Z hľadiska spoľahlivosti ukazovateľov používaných k odhadu veku živej srnčej zveri sa v poslednej dobe často diskutuje o sfarbení tvárovej masky. Vplyvom desaťročia generalizovaných a zobrazovaných schém vývoja sfarbenia tvárovej masky v závislosti na zvyšujúcom sa veku sa každý rok nesprávne uloví mnoho nádejných srncov, prevažne ročiakov so silnými parôžkami, ktoré by vo vyššom veku mohli dosahovať medailové hodnoty.

Žiaľ, musím konštatovať, že poľovnícka verejnosť bola týmito aspektmi po desaťročia silne ovplyvňovaná a u každého poľovníka sa tak zakorenila určitá predstava, ako by mala vyzerať maska jedinca konkrétnej vekovej triedy. Prakticky, v každej monografii o srnčej zveri sú tieto schémy prezentované a niektorí autori dokážu tejto oblasti venovať obrovské množstvo písaného textu. A tak konštatovať jednou vetou, že v prípade tohto znaku môžu existovať individuálne odchýlky, zrejme nestačí. Každý čitateľ si prečítaním opisovaných skutočností zafixuje svoj vlastný pohľad a po zvyšok poľovníckeho života sa tým riadi. Ak sa počas honu chybne uloví mladý jedinec s vysokou chovnou hodnotou, poľovník sa väčšinou obhajuje tým, že srnec mal prešedivenú čelovú masku, a tak vykazoval znaky staršieho jedinca presne tak, ako to opisuje literatúra.
Na svojich prednáškach o srnčej zveri sa cielene snažím na tieto úskalia upozorňovať. Vždy hovorím, že ak sa poľovník pri odstrele srnca priveľmi spolieha na tvárovú masku, tak ho na 90 % vždy oklame. Túto skutočnosť mi napokon poľovníci spätne potvrdzujú. Dlhoročným pozorovaním srnčej zveri a získaním obrovského množstva autentického obrazového materiálu som došiel k záveru, že sfarbenie tvárovej masky nie je v čase lovu srncov konštantné, ale progresívne sa mení v závislosti na časových periódach. Z toho dôvodu je sfarbenie tvárovej masky zo všetkých dielčich metód používaných v našej praxi najmenej spoľahlivým ukazovateľom.
Všeobecne sa traduje, že tmavá maska je znakom mladého srnca, zatiaľ čo svetlá až prešedivená maska je znakom srnca starého. Medzi poľovníkmi naďalej prežíva pravidlo, podľa ktorého sa biela škvrna nad nosom s narastajúcim vekom predlžuje k očným spojniciam a mnohokrát až k čelovým partiám, alebo že u stredne starých srncov, najmä vo veku štyroch až piatich rokov, sa okolo očí tvoria tzv. „okuliare“.



Individuálne vlastnosti
Už viac rokov sa venujem sledovaniu sfarbenia tvárových masiek ulovených srncov a taktiež ich hodnotím u srncov chovaných v zajatí, u ktorých poznám ich presný biologický vek. Opakovane sa presviedčam o tom, že tradované pravidlo o farebných zmenách tvárovej masky dávaných do súvislosti so zvyšujúcim sa veko nezodpovedá skutočnosti. Skutočnosť, že sa tvárová maska mení s pribúdajúcim vekom, je čiastočne pravda, ale po dlhoročnom pozorovaní som došiel k záveru, že sa výrazne mení najmä v priebehu doby lovu srncov. V máji vyzerá tvárová maska identického srnca úplne inak ako v júli či auguste. Zámerne neuvádzam mesiac september, kedy sa čelové tvárové masky srncov všetkých vekových tried menia v dôsledku jesenného prefarbovania. Koncom srnčej ruje vyzerajú všetky srnce (vrátane ročiakov) v očiach poľovníkov staršie, než v skutočnosti sú.
U každého srnca sa progresia sfarbenia prejavuje individuálne, u niektorého srnca pomalšie, u iného, naopak, dynamickejšie a veľmi výrazne. V niektorých lokalitách či regiónoch môžeme pozorovať kmene srnčej zveri s rodovým sfarbením tvárovej masky. U jedného kmeňa v populácii môže prevažovať svetlejší odtieň masky, u druhého naopak tmavší odtieň. Niektoré literatúry uvádzajú, že práve podľa charakteristického rodového znaku sfarbenia tvárovej masky sa dá celkom presne odhadnúť vek srnca. S týmto tvrdením by som súhlasil len vtedy, ak by sa tvárová maska pozorovaného srnca v priebehu obdobia lovu progresívne nemenila. Žiaľ, musím skonštatovať, že aj v prípadoch rodového sfarbenia je progresia častokrát výrazná a dynamicky sa mení až do konca augusta. Takže aj v tomto prípade nemá rodové sfarbenie jedinca príliš vysokú výpovednú hodnotu, a preto je nutné toto tradované pravidlo brať s veľkou rezervou.
