Každú jar sa rozhodujem, kam pôjdem na svadbu tetrova hoľniaka. Najkrajšie zážitky mám z Nízkych Tatier.
Nad obcou Jezersko v Spišskej Magure prilietavalo na tokanisko hôľnej lúky na Magurke päť až sedem kohútikov tetrova hoľniaka (Lyrurus tetrix). Druhé tokanisko mi ukázal poľovník z Veľkej Frankovej nad dedinou Osturňa. Jeden – dva kohútiky tokali aj nad Habovkou v Skorušínskych vrchoch. Ale najkrajšie zážitky a najvzácnejšie poznatky mám z Nízkych Tatier. V ďumbierskej časti na konci Jasenskej doliny pod Latiborskou hoľou tokalo vtedy pravdepodobne až trinásť kohútikov.
Bojujúci svadobčania
Samce si vyhľadávali k svadobným hrám lásky holé miesta v lese alebo medzi kosodrevinou. Mimoriadne zvláštnym spôsobom sa uchádzajú samce o svoje samičky. Predsvadobné tance kohútikov sa usporadúvajú spoločne a pripájajú sa k tomu aj bojové hry. Účastníci svadobného predstavenia sú len kohúty. Sliepočky počúvajú a čakajú na koniec zhromaždenia, až nastane to pravé milovanie. Mal som to šťastie, že som bol v jednu jar blízkym pozorovateľom bojových konfliktov viacerých kohútov tetrova hoľniaka.
V centre diania
Podľa nahromadeného trusu sa mi podarilo objaviť tokanisko, v jeho strede som sa ubytoval v podzemnej skrýši. Na svadobné pole sa ešte pred svitaním zlietali zamilované kohúty, ohlasovali sa hlasitým zábrkom. Hoľniak po zosadnutí na zem zaujme stanovisko v poraste na holom mieste, aby mu suché a tvrdé byle neprekážali pri úprave peria. Najprv zostane nepohnuto stáť a starostlivo pozoruje okolie. Vtedy človek ukrytý v blízkosti tetrova ani nedýcha; tieto minúty sú rozhodujúce. Ranné istenie kohútikov sprevádzalo velebné ticho. Tetrov sa cíti v bezpečí a začne svoj ranný spev, ale ak zacíti čo len náznak nebezpečenstva, vychytí sa na krídla a je po všetkom.
Zabodujú ružami
Najprv počuť tiché akoby zo zeme vychádzajúce, slabo počuteľné, krátke hlasové vyjadrenie „ege – ege“. Nastane chvíľa napätia, a keď už zore napĺňajú celú „tanečnú sálu“, ozve sa akési pšújkanie, ktoré pozostáva z hlások „čšu“ a ukončuje strofu „fuíí“. Toto sa dva – trikrát opakuje a po krátkej prestávke znovu a znovu. Ak je na tokanisku viacej kohútov, celý kraj šuští a potom nastane vytrvalé bublanie.
Keby sme však posudzovali to svadobné prestavenie z ľudského hľadiska, možno by sme sa dopustili aj omylu. Pomysleli by sme si, že samičky aj samčekovia sa tu idú postarať o rodinu, o výchovu mláďat. To však u samčeka teraz neplatí. Samec toká a neustále vystavuje svoje ozdoby na obdiv samičiek. Najväčšie plus má samec s najviac červenými ružami na hlave, pretože tie stereotypné rituály a tance až tak samičky nezaujímajú.
Výnimočný spevák
Ten najbližší sa predstavoval v plnej nádhere, pri rozvidnievaní mal takmer čierne perie s krásne kovovo modrým leskom. Na krídle svietil dvojitý biely pásik. Pri pšujkaní odďaľoval krídla od tela, vytváral tak z tela veľkú bublinu. Chvost mal rozvinutý do vejára a okrajové dlhé čierne perá prehadzoval až na chrbát, kým biele spodné perá chvosta smerovali kolmo dohora. Aj krk mal tetrov nafúknutý, hlavu zdvihnutú a zobák vo vodorovnej polohe otvorený.
Pri fáze bublania sa naopak tetrov skôr ukrýval do porastu, krk a hlavu mal stiahnutú k zemi. Tento hlas je v nápadne nízkej frekvencii. Práve vtáky otvorených priestorov, stepí a lúk vydávaajú signály s nízkou frekvenciou aj z toho dôvodu, že hrubé hlasy sú odolné voči skresleniu a majú veľký dosah. Hlas vzniká v ojedinelom vtáčom orgáne, v syringu. Tetrov je aj tu výnimočný spevák, pretože má nad syringom rôsolovitý orgán, ktorým upravuje hlas na syčivé zvuky.
