V ROKU 1925 DOKONČIL ZREJME NAJVÄČŠÍ ZBRAŇOVÝ KONŠTRUKTÉR VŠETKÝCH ČIAS, JOHN MOSES BROWNING SVOJU POSLEDNÚ KONŠTRUKCIU, BROKOVÚ KOZLICU B25.
Ako drvivá väčšina Browningových konštrukcií, aj nová brokovnica sa stala prelomovou zbraňou, ktorá otvorila svet brokových kozlíc širokému svetu natoľko, že za približne 50 rokov kozlice skoro vytlačili dovtedy jednoznačne prevažujúce dvojky. Pred rokom 1925 boli kozlice drahou zákazkovou zbraňou. J. M. Browning podľa svojich vlastných slov konštruoval svoju kozlicu : „… tak, aby si kozlicu mohol kúpiť aj robotník, ktorý ide tadiaľto, po dvre továrne.“ Od počiatku mal na mysli ľahké priemyselné vyhotovenie novej zbrane. Dokázal to brilantne. B 25 zmenila svet brokových strelcov, ktorý už nikdy nebude taký ako bol pred ňou. Dodnes sa vedú spory o tom, či je kozlica lepšia alebo horšia než dvojka. Hoci doteraz existujú strelci, ktorí tvrdia, že hlavne vedľa seba sú jednoduchšie na vedenie zbrane v rovine letu cieľa (som jedným z nich, bez ohľadu na skutočnosť, že som brokár, v najlepšom prípadě priemerný), priaznivci usporiadania s hlavňami nad sebou dnes jednoznačne vedú (najmä v športovej streľbe, kde je dominancia kozlíc prakticky absolútna). Ale spravodlivé rozsúdenie podľa mňa , tento spor nemá. Browningova B25 žije dodnes a jej sláva siaha až do nebies (v súčasnosti sa vyrába už jej siedma generácia) a nie je sama. Rôzných brokových kozlíc je dnes nespočetne veľa. Ale v čase, keď vznikla, bola B25 jedna z mála kozlíc. Jeden z raných kusov sa dostal i do Talianska, do rúk priateľa rodiny Beretta a tam sa s ním zoznámil vtedajší šéfkonštruktér Fabrica di Armi Pietro Beretta, Tullio Marengoni. Myšlienka dostupnej kozlice ho zaujala, ale záver B25 ho, pokiaľ je ústna história pravdivá, príliš nenadchol. Mal sa o konštrukcii vyjadriť ako „o tažkej, vysokej a navyše škaredej“. Výškovo asymetrické umiestnenie uzamykacích prvkov – tj. uzamykací klin a operné háky iba dole sa mu nepáčili a vnímal ich ako zdroj možného kríženia baskule. My dnes vieme, že záver Browningovej B25 je absolútne spoľahlivý a trvanlivý. Ale v dobe, keď ju Marengoni dostal do ruky, informácie jednoducho chýbali. Hoci bol v tom čase vyťažený prácou na samonabíjacích zbraniach (ako autor väčšiny skorých pištolí Beretta aj ich prvých samopalov Mosquetto, Automatico Beretta modello 1918 a 1938 – jeden z najlepších samopalov 2. sv. vojny), nedala mu myšlienka na kozlicu pokoj. Na začiatku 30. rokov 20. storočia tak firma Beretta predstavila svoju vlastnú kozliciu, označenú SO s lôžkovým záverom koncepcie úplne odlišnej od záveru B25.
Áno, stále to bol lôžkový záver, so sklopnými hlavňami. No už ich samotné zavesenie sa líšilo. Zatiaľ, čo B25 má jeden hlavný priebežný, Beretta SO (a jej nasledovníčky) majú dva krátke čapy po oboch stranách baskule. Tým bolo možné uložiť hlavne v lôžku nižšie, osa hlavňových čapov vlastne prechádza vývrtom spodnej hlavne. Zapretie hlavne při uzavretom závere je viacnásobné. Zapretie do hlavňových čapov je zosilnené hákmi na spodnej časti hlavne a lichobežníkovými výstupkami po stranách hornej hlavne , ktoré zapadajíú do zodpovedajúcich vybratí v hornej hrane lôžka. Uzamknutie B25 je realizované priečnym, pozdĺžne posuvným na spodku baskule. Marengoni záver kozlice SO uzamyká priečnym čapom v hornej časti baskule, ktorý sa oprie o dva výstupky na zadnej časti hlavní. Výsledkom je symetrické zapretie hlavňového zväzku na hornej i dolnej strane, čo pomáha účinne rozkladať silové pôsobenie pri výstrele. O výslednom závere sa Marengoni vyjadril ako o „elegante e come la cassaforte“ – elegantný a ako trezor. Osa zväzku nízko nad chrbtom lícnice pritom pomáha redukovať zdvih hlavní pri výstrele a urýchľuje návrat do zámernej pri opakovaní výstrelu.
