Sokoliarstvo na Slovensku vo svojej novodobej skoro päťdesiatročnej histórii čelilo viacerým problémom, ktoré ohrozovali jeho existenciu.
Od tlaku ochranárskych skupín za jeho obmedzenie, cez nedostatok dravcov, či chorôb ako je zapadonílsky vírus sme sa úspešne dostali do súčasnosti, keď sa ukazuje, že najväčším aktuálnym ohrozením, ktoré reálne môže zmeniť tvár sokoliarstva na Slovensku je nedostatok lovnej zveri.
Tento trend už vidíme u našich partnerov v zahraničí. Vo viacerých krajinách miestni sokoliari nemajú čo loviť a kedže nechcú o svoju záľubu prísť úplne, sokoliarstvo sa tam postupne transformuje. Organizujú súťaže v rýchlosti sokolov v horizontálnom lete, vo výškovom lietaní a podobných skôr športových, ako loveckých disciplínach. Sokoliarstvo sa ale historicky vyvinulo ako lov. Preto aj keď sú takéto športové disciplíny určitým spestrením, malo by primárne ostať lovom.
Nepríjemné dedičstvo
Dramatická premena poľnohospodárskej krajiny na Slovensku v päťdesiatych až osemdesiatych rokoch dvadsiateho storočia spôsobená prechodom od maloplošného súkromného hospodárenia k veľkovýrobným technológiám socialistického poľnohospodárstva bez ohľadu na to, aký to bude mať dopad na prírodu a krajinu, nám zanechala nepríjemné dedičstvo v podobe obrovských súvislých lánov s plochou cez 100 hektárov a odstránených krajinných prvkov ako sú medze, remízky, či aleje. To malo za následok vymiznutie niektorých živočíšnych druhov, ako napríklad jarabica, ale aj celkovú degradáciu pôdy a krajiny.
Narovnanie vodných tokov, či vysušenie mokradí malo zase za následok zníženie schopnosti krajiny zadržať vodu. Naša poľnohospodárska krajina sa zmenila na „kultúrnu step“. Intenzifikácia poľnohospodárstva, jeho veľká miera automatizácie, vyššia miera používania herbicídov, ale v neposlednom rade aj postupné globálne otepľovanie s veľkými výkyvmi počasia, spôsobujú elimináciu zdrojov obživy a krytu a to nie len pre zajaca, jarabicu či bažanta, ale pre všetky živočíchy, ktoré sa na poľnohospodársku krajinu viažu.
Ochrana biodiverzity, nádej aj pre sokoliarstvo
A paradoxne práve globálne oteplovanie nám dáva nádej, že sa tieto negatívne vplyvy na biodiverzitu podarí zvrátiť a poľnohospodárska pôda bude opäť využívaná takým spôsobom, že pravidelný výskyt remízok, vetrolamov či poľných lesíkov bude poskytovať dostatok potravinovej ponuky, ale aj ponuky rôzneho krytu a hniezdnych možností.
Skoro žiadna zima, minimum snehu, suchá jar a extrémne teplé leto s dlhými periódami bez dažďov už teraz spôsobuje vrásky na čele takmer všetkým pestovateľom. Sucho na poliach je už pravidelne sa opakujúcim javom a je predpoklad, že sa bude z roka na rok zhoršovať. Je len otázkou času, kedy straty v dôsledku sucha budú dosahovať takých úrovní, že sa pestovanie niektorých plodín stane ekonomicky neefektívne.
Naproti tomu sme tiež svedkami extrémne intenzívnych zrážok, ktoré padnú na relatívne malú plochu a spôsobujú rýchle lokálne povodne a blatotoky. Povodne a sucho sú zdanlivo nesúvisiace problémy, no v skutočnosti sú to dve strany jednej mince. Dôvodom je najmä náchylnosť obrábanej pôdy na vznik povrchového odtoku. V dôsledku dlhotrvajúceho sucha je pôda stvrdnutá, voda sa tu nezadrží, nevsiakne do zeme ale zrýchlene odchádza preč. Nezadržanie vody má následne závažné dôsledky nie len pre zver, ale spôsobuje aj škody na plodinách a silnú pôdnu eróziu. V potokoch a riekach sú dlhodobo nižšie prietoky. Klesajú zásoby podzemnej vody. Vzduch sa viac prehrieva, pretože ho nedostatočne ochladzuje odparujúca sa voda. Tým sa celkovo narúša vodný cyklus.
A práve opatrenia, ktoré by dokázali čiastočne zvrátiť vyššie spomínaný stav sú presne tie isté, ktoré majú priamy pozitívny vplyv aj na biodiverzitu krajiny. Jednou z reálnych možností ako ochrániť polia pred suchom a zároveň podporiť populácie živočíchov žijúcich v poľnohospodárskej krajine, je starostlivosť o zostávajúce krajinotvorné prvky, ale najmä vytváranie nových. Ak budú chcieť poľnohospodári aj v budúcnosti naďalej využívať svoju pôdu, budú musieť zmeniť prístup k jej obhospodarovaniu a prijať také opatrenia, aby čo najviac eliminovali dopady zmeny klímy.
Nutný je plán pre klimatické zmeny
Sokoliarstvo ako lovecké umenie stojí a padá na malej poľnej zveri. Preto, ak chceme udržať sokoliarstvo na Slovensku na takej vysokej úrovni ako je dnes, je našou povinnosťou upozorňovať na aktuálne problémy poľnohospodárskej krajiny, tlačiť na kompetentné orgány štátnej správy, aby konali a ponúknuť pomoc pri ich riešení. Slovensko má pred sebou ešte veľmi dlhú cestu v oblasti adaptácie na klimatickú zmenu. Treba pracovať s dlhodobými prognózami, na ich základe postaviť plán pre klimatické zmeny nie len pre urbanizované prostrenie, ale aj pre poľnohospodársku krajinu a začať ho postupne naplňovať. Čím skôr, tým lepšie. Lebo vetrolam vysadený dnes, začne plniť svoju funkciu až o niekoľko rokov.
Dlhodobým cieľom Slovenského klubu sokoliarov pri SPK je presmerovať dotačné mechanizmy na podporu ekologických foriem hospodárenia zameraného na ochranu biologickej rozmanitosti. Zaviesť opatrenia podporujúce vodozádržné opatrenia v krajine a naopak obmedzujúce veľkosť lánov a použitie chemických prostriedkov po vzore iných krajín EÚ. Lebo dotácie určené primárne na plochu podporujú veľkoplošné hospodárenie rozsiahlych monokultúr. Ale na ochranu biodiverzity sú ideálne menšie lány do 30 hektárov rozdelené remízkami, pásmi zelene bez orby a podobne. Pritom ich obhospodarovanie nie je nákladnejšie v porovnaní s veľkoplošnými parcelami. Naopak, je predpoklad, že pestovanie na menších parcelách chránených pred vysušujúcim vetrom dostatočne vysokým a širokým vetrolamom, ktorý zachytí aj časť odtekajúcich zrážok, bude v budúcnosti efektívnejšie, ako súčasné veľkoplošné poľnohospodárstvo.
Michal Kozák
FOTO: Shutterstock
