Zver srnia je zastúpená takmer v každom kraji našej republiky v uspokojujúcom množstve. U nás je dnes väčšinou výlučným obyvateľom lesa. Zemedelská a priemyslová kultúra vytisla ju do odľahlých revírov horských,od polí značne vzdialených, ktoré navštevovať nemôže, preto je odkázaná len na pastvu, ktorú jej takýto les poskytuje. A práve tu sa stretávame s kusmi najsilnejšími.
V každom prípade k zdarnému vývoju potrebuje zver srnia dobrú pašu, hojnosť pramenitej čistej vody a pokoj. Ostatné podmienky zdarného vývoja sú: správny pomer pohlavia (1:3, t. j. na jedného srnca najviac tri srny), dostatok dobre upravených solísk a správne a výdatné krmenie v zime. Ani jedna zver užitková nie je na pašu taká náročná ako srna. V revíroch lesov listnatých, kde je dosť menších lúčok a rúbanísk, paša je najlepšia, srnci v paroží i tele najsilnejší. V takých revíroch je stôl vždy hojne prikrytý, či je to za včasnej jari alebo v lete, či neskoro na jeseň a v rokoch semenných (dostatok žaludí, bukvíc a i.) i v zime. Revíry lesov ihličnatých, najmä za dnešného moderného lesného hospodárstva, stávajú sa pre zdarný vývoj sŕn do istej miery nepriaznivými a musia byť zakladaním lúčok prispôsobované tejto zveri. Preto musí byť našou snahou, aby revíry stredného Slovenska, ktoré sú prevažnou väčšinou listnaté s hlavnou drevinou dubom, boly zachované a určené len chovu sŕn. Jeleni v týchto revíroch obyčajne (okrem niektorých krajov) nevykazujú kvalitné a výstavné trofeje a preto ich vystrelením tam, kde počtom prevláda srnia zver, umožníme srnám zdarný vývoj.
Trofeje srncov z okolia povestného Sitna sú na Slovensku azda najkrajšie, najsilnejšie a najperlovanejšie. Revír listnatý nielen že je bohatý na pastvu pozemnú, ale listím a púčkami svojích stromov poskytuje obľúbenú pastvu. Kto mal príležitosť zver srniu v takýchto revíroch dôkladnejšie pozorovať, mohol zistiť, s akou chuťou okusuje v lete na príklad lístie mladých hrabov, osík a iných. Keď už včasne zjari na lúkach paša trochu zostarla, srnia zver pasie sa v lese, kde ešte len mladá trávička rastie.
Revíry ihličnatých lesov musíme pre srniu zver zakladaním lúčok upraviť. Lúčky zakladáme na jestvujúcich väčších lúkach, rúbaniskách, súsediacich poľnohospodárskych pozemkoch, v nedostatku týchto priamo v lese, kde musíme vyrúbať na rôznych miestach revíru menšie plochy. Spomeniem rastlinu, ktorú srnia zver veľmi rada. Je to soja žltá, výborné zelené krmivo s plodmi podobnými hrachu. Má tú nevýhodu, že musí byť v útlej mladosti provizornými ohradami pred zajacmi chránená. Semeno tejto rastliny je dosť drahé.
Dnes pôsobím už šiesty rok v revíri s prevažnou väčšinou listnatých lesov rôznych druhov a vekov, kde len zver srniu pestujeme. Jeleňov, nakoľko ich je dosť málo, trpíme len pre rozmanitosť. Kvalita parožia srncov je prvotriedna, u jeleňov priemerná. Keď som vstúpil do služby v tomto revíri, veľmi ma prekvapilo, že som tu nenašiel ani jedného krmoviska, hoci som vedel, že to bol revír, majiteľom ktorého bol člen bývalého panovníckeho rodu. Prvou mojou povinnosťou, s dorozumením nadriadeného úradu bolo, že som dal na jeseň robiť krmoviská.
Na základe vedeckých výskumov v predchádzajúcich desaťročiach bol dokázaný blahodarný účinok soli a fosforečného vápna nielen pri chove domácich prežúvavcov, ale i pri úžitkovej parohatej zveri, t. j. srnách a jeleňoch. Tieto dve minerálie nielen pomáhajú silnému vývoju tela, ale podporujú i trávenie, keď je k nim primiešaná nejaká výživná látka vo forme prachu. Okrem toho výborne pôsobia pri pĺznutí a u mladých srnčekov na vývoj parožia.
V blízkosti solísk, najmä takých, ktoré sú na lúčkach alebo na rúbaniskách, umiesťujeme vysoké sediská. Keď vidíme takéto sediská v revíri, je to pekným svedectvom o majiteľovi revíru alebo poľovníkovi, ktorému pečlivosť o zver bola sverená, lebo uvedomme si, že vysoké sedisko neslúži strieľaniu, ale v prvom rade pozorovaniu zveri, dozoru. Vysoké sediská okrem výberného odstrelu neslúžia loveniu zveri. Za menej cenného považoval by som takého poľovníka, čo by svojho srnca odstrelil z vysokého sediska, keďže ho má možnosť iným spôsobom odstreliť.
Stráňme sa na sedisku akéhokoľvek zbytočného pohybu, fajčenia a nech nám ani na um nepríde so sediska nejaké potreby si vybavovať. To by bol nepremyslený a neodpustiteľný čin, ktorý by nás i zradil i pripravil o rozkoš pozorovať milú zver , alebo o úspech pri výbernom odstrele. Na sedisko vystupujeme vždy s puškou nenabitou.
Zachovať správny pomer pohlavia a zdravých, silných jedincov možno len rozumným, normálnym odstrelom. Dobrý poľovník, ktorý svoju zver miluje, ten ju v prvom rade pestuje a podľa toho aj svojich srncov odstreľuje. Pred párením má výberným odstrelom odstraňovať najsamprv srncov nemocných, potom srncov, ktorých parožie je špatné. Nech obráti pozornosť najprv na špiciakov a vidlákov a z týchto najsamprv na tých, ktorí v mesiaci júni nemajú ešte vystrúhané parožky a nie sú vypĺznutí. Za týmito nech nasledujú šestoráci, čo do tela, aj parožia najhorší.
(Ctibor Šálek, ukážka z knihy Naše poľovníctvo, Bratislava 1935)