Marengoni bol po analýze síl při výstrele presvedčený, že nízka stavba záveru daná prerušeným hlavňovým čapom a doplnená o horné oporné prvky, povedie k tomu, že zvislé silové pôsobenie bude len minimálne. Viedol o tom spor, najmä s Carlom Berettom. Spor bol zrejme vzrušený, pretože Marengoni napokon vzal pokusný záver, vybral priečnu závoru, nabil obe hlavne, záver zavrel a proti otvoreniu ho zaistil niekoľkonásobným omotaním šnúrou, možno iba silným motúzom. Šokovaný Carlo Beretta sa stihol iba opýtať , čože to chce Marengoni spraviť a či je pri zmysloch. Marengoni mal odvetiť, že vie presne čo robí a postupne odpálil obe hlavne. Motúz udržal záver zavretý. Podľa pamätníkov to bol asi jediný prípad, keď sa nechal inak veľmi pokojný a tichý Marengoni strhnúť k takej vypätej emocionálnej reakcií. Každopádne ale preukázal, že jeho analýza silového pôsobenia v závere bola správna. Kozlice SO osadil Marengoni klasickými postrannými zámkami, inšpirovanými Holand & Hollandom a najprv boli vybavené klasickou dvojspúšťou ,neskôr sa pridala i jednospúšťová verzia. Prvú kozlicu SO Beretta vyrobili v Gardone v roku 1932, od roku 1935 sa rozbehla sériová výroba.
Marengoniho spôsob zapretia hlavňového zväzku na hornej i dolnej strane a delené hlavňové čapy sa stali rozpoznávacím znakom brokových kozlíc z Gardone. Kozlice SO boli lacnejšie ako ručne vyrábané naglické špeciály medzivojnového obdobia, ale je nutné uznať, že v ekonomike výroby nemali na Browningovu B25. Príčinou boli do istej miery aj postranné zámky, ktoré pre svoju správnu funkciu a spoľahlivost vyžadovali značný podiel ručného dolícovania pri konečnom zostavovaní zbrane. Beretty SO boli jednoducho drahšie.
V roku 1946, ešte stále pod Marengoniho dohľadom, vznikla prvá modifikácia kozlice SO. Vznikol model ASE, pri ktorom nákladné a výrobne náročné postranné zámky nahradili zámky vnútorné, skrinkové. Uzamknutie priečne posuvnou závorou v hornej časti baskule zostalo zachované. V roku 1956 vznikla kozlica S55, ktorá už opustila aj uzamknutie priečne posuvnou závorou. Na jej miesto přišli dva pozdĺžne výsuvné kuželové čapy, ktoré sa pri uzamknutí záveru pozdĺžne zasúvajú do lichobežníkových oporných blokov. Tým vznikla koncepcia, ktorá pretrváva u loveckých brokovníc Beretta dodnes. V roku 1980 následne vznikla konštrukcia radov 68x, ktorá tvorí jadro ponuky brokových kozlíc Beretta doteraz. . K nemu sa však pridružujú prémiové rady DT – špičkové športové Vyhadzovače fungujú iste, razantne a symetricky. 16 LOVU ZDAR MAGAZÍN ZBRANE špeciály v malom objeme sa doteraz vyrábajú aj kozlice SO, dnes už desiatej generácie s vysokým podielom ručného spracovania. A k nim sa v roku 2018 pridala ďaľšia prémiová kozlica, SL3. Pri zrode tohto projektu stál popredný priemyslový designér Mark Newson, Angličan. Spolupracuje s Berettou už dlhšie obdobie a modeloval tvár i brokovéj dvojce Beretta 486 Parallello. Podľa môjho názoru ide o jednu z najelegantnejších dvojok dneška. Že je Newson zárukou kvality, sa môžete presvedčiť trebárs aj na fotaparáte Leica M (pro RED) – jeho ďaľšom diele.
