Nad Korytnicou, nad horárňou pána Markoviča sme v Lužňanskom Sedle pozorovali s lesníkom ročné medvede, ktoré práve vyšli zo snehom zapadnutého brloha zo Skorušovej a po krátkej chôdzi ku krmovisku, ktoré sme pred týždňom predložili, sa hneď začali hrať. V každom krátkom okamihu to však prechádzalo do krutej bitky, no v okamihu pred uhryznutím začnú vydávať regulačné zvukové signály, ktoré zabránia silnejšiemu zahryznutiu a zraneniu. Pri pozorovaní hier medvedíkov sa dá predpokladať, ktorý medvedík je dominantný a ktorý podriadený.

Sedel som na posteli šťastný a rozradostený pri rozpálenom krbe, v poľovníckej chate Pod Dudášom na Poľane. Veď, kto by sa neradoval! V tento deň som mal šťastie. Len, čo som ráno prišiel z domu a vybehol pozrieť na Príslopy, už z lesnej cesty od Jasovho kopca som zbadal na svažnej lúke, pred maskovaným úkrytom pre fotografov, dvoch mladých medvedíkov, ako sa hrajú, naháňajú, vystrájajú všelijaké pestvá. Z okna auta som urobil zopár záberov, ale v tom akoby hrom do nich udrel.
Asi desať metrov podo mnou, zo zeleného porastu vystrčila sa guľatá hlava medvedice. Stačilo, aby vyslovila slovko „bau“ a už jej bolo vidieť len pätu zadnej nohy. Medvedíky sa stratili ako švoly v hustom poraste. Pri týchto hrách musí medvedica byť dozorcom a ochrancom samopašných detí, musí vedieť o všetkom, čo sa okolo deje.
Sedím a pijem kávu, zapisujem si poznámky a správy, nielen z dnešného dňa, ale vraciam sa aj do predošlých dní. Vonku začína fučať vietor a nad Čiernym vŕškom a Dudášom sa rozlieva láva obrovskej čierňavy. Z buka pred chatou sa odlomil suchý konár a s hrmotom sa zrútil na dreváreň, vedľa chaty. Zapálenú sviečku priťahujem bližšie k písanke, spomienky sa zbiehajú a v mysliach sa odohrávajú rôzne prejavy správania týchto nedospelých šarvancov medvedieho pôvodu. V mysli sa vraciam k príbehu, ktorý som zažil pred pár dňami.
Vo Veľkej Fatre z búdy na Plesnivej, pozorujem dva mladé medvedíky, čo len pred pár dňami vyšli z brloha, ukrytého na južnej stráni Červeného Grúňa. Čudovali sme sa s lesníkom, že také maličké a nemali vôbec problém vyliezť na kmeň smreka do výšky troch metrov, no dolu to už bolo horšie. Sprvu to vôbec nešlo, až keď nás aj medvedica zistila, ma dala povel na útek, a jedno z mláďat sa šuchlo po kmeni na zem a pred pádom sa odrazilo od kmeňa a spadlo na všetky štyri nohy. To bol priam zázrak.



Mladé medvede
Mladé medvede, ktoré sme pozorovali v Starej doline na Babickej, vo Veporských vrchoch väčšinou aj pol hodinu v kuse zápasili. Pri zápasení majú medvieďatá do široka roztvorené laby, chytajú sa okolo krku a jeden druhého potriasajú. Inokedy zasa rozpažia obaja predné nohy, dvíhajú sa na zadných dovysoka a krúžia okolo seba. Často zápasenie prechádza aj do bojových hier, jeden napadne súrodenca zubami a potom sa už hryzú navzájom (obr.) Hryzú sa všade, na každom kúsku tela, len nie na labách, tie sú citlivé. Vtedy si človek uvedomí, že sú to ozaj len hry pri ktorých si vôbec neublížia. Aj zuby majú len mliečne, teda nie tvrdé natoľko, aby si ublížili.
Nad Korytnicou, nad horárňou pána Markoviča sme v Lužňanskom Sedle pozorovali s lesníkom ročné medvede, ktoré práve vyšli zo snehom zapadnutého brloha zo Skorušovej a po krátkej chôdzi ku krmovisku, ktoré sme pred týždňom predložili, sa hneď začali hrať. V každom krátkom okamihu to však prechádzalo do krutej bitky, no v okamihu pred uhryznutím začnú vydávať regulačné zvukové signály, ktoré zabránia silnejšiemu zahryznutiu a zraneniu. Pri pozorovaní hier medvedíkov sa dá predpokladať, ktorý medvedík je dominantný a ktorý podriadený. Tu vidieť akoby vždy len jeden útočil a ten druhý odrážal útoky. Lenže aj ten poddaný často využije možnosť, keď sa súper ocitne nižšie položený a zaútočí z vrchu na neho. To sa hneď na tom podraze dominantný medvedík, akoby na neho vyvŕšil, a hry sa vystupňujú do bitky a krutého hryzenia.
Hry medvedíkov začínajú asi vo veku 10 týždňov, niekedy aj prv. Zaujímavé je aj, keď sa jednému chce hrať a druhému nie. Medveď sa začne hrať sám so sebou a postupne prichádza k súrodencovi a vyzýva ho krútením hlavou, pritom skláňa a dvíha hlavu, kýva s ňou a pozýva ho k hre. Po tejto privítacej predohre prichádzajú pomaly k sebe a v stoji na štyroch nohách sa dotýkajú nosmi, ale hneď sa zároveň stavajú na zadné a začnú sa labami pretláčať.
V Sihlianskje planine, neďaleko obce Látky, chodila medvedica s dvomi medvedíkmi z Bykova na Podbykovo k starým ovocným sadom. Medvedíky ako vyšli z lesa, hneď vybehli na prvý rozvetvený ovocný strom a nebolo konca naháňačiek. Vtedy z blízkej povaly domčeka, kde som bol ukrytý, som si všimol, že medvedík sa pri šplhaní zavesí na predné laby a zadnými po kmeni jednoducho kráča a posúva sa dohora. Vzniká tak dojem, že zadné nohy medvedíka sú akési prikrátke, ale práve na šplhanie sú ideálne, sú akoby nasadené opačne, avšak vďaka tomu vedia presne kopírovať tvar kmeňa. Po šikmom konári rýchlo beží ako aj po zemi.