Ak budeme porovnávať tvárové masky srncov všetkých vekových tried a hodnotiť, u ktorého srnca sa maska mení najvýraznejšie, dôjdeme k záveru, že k najväčším zmenám dochádza u jednoročných srncov. To je tiež dôvod, prečo sa robí najviac chovateľských chýb a omylov práve u tohto ročníka. Ak porovnáme tvárové masky ročiakov zachytených na snímkach z konca mája s maskou z obdobia srnčej ruje, myslím, že nie je čo dodať. Ak by sme takého srnca počas honu bezpečne nespoznali podľa parôžkov, budeme tvrdiť, že ide o úplne iného, podstatne staršieho srnca. Túto skutočnosť ešte umožňuje aj fakt, že v období ruje majú chovní jednoročiaci silnejšie krčné partie a tým ešte viac sťažujú lovcov úsudok.

Zmeny počas ruje
Dlhoročným pozorovaním srnčej zveri v zajatí som došiel k záveru, že k najvýraznejším zmenám dochádza počas srnčej ruje, keď je progresia zmien tvárovej masky opticky výraznejšia. V tomto období sa väčšinou začína predlžovať biela nosná škvrna hore k očným spojniciam a častokrát až k čelným partiám. Srncom s typicky tmavou tvárovou maskou začína čelo výrazne prekvitať šedivou. Tento časovo obmedzený jav robí mladého srnca automaticky starším, to to zvyčajne vedie k chybnému úsudku a predčasnému uloveniu jedinca. Z toho dôvodu opakovane tvrdím, že práve srnčia ruja je obdobím, keď sa robí najviac chovateľských chýb a omylov.
V našej poľovníckej praxi sa príliš nevypláca spoliehať sa na sfarbenie tvárovej masky srncov ako na jediný a hlavný ukazovateľ veku. Ak však chce niekto riskovať a na základe sfarbenia tvárovej masky odhadnúť vek srnca, musí to urobiť hneď na začiatku loveckého obdobia (najneskôr do polovice júna), kým sú tvárové masky srncov ešte výrazné. Aj toto pravidlo má množstvo výnimiek a úskalí. Aj niektoré nádejné chovné jedince môžu mať totiž na začiatku obdobia lovu tvárovú masku výrazne prešedivenú. Na snímke sú zachytení traja jednoročiaci s vysokou chovnou hodnotou, ktorí začiatkom júna mali diametrálne odlišné sfarbenie tvárových masiek. Srnec v strede (rovný šestorák, 68 bodov CIC) by bol jednoznačne ulovený ako prvý, pretože v tom období nie je ešte úplne prefarbený do letnej srsti. Vo svojej fotogalérii mám zachytených mnohých nádejných chovných srncov I. vekovej triedy, ktorí hneď na začiatku obdobia lovu mali čelovú tvárovú masku výrazne prešedivenú.
Veľká škoda, že na tieto optické javy spojené s progresiou zmien sfarbenia tvárových masiek neupozornil exaktne niekto oveľa skôr. V minulosti nemuselo dochádzať k toľkým omylom a fatálnym prehmatom pri odhadovaní veku. Žiaľ, musím skonštatovať, že ešte aj v dnešnej dobe sa nájde množstvo poľovníkov, prevažne v staršej generácii, ktorí sa s tvárovými maskami naďalej riadia a pri odstrele srncov túto metódu používajú ako hlavný ukazovateľ veku. Títo poľovníci si už nechcú pripustiť nové, exaktne overené skutočnosti a fakty a svoju „pravdu“ si odnesú až do „hrobu“. Osobne pár takýchto poľovníkov poznám. Veľmi často však pri odhadovaní veku „prestrelia“.

Dokumentácia premien tvárovej masky
Vyššie opisovanú biologickú zvláštnosť je vo voľnej prírode veľmi ťažké opticky postrehnúť, a mnohokrát je to takmer nemožné. Ešte ťažšie je však zachytiť tieto skutočnosti na statickú snímku. Len na základe obrazového materiálu je možné postrehnúť, ako sa tieto optické javy premietajú do našej poľovníckej praxe, najmä počas obdobia lovu srncov. K získavaniu statických snímok je však potrebné veľké množstvo voľného času a obrovská trpezlivosť. Neviem si predstaviť, akým spôsobom by sa dali tieto materiály vo voľnej prírode získať, odhliadnuc od skutočnosti, že nevieme, v ktorej lokalite sa pozorovaný jedinec momentálne nachádza. Nepoznám jediného srnca, ktorý by v pravidelných časových intervaloch defiloval pred objektívom, chodil opakovane na rovnaké miesto, na potrebnú vzdialenosť, nekrytý okolitou vegetáciou, a to všetko za priaznivých svetelných a klimatických podmienok, ktoré sú k získaniu kvalitného obrazového materiálu ´jednoznačne kľúčové. Každý rozumný a problematiku chápajúci poľovník vie, že získať tieto autentické snímky je vo voľnej prírode len utópia.