SL3 má záver Marengoniho typu, zapretie sa realizuje výstupkami na spodku zadnej časti hlavne a lichobežníkovými postrannými výstupkami v hornej číasti hlavňového zväzku, čiastočne aj hlavňovými čapmi. Má vymeniteľné dosadacie plochy záveru, tak na lichobežníkových oporách, ako aj na hákoch na spodnej časti hlavne. Spolu s vymeniteľnými hlavňovými čapmi to znamená, že SL3 má skoro neobmedzenú živostnosť, dokonca i v prípade, že ste športový brokový strelec a ročne vystrieľate tisíce striel. Uzamknutie je však teraz realizované dvomi pozdĺžne výsuvnými výstupkami, ktoré zapadajú do zodpovedajúcich vybratí na stranách hlavňového zväzku. Zbraň je osadená skrinkovým zámkom s vnútornými kladivkami, poháňanými listovými pružinami. Spúšťový mechanizmus je odnímateľný, tj. tvorí fakticky spúšťadlo, ale tento úkon je vyhradený puškárovi. Je jednospúšťový s voliteľným poradím odpalu hlavní. Prepínanie je zotrvačné. Poistka je na krku, v priečne presuvnom voliči poradia odpalu hlavní. Spúšťové páky zachytávajú kladivká za hlavu, netradičně za ozuby na spodnej strane hlavy kladivka.
Hlavne sú z niklo – chrómovej- molybdénovej ocele, ktorú Beretta označuje ako Steelium, hlboko vŕtané a za studena kované, s vývrtom typu Optima Bore (s odľahčením v strednej časti vývrtu, ktoré má mierne zvyšovať rýchlosť ústia a súčasne zlepšovať jej rovnomernosť. Hlavne sú ponúkané v niekoľkých dĺžkach 28, 30 a 32 palcov (71, 76 alebo 81 cm). Hlavňový zväzok má bočné krycie plechy spájané v plnej dĺžke . Ponúka sa dvojaké prevedenie lišty – rovnobežná, široká 6 mm alebo uberaná, začínajjúca sa na šírke 9 mm a končiaca v šírke 6 mm. Hornú plochu má lišta zdrsnenú síce veľmi preciznou, ale pomerne hrubo rezanou kosoštvorcovou rybinou. Z vlastnej skúsenosti musím povedať, že takto vyhotovená rybina perfektne zabraňuje odleskom a horná plocha lišty je sametovo čierny pruh, ukazujúci smer, kam hlaveň bude strielať. Na konci lišty je usadená perličková muška zo žltobieleho kovu. Toto veľmi klasické usporiadanie je doplnené súčasnou nutnosťou – výmennými zahrdleniami. Pretože SL3 je primárne lovecká zbraň, zahrdlenia neprečnievajú cez ústie hlavní. Povrchovou úpravou hlavňového zväzku je lesklé čiernenie – sýte a rovnomerné. To platí o všetkých hlavňových zväzkoch, bez ohľadu na výzdobu zbrane. Kozlica je osadená vyhadzovačmi ovládanými polohou kladiviek.
Pažba je z vysoko kvalitného orechu (trieda 4), amerického typu. Predpažbie je upevnené Deeleyovou klapkou, na kovanie sú napínače vyhadzovačov. Predpažbie má štandardne oválny, pozdĺž mierne prehnutý prierez. Úchopové plochy sú zdrsnené klasickou kosoštvorcovou rybinou, ručne rezanou. Zvláštnosťou, ktorá je však úplne v súlade s kánonom klasickej brokovnice, je absencia gumovej či kovovej botky, ktorá je nahradená botkou vypracovanou priamo z dreva pažby, s opornou plochou opäť pokrytou precíznou, ručne rezanou kosoštvorcovou rybinou
Samostatnú kapitolu si zaslúži výzdoba a celková estetika kozlíc SL3. Výzdoba sa ponúka v troch a v jednom vyhotovení. Je tu možnosť loveckých motívov, tiež variant anglickej ruže (english scroll pattern), akantových úponkov (floral) alebo výjavy z lovu na pernatú drobnú zver (game scenes), vsadené do rámčekov tvorených drobnými rastlinnými, úponkovými motívmi. Od samého začiatku bol rad SL koncipovaný ako vrchol ponuky loveckých brokovníc, ako lovecký ekvivalent špičkových športových špeciálov DT11. Kvôli tomu tiež dostal veľké bočné krycie plechy, hoci má skrinkový zámok a plechy sú, z čisto funknčného hľadiska, nadbytočné. Z estetického hľadiska ale poskytujíú priestor pre výzdobu. Vlastná rytina je v skutočnosti strojová – laserová. Vytvára ju špeciálny päť osový laser a výsledok je vskutku mimoriadny.. Asi najlepšie vynikne kvalita rytiny na akantových motívoch, keď laser brilantne kreslí jednotlivé listy a súčasne vybodkuje priestor mezi nimi.