Zábava sa pokračuje
Na strome sa medvedíky hrajú tak, že vybehnú spolu po sebe do koruny a druhou stranou kmeňa zbehnú dolu, pritom to druhé ťahá to pred sebou za nohu, až natoľko, že ho stiahne za nohy a padajú oba dole na zem.. Ak je v blízkosti ďalší strom, aj na tom to zopakujú, poprípade aj na ďalších stromoch, ktoré sú v blízkosti. Stáva sa, že medvedík na strome olamuje suché konáre, alebo zoškrabuje kôru a hádže kúsky na súrodenca, čo už zbehol na zem. Ten sa k hre prispôsobí tak, že sa prevalí na chrbát a nohami vystrčenými do vzduchu chytá konáre a hrá sa s nimi (obr. č. ) Osamotený mladý medveď sa vie zahrať aj sám, ľahne si na chrbát a s nohami si priťahuje z porastu rôzne byliny, trávy, či spadnuté konáriky a do nich hryzie, labami objíma a fackuje, akoby sa hral so svojim súrodencom. Medvedica však zostala pozorovať pri prvom strome, tak sa stane, že sa mláďatá stratia. Odrazu zastanú na zemi a začnú panáčkovať a zrakovo hľadať matku. Keď ju nevidia začnú kňučať. Podľa pachu matku nehľadajú, mláďatá nemajú ešte dobre vyvinutý čuch, ani pachové žľazy, podľa ktorého by ich mohla hľadať. Ak ani potom ich medvedica nepočuje a ani nespozoruje, začne ich hrubým hlasom napomínať „be“, „bau“, ak sa ani vtedy nevrátia, má ešte prenikavejší signál, ktorý znie s koncovkou „f-f“. To, že nemajú mláďatá pach, má význam najmä pre šelmy, ktoré by ich ľahko v poraste ukryté vyhľadali.
Pri hrách bývajú aj časté odpočinkové pauzy, pri ktorých sa jeden medvedík odrazu zvalí na chrbát, vystrčí doširoka všetky nohy hore, hlavu položí na tyl a zhlboka dýcha. Druhý, zjavne dominantný, fázu odpočinku uskutočňuje ležmo na bruchu, s položenou bradou na zemi, aby mohol s privretými očami sledovať súrodenca.
Hry mláďat
Hry mláďat pokračujú aj v takom praktickom zmysle, že si navzájom pomáhajú, čistia srsť, jeden druhého škriabe na takých miestach, kde nedočiahne labou. Medvieďatá sa však nikdy vzájomne neolizujú. Jedináčik sa pokúša hrať aj s matkou. Býva to väčšinou mladá medvedica, ktorá hru rešpektuje. Mladý medvedík sa prisáva matke k uchu a cumle jej ušnicu, tak sa niekedy aj upokojuje pri vzrušení. Pri cicaní ucha položí medvedík matke na telo obe laby. Matke často cumle aj chumáče srsti na ostatných častiach tela, ide aj na citlivé miesta pod bruchom, ak to matka zacíti, tak mláďa odoženie. Keď matka stojí, často sa jej hrá medzi nohami, prebehuje, podlieza a líha si hore chrbtom a dobiedza do matky papuľou.
Pri ozaj prudkých a vášnivých hrách, kde by mohlo dôjsť k poraneniu, zakročí matka. Najprv matka pribehne k podozrivému a prudko ho štuchne nosom, ak to nepomôže potrestá ho, úderom labou na zadnú časť. Medvedík, ktorý už dopredu tuší, že ho matka potrestá, rýchlo si ľahne na chrbát a trepe nohami proti nej, aby tak zabránilo úderom matkinej laby.
Medvedíky zavedie medvedica aj k vode. Vodu najprv okúsia a potom z brehu sa postupne začnú hrať aj vo vode. Tam sa potom ponárajú, plávajú a vo vode aj zápasia (obr.č.)