Poľovníkom je veľmi ťažko presviedčať širšie vrstvy obyvateľstva o význame poľovníctva a jeho vzťahoch k národnému hospodárstvu našej republiky. Kto hlbšie nazre do výz- namu poľovníctva, a to s patričným porozumením, ten zaiste bude vedeť svojmu okoliu vhodným spôsobom vyložiť, koľko odvetví ľudského priemys- lu a živnosti je viazané na riadny chod poľovníckeho cechu. Poľovníctvo zapustilo hlboké korene pri sociálnej pečlivosti o ľud. Tisíce lesného a hájneho personálu je zamestnané u poľovníc- tva buď trvale alebo alebos vedľajším zamestnaním, stá zamestnancov chytá živú zverinu, mnoho tisíc ľudí je po mnoho dní zamestnané pri úprave loveckých chod- níčkov, sbieraní vajec, ochra- ne mláďat pri kosení sena, pri žatve, pri poľovačkách na jarabice, zajacov, bažantov atď. Koľko povozníkov, au- tomobilistov najde zárobok dopravovaním lovcov na poľovky. Kto spočíta státisíce lístkov na železniciach a au- tobusoch, predaných našim lovcom! Koľko cudzineckých státisícov v našich korunách dostane sa našim majiteľom poľoviek.
Koľko špeciálnych obchodov so zbraňami, loveckou výzbrojou, stanmi, chatami, loveckých krajčírov, obuv- níkov, klobučníkov nachádza obživu dodávkami veľkému kádru lovcov. Čo výnosných psincov a kožušinár- skych fariem dalo živobytie snaživým ľuďom. Známe sú závody na dodávku psích sucharov, výrobu živných zviera- cích krmovísk, živnostenské podniky na výrobu drôteného pletiva pre oplote- nie obôr. Koľko chemických tovární je zamestnaných výrobu ochranných látok oproti ohrýzaniu lesných a ovocných stromkov zverinou. Špeciálny priemysel vyrába vábničky, obdivujeme obratné ruky pilných rezbá- rov, ako montujú na umeleckých štítkoch trofeje, kým hybké ruky sústružníkov spracúvajú jelenie a srnčie parožky na obľúbené črienky.
Zahraničného významu nadobudol náš priemysel s loveckými šperkami z je- leních „grandlí“, liščích trhákov, kančích klov a mnohých iných vzácností. V každom väčšom meste nájdeme kožušníka, snaď aj kožiara, špecialistu – rezbára, puškára a mnoho iných remeselníkov z veľkej čiastky odvislých od poľovníckych výrobkov alebo potrieb. Pravda, najväčší peňažitý obrat (okrem sociálnych a iných vydaní) znamená po- ľovníctvo zásobami ulovenej zveriny. Ide tu nielen o domáci, ale aj o zahraničný konzum. Domáci konzum zveriny je pre zásobovanie obyvateľstva veľmi dôležitý a štatistika dokazuje, že roku 1908 Vie- deň skonzumovala 2,582.986 kg, Paríž 2,158.011 kg, Berlín 1 milion 842.667 kg diviny. Obchod čerstvou divinou podmieňuje rôzne chladiarenské a iné zariadenia, okremtoho aj špeciálne vagony na dopravu zveriny, tak aj v tomto odvetví poľovníctva znamená značnú obchodnú a tým aj národohospodársku vzpruhu. Poľovníctvo vyžaduje v novej dobe výrobu optických prí- strojov, reflektorov. Poľovanie je výborným podnecovateľom hladu a továrne na konzervy, údeniny mohly by zaiste vydať poľovníkom veľmi dobré vy- svedčenie o zvýšenej spotrebe. Veľkú položku príjmovú predstavuje nájomné z revírov. Pre štátnu pokladnicu poplat- ky za poľovné a zbrojné lístky znamenajú veľký dôchodok. R. 1910 národohospodársky význam poľovky na území Rakúsko-Uhorska oceňovaný bol na 160 mil. K (dnes 2070 mil.Kč). Poľovníctvo znamená pre štát a jeho obyvateľstvo v každom ohľade základ vývoja mnohých hospodárskych, živ- nostenských a sociálnych hod- nôt, bez udržiavania ktorých by vznikly značné národohospodárske poruchy. Dobrý stav zveriny, dobrá vôľa občianstva, prísny dozor nad ušľachtilos- ťou sverenej nám poľovky dáva netušené možnosti k zmierneniu sociálnej biedy dnešného ľudstva. Národohospodársky význam poľov- níctva musí si uvedomiť celá široká verejnosť a hlavne tí, ktorým má záležať na zveľaďovaní poľovníctva z príčin hospodárskych, sociálnych akultúrne-es- tetických.
(František Vodička, ukážka z knihy Naše poľovníctvo, Bratislava 1935)