Objektívne zdokumentovať premenu tvárovej masky v závislosti na časových intervaloch obdobia lovu môžem len u jedincov chovaných v zajatí, kde je za dobrých svetelných podmienok možné priblížiť sa k srncovi na potrebnú vzdialenosť. Pre vytvorenie statickej snímky s vhodnou výpovednou hodnotou je nutné dodržiavať určité pravidlá a zákonitosti. Veľmi dôležité sú dobré konštantné svetelné podmienky, resp. dopad slnečného svetla a uhol fotenia. Taktiež je nevyhnutné, aby sa srnec pri fotografovaní „pozeral do objektívu“. Prípadný iný uhol natočenia hlavy dáva tvárovej maske iný odtieň a snímky nemajú žiadnu výpovednú hodnotu. Ak je identický srnec fotografovaný proti priamemu slnku, alebo stojí v tieni, sú snímky taktiež bezcenné, pretože tvárové masky sú v týchto exponovaných polohách veľmi odlišné a ich sfarbenie je veľmi závislé od uhla natočenia hlavy. Optickým pozorovaním statických snímok vytvorených z rôznych miest revíru potom zistíme, že tvárová maska srnca stojacieho napr. v tieni lesa je úplne iná ako maska rovnakého srnca vyfotografovaného v ten istý deň na otvorenom, slnkom osvetlenom priestranstve. Všetko má, teda, svoje väzby, súvislosti, postupy a zákonitosti. Fotografi prírody a zveri určite vedia, o čom hovorím.
Z vyššie opísaného dôvodu fotografujem tvárové masky srncov, ak to dovolí aj situácia a podmienky, vždy z rovnakého miesta, v rovnakom čase a za dobrých svetelných podmienok. Len tak sa dá získať objektívne statické snímky, ktoré výstižne zachytávajú progresiu zmien vo farebnosti čelových tvárových masiek srncov počas obdobia lovu.
Schémy sfarbenia
Musím priznať, že na tieto vyššie opísané biologické javy som prišiel úplne náhodou. Bolo to pred mnohými rokmi, keď sa mi pri archivovaní snímok jedincov môjho chovu dostali do rúk statické snímky identického srnca z rôznych letných období. Pri dôkladnej prehliadke som zistil, že tvárová maska z júna je úplne iná ako tvárová maska rovnakého srnca z júla. Toto zistenie bolo impulzom k ďalšiemu biologickému skúmaniu. Začal som sa tejto oblasti intenzívnejšie venovať a cielene vytvárať ucelené súbory autentického obrazového materiálu. Na základe dlhoročného pozorovania dnes môžem vysloviť záver a úplne objektívne skonštatovať, že sa čelové tvárové masky menia všetkým jedincom, a to bez rozdielu veku či pohlavia.
Zobrazované a generalizované schémy sfarbenia tvárovej masky dávané do súvislosti so zvyšujúcim sa vekom jedinca nemajú v tejto oblasti už žiadnu výpovednú hodnotu. V súčasnej dobe mám štatisticky zdokumentovaných niekoľko desiatok jedincov samčieho a samičieho pohlavia a môžem širokej poľovníckej verejnosti dokázať, že sa počas lovu všetkým jedincom tvárová maska progresívne viac či menej zmenila.
Čo spôsobuje tieto zmeny vo farebnosti tvárovej masky, sa bez hĺbkovej laboratórnej analýzy nedá jednoznačne preukázať. Podľa môjho názoru tieto zmeny úzko súvisia s hladinou pohlavného hormónu – testosterónu v krvnom obehu jedinca, pretože práve v období ruje, keď majú srnce hladinu testosterónu na najvyššej úrovni, dochádza k najvýraznejším zmenám. Taktiež je otázne, či celý proces úzko nesúvisí s dynamikou jesenného prefarbovania, pretože ako som obrazovo už niekoľkokrát doložil, hlava sa začína prefarbovať vždy ako prvá zo všetkých partií tela.
Myslím, že každý moderný poľovník by sa mal s týmito skutočnosťami zoznámiť a vedieť, že ho táto metóda môže v terénnej praxi kedykoľvek chybne ovplyvniť. Preto je pri selektívnom odstrele, najmä v oblasti odhadu veku srnčej zveri, nutné spoliehať sa na vlastný rozum, intuíciu a získané praktické skúsenosti.
Z vyššie opísaných a obrazovo doložených skutočností sa logicky naskytá otázka, či sfarbenie tvárovej masky aj naďalej používať ako dielčí ukazovateľ pri odhadovaní veku srncov.
Pavel Scherer
Súkromný výskum biológie srnčej zveri


