Drozd odspieval posledný verš svojej piesne, vrcholky mladej bučiny stmavli a prvá hviezda sa hlási o slovo, zvestujúc že prišiel jej čas…
Poľovník silnejšie zovrie svoju zbraň a cíti ako chladný kov tíši jeho horúce zelené srdce. Celá jeho duša sa kúpe v neopakovateľnej atmosfére jarného večera. Čaká na prvé zapísknutie či zakvorkanie vtáka, za ktorým dnes prišiel. Utišuje pri nohách ležiaceho psíka, ktorého zaujala vyťahujúca črieda diviakov. Pohľadom odprevádza chrbty lanštiakov mihajúcich sa vo vysokej suchej tráve. Dnes nie, dnes sme tu pre potravu duše a nie tela hovorí v duchu štvornohému priateľovi.
Slabučké ale dôrazné pisknutie mu dáva do úst vábec a poľovník počúva, či to bol len klam alebo naozaj ? Druhé pisknutie a hlboké zakvorkanie ho presvedčí a pohľadom pátra po stene starej bučiny. Už ju vidí proti oblohe, ako sa točí okolo starého suchého buka a odlieta iným smerom, poľovníkove vábenie však mení jej smer letu…
Broková rana naplní celú rúbaň ostrým zvukom a s ozvenou sa rýchlo stráca, ako keby sa nejako viac ponáhľala, aby nerušila túto sviatočnú chvíľu. Zlomená brokovnica na jeho kolenách a vôňa vystrelenej nábojnice ho vracajú myšlienkami do minulosti k jeho otcovi a starému otcovi. Tiež boli vášnivými slukármi, ktorí vedeli precítiť vzácny večer a s pokorou sa skloniť nad ulovenou slukou. Tak ich to naučili ich otcovia a dedovia vnímajúci jarný ťah, ako návrat k samej podstate poľovníctva, kde sa úspech nemeria veľkosťou parožia či váhou úlovku. Podstatou je tu sila zážitku, tradícia jarného lovu dedená z pokolenia na pokolenie…
Kuvik vytrháva poľovníka z jeho myšlienok a on vstáva zo starého pňa a pomaly kráča smerom k mladej breze, kde s citom zdvíha svoju prvú a zároveň poslednú sluku tejto jari. Neodnáša si však korisť, v jeho očiach je to len hmatateľný symbol z prežitého silného zážitku, ktorý naplnil po okraj jeho poľovnícku dušu …
Pri
atelia poľovníci, určite je aj vašim želaním, aby sme sa aj my pripojili k štátom, kde je poľovnícke dedičstvo našich predkov brané s hlbokou vážnosťou a úctou. Umožnime budúcim generáciám slovenských poľovníkov, aby zažili neopakovateľný lov sluky na jarnom ťahu, v ktorom nejde o nič iné len o poľovníctvo v jeho najčistejšej forme.
Uvedomme si, že podvolenie sa skutočne nezmyselnému zákazu lovu sluky na jarnom ťahu, dá vietor do plachiet ďalším zákazom a príde čas, kedy budeme spomínať, ako sme lovili jeleňa či srnca v ruji, lebo niekto rozhodol, že ich lov v tomto období ohrozuje ich populáciu. Predsa slovenské poľovníctvo nie je o vysedávaní v zateplených kazateľniciach pred vlečkou siláže, ale je o tradíciách a zvykoch vybudovanými predchádzajúcimi generáciami poľovníkov. Preto si myslím, že je sluka pre nás viac, ako len posol jari…
Andrej Gočár
FOTO: Autor