Preferencie štýlu sú veľmi individuálne. Osobne najvyššie zaraďujem vyhotovenie, o ktorom sme až doposiaľ nehovorili. Čierne hlavne a dokonale vyleštená biela baskula zvýraznia ušľachtilé línie SL3 ako nič iné. Jednoducho čisté, rýdze remeslo a dokonalá estetika spojená s funkciou do jedného harmonického celku. Je len na vás, aké vyhotovenie a v akom kalibri si vyberiete. Beretta SL3 je tak trochu skladačka, vyberiete si kaliber – tým je daný základ a následne si môžete zvoliť dĺžku hlavne, typ lišty, výzdobu. Takáto voľba podľa mňa k prémiovým zbraniam patrí, hoci to v praxi znamená, že zrejme budete musieť na svoju zvolenú kombináciu počkať. Som presvedčený, že si vyberie každý – máte 3 dĺžky hlavní, 3 kalibre (12, 20 a 28, všetko vo výkonnej dĺžke 70 alebo 76 mm) 4 druhy výzdoby, 2 lišty – teda až 72 variantov.
K Berette SL3 patrí aj špeciálne prepravné a skladovacie púzdro– kufor. Je pevné, zatvorené pomocou dvoch kožených remeňov, potiahnuté tmavomodrou látkou. Rohy púzdra sú zosilnené koženými výstuhami. Púzdro je opatrené špeciálnym zámkom. Vnútri je púzdro rozdelené na niekoľko oddielov zodpovedajúcich pažbe, hlavňovému zväzku s predpažbím a príslušenstvu. Zahrdlievacie nástavce sú uložené v priehradke , v samostatne vyberateľnom koženom púzdre. Vnútorné vyloženie púzdra nie je plstené, ale špičkové, prešívané polstrovanie z červenej látky, ktorá nepúšťa vlákna. Je to snobské? Určite trocha áno. No súčasne to spoľahlivo ochráni zbraň a dopĺňa celkový estetický dojem. Osobne usudzujem, že k takejto kvalitnej zbrani estetické púzdro patrí a bolo by hriechom mať túto peknú zbraň uloženú v lacnej plastovej „taške“ Niektoré veci k sebe jednoducho patria.
Praktická skúsenosť so streľbou z Beretty je veľmi príjemná. Nová puška má primerane tuhý chod a zatvára sa uspokojivým klapnutím, come una cassaforte. Drevo je nádherné a zlícovanie nemá chybu. To isté platí o povrchu v polomatnom oleji. Dokonale odvedené puškárske remeslo, ktoré zaručuje životnosť nacelý život. Nízka stavba baskuly se podíeľa na rýchlom prilícení, spúšť ide jako hodváb, je krátka, s nepatrne dlhším prepadom, ale ten vnímam u dvojhlavňových brokovníc ako bezpečnostný prvok. Odpor je primeraný a odpálenie bodové, ako keď zlomíte sklenenú tyčinku. Poistka je v dobrom dosahu a má isté polohy. SL3 je primárne lovecká zbraň, takže po každom otvorení záveru sa sama zaisťuje. Vyhadzovače fungujú ako z partesu. Temenná kľučka je ľahko vytočená doprava, čo je príjemné z hľadiska ergonomiky. Kozlica je vyvážená ľahko na predok, ťažisko je podľa môjho orientačního skúmania asi 3 cm před hlavňovým čapom. Pokiaľ to mám všetko zhrnúť, tak Beretta SL3 je kozlica vyššej triedy, na hranici medzi sériovou a zákazkovou zbraňou. Po technickej stránke jej niet čo vytknúť po estetickej stránke tiež nie. Je len na vás, aké vyhotovenie a v akom kalibri si vyberiete. Beretta SL3 ponúka nespočetne veľa volieb. Základ je pochopitelne kaliber, tým to však nekončí, môžete si zvoliť dĺžku hlavní, typ lišty, výzdobu. Táto voľba k prémiovým zbraniam patrí, aj keď to v praxi znamená, že možno budete musieť na svoju zvolenú kombináciu počkať. Taliani su v dizajne doma, aj keď im ho v tomto prípade robí Angličan. Beretta SL3 nie je anglická dvojka, napriek tomu v sebe má niečo z anglického aristokrata. Pričom túto zbraň necharakterizuje iba elegancia. Uspejete s ňou tak na love (pre ktorý je primárne určená – aj na tom „panskom“) ako aj na strelnici. V oboch možnostiach vás môže sprevádzať po celý strelecký život, aj keby to mala byť vaša prvá zbraň. Kedysi sa vravelo, že k automobilom Rolls Royce firma dodávala i školeného šoféra. K Berette SL3 by mal podobne patriť eště nabíjač a Landrover. Za spoluprácu pri prípravě tohto článku ďakujem dovozcovi zbraní Beretta do ČR, firme Sport a lov, s. r. r. o. Sudický Dvůr a p. Martě Belleri a Jarno Antonellimu z firmy Fabbrica d‘Armi P. Beretta S.p.A