Pri východe Slnka
Nezabudnuteľný zážitok sa mi naskytol, keď sa spoza hrebeňa Chabenca objavila veľká žeravá guľa slnka. Odrazu akoby zázrakom z trávy začali vyrastať čierne gule s červenými fliačikmi. Boli to ony, krásne tetrovie kohúty so žiarivo červenými „uškami“ na hlave. Hoľniaky akoby s novým elánom rozjarene pokračujú v pšujíkaní a následne aj bublaní. Na slnku jasne vidieť, ako sa pritom celé telo tetrova trasie a chvostové perá sa chvejú. Tu dochádza k bojovým hrám a predsvadobným bitkám.
Rozhovor bez slov
Celkom pred mojim zrakom sa akoby súcitnými očami dívali dva kohúty na seba; skôr sa mi zdalo, že sa zabávajú. Vzápätí sa však začalo nadúvať na ich telách našuchorené perie. Lenivo, ale asi aj zlomyseľne vystrčili aj biele chvostové kostrnky a dávali tomu druhému partnerovi najavo odhodlanie vybojovať si pozíciu dominantného postavenia. Oba kohútiky sa nadúvali a vytvárali dojem veľkého, silného, mohutného vtáka. Z pokojného vtáka sa v tomto momente stáva zurvalec. Kĺže zrakom po protivníkovej ozdobe – červenej ruži na hlave. Práve tú chcel každý protivník strhnúť, poškodiť ostrými pazúrmi na prstoch pevných nôh a pripraviť tak súpera o ozdobu, ktorou sa predvádza sliepke.
Dva kohúty najprv vyjednávajú rečou pier. Keď sa tak celkom zblízka na ne dívam, vidím, že každé pierko zohráva pred bojom svoju úlohu. Konkurent sa natáča s roztvoreným vejárom chvostových pier a ich pohybom komunikuje. Pri každom tomto rozhovore sa kohútik zľahka natočí, aby si protivník mohol z chvosta všetko prečítať. Lenže často si z chvosta prečíta výzvu aj ďalší kohút a nastane situácia, že do jedného potom bijú dva kohúty.
Za hlasom srdca
Ale zdá sa, že kohútiky sa potrebujú vybiť, často sa bijú veľmi dlho a v plnom nasadení. Dva, ktoré som sledoval, sa bili bez prestávky osem minút. Kohútiky sa pritom priam škrtili, jeden vyletoval vysoko do povetria a pri dopade s roztiahnutými prstami na nohe chytal tvár protivníka a pritláčal mu ju k zemi.
Vážne zranenie však z týchto bojov nikdy nevznikne. Svadobné tance a šarvátky kohútikov ukončia sliepočky. Začnú sa ohlasovať kvorkaním a vtedy jeden po druhom kohúty odletujú z tokaniska na pasienok.
V tepelnej pohode
Za hoľniakmi sme sa vybrali aj predtým, ešte počas zimy. Vo vysokom snehu a v treskúcej zime sa zdržovali hoľniaky na južných svahoch pod Chabencom. Vtáky majú schopnosť prispôsobiť sa určitej teplote, ktorú si sami nájdu v tzv. neutrálnej tepelnej zóne. Je v nej taký rozsah vonkajšej teploty, pri ktorej nemusí tetrov hoľniak vynakladať nadbytočnú energiu, aby si udržal stálu telesnú teplotu. Telesnú teplotu v malom rozmedzí si tetrov udržuje v pokoji pri normálnom prijímaní potravy a látkovou výmenou a to s bežnými tepelnými stratami. V tejto neutrálnej tepelnej zóne si tetrov udržuje teplotu od 8 do 25 stupňov Celzia. Pri znížení dolnej hranice si tetrov musí telesnú teplotu udržať zvýšením látkovej výmeny. A v krajne nepriaznivej zime si vták vyhľadá v snehu určitú mikroklímu, kde je chránený pred tuhým mrazom. Hoľniaky si v hlbokom snehu vyhrabávajú tunely, kde sa teplota udržuje až o 30 stupňov vyššia, ako panuje vonku.
Čo mu chutí?
Tetrov hoľniak sa živí púčikmi mladých stromov, mladými listami, bobuľami aj semenom tráv a hmyzom. V jeseni sú jeho hlavnou potravou brusnice, čučoriedky, maliny a v zime hlavne jarabiny, šípky a plodiny ostatných stromov.
