0,6 – 1,5 m široké petrencové stavby s obytnými komorami „vodné hrady“, aj do nich ústia vchody vo vode. Vetracie otvory sú ukryté v poraste vodných rastlín.
Samica má tri až štyri vrhy ročne. Prvý vrh má zvyčajne v marci. Po oplodnení rodí po troch – štyroch týždňoch 5 – 14 mláďat. Tie sú po narodení slepé a prvé tri týždne sú závislé výlučne na jej mlieku, hoci už po 10 dňoch vedia plávať. Pohlavne dospievajú do 6 mesiacov. Mladé samičky z jarného vrhu sa môžu páriť už koncom leta.
Ondatra má pomerne veľkú hlavu, na ktorej takmer nevidieť uši, ktoré sú skryté v srsti. Ušné a tiež nosné otvory vie uzavrieť tak, aby vydržala plávať pod vodou až 5 minút. Zo zmyslov má výborný sluch, ale slabší zrak a čuch. Je výborným plavcom. Chvost jej slúži ako kormidlo a tiež ako pohon. Hustá srsť chráni zviera pred chladom.
V Amerike ju pôvodní obyvatelia lovili predovšetkým pre mäso. Prisťahovalci ju začali loviť najmä pre kvalitnú kožušinu nazývanú bizam.
Živí sa prevažne vodným rastlinstvom, pobrežnými bylinami a plodmi stromov. Nepohrdne ani živočíšnou potravou, ktorou je vodný hmyz, slimáky a tiež malé ryby. Potravu si vyhľadáva väčšinou za súmraku a v noci.
Ondatry pre manželku
Ondatra sa do Európy dostala v roku 1905, kedy knieža Josef Jeroným Colloredo-Mannsfeld vypustil niekoľko párov na brehu rybníka v Starej Huti pri Dobříši, asi štyridsať kilometrov juhozápadne od Prahy. Dal ich priviezť pre svoju americkú manželku Yvonu Colloredo-Mansfeld, aby jej aspoň takýmto spôsobom priblížil jej rodný kraj.
Ondatry tu našli ideálne životné podmienky a začali sa intenzívne množiť. O niekoľko rokov osídlili stredné Česko a časom sa rozšírili prakticky do celej strednej Európy. Východnú hranicu Slovenska dosiahli v polovici dvadsiatych rokov minulého storočia.
Jej šírenie po Európe bolo veľmi rýchle. V roku 1912 bola už v Rakúsku, 1914 v Bavorsku, Sliezsku a Sasku. V roku 1919 bolo dovezených 1100 zvierat do Fínska, odtiaľ sa rozšírili do Švédska.
V roku 1928 bolo väčšie množstvo ondatier vypustených na území bývalého Sovietskeho zväzu. V roku 1955 tu bol odhadovaný počet 160 000 jedincov, tie do roku 1970 obsadili takmer všetky územia, ktoré boli vhodné pre ich život. Avšak v posledných 20 rokoch ich početnosť výrazne poklesla.
Na polostrove Kola bolo v roku 1931 vypustených 1000 jedincov. V roku 1933 sa ondatra objavila v Hamburgu, a v roku 1967 obsadila celé územie Nemeckej spolkovej republiky.
Ondatra bola rozšírená aj v ďalších častiach sveta do Číny, Mongolska, Japonska ale aj do Južnej Ameriky. Ešte v 30 rokoch minulého storočia bola zlikvidovaná jej populácia v Anglicku a Írsku.
Lov v minulosti a dnes
V Čechách pôvodne nebola lovnou zverou, pritom sa na ňu poľovalo. Ako druh v tomto období nebola chránená lesným ani rybničným zákonom. Vplyvom hospodárskej krízy v roku 1929 začali niektorí ľudia loviť ondatry pomocou sietí a pichacích palíc. Takýchto lovcov prezývali Myšiari. Títo ľudia ulovili niekoľko tisíc ondatier ročne. Tento spôsob pretrvával na území Československa vyše 30 rokov. Zmenila to až vyhláška.
Dňa 10. marca 1960 vyšla vyhláška Ministerstva pôdohospodárstva o chytaní ondatry a zbere jej kožiek. Účelom tejto vyhlášky bolo zabezpečiť pre hospodárstvo hodnotné a nepoškodené kožky ondatry pižmovej a regulovať jej stavy spôsobom vylučujúcim ohrozovanie chovu rýb a iných vodných zvierat.
Chytať ondatru pižmovú boli podľa tejto vyhlášky oprávnení:
1. vlastníci alebo užívatelia pozemkov, vodných diel a zariadení, na ktorých sa ondatra pižmová vyskytne,
2. rybárski hospodári v revíroch, pre ktoré boli ustanovení,
3. osoby oprávnené na výkon rybárskeho práva v rybárskych revíroch, pre ktoré im boli vydané povolenky na rybolov,
4. poľovnícki hospodári v poľovníckych revíroch, pre ktoré boli ustanovení,
5. držitelia poľovníckych lístkov v poľovníckych revíroch, pre ktoré im bola poľovníckym hospodárom vydaná povolenka na lov.
Vyhláška tiež umožňovala vydať povolenie na chytanie a lov aj iným osobám. „Povolenky“ vydával výkonný orgán okresného národného výboru na návrh podniku povereného zberom a výkupom zberných surovín. Najprv si však výkonný orgán vyžiadal k navrhnutým osobám od okresného výboru Československej poľovníckej jednoty a od výboru oblastnej pobočky Československého sväzu rybárov. Tí, ktorí povolenie získali, mohli loviť ondatru pižmovú v územnom obvode okresného národného výboru, ktorý povolenie vydal.
Strieľať ondatru pižmovú bolo zakázané, jej chytanie bolo dovolené v čase od 1. októbra do 31. marca. Tak isto bol zakázaný chov, držanie a preprava živých pižmových ondatier.
Poľovníci boli povinní ponúknuť kožky ondatier na výkup podnikom povereným zberom a výkupom zberných surovín.
Iba v Čechách a na Morave sa v osemdesiatich a deväťdesiatich rokoch minulého storočia ulovilo okolo 45 000 ondatier ročne. Postupne ich lov z rôznych dôvodov klesal. Podľa oficiálnej poľovníckej štatistiky v roku 2001 bolo tam ulovených 4 944 ondatier a v roku 2018 iba 152 a 153 v roku 2019. To aj napriek tomu, že o kožky z nich je stále záujem. Za kožu červeného bizamu sa platí 70 Kč.
Ondatra je dnes rozšírená na vhodných stanovištiach po celom území Slovenska. Je zaradená medzi poľovnú zver a môže sa loviť celoročne, koľko sa jej uloví nevieme. V poľovníckej štatistike sa neuvádza, hoci zákon o poľovníctve č.274/2009 jej lov puškou nezakazuje. Ondatry ulovené puškou sa však nevykupujú. Koža poškodená brokmi sa totiž nedá vypracovať na kožušinu pre jej jemnosť. Ondatry sa môžu loviť iba tak, že sa chytajú do lapacieho zariadenia živé bez zbytočného trýznenia. Tomuto účelu vyhovujú v súčasnosti iba sklopce.
Jozef Herz
