Vytvárať z vlka modlu, rovnako tak ho zatracovať, neprospieva vlkom, ale výhradne prívržencom jedného alebo druhého krajného postoja.
Vo februári sa v Hradci Králové uskutočnila konferencia organizátorom ktorej bol Lesnícky a drevársky inštitút v Česku. Bola zameraná na manažment vlka dravého a vydry riečnej.
Skôr by som to však nazvala manažmentom ochrany, ako praktického manažmentu, ktorý je ako v jedinej z krajín V4 vykonávaný len na Slovensku. Keďže som sa na konferencii mohla zúčastniť ako prednášateľka zo Slovenska, nedalo mi nevšimnúť si obrovskú nevraživosť medzi chovateľmi a pracovníkmi ochrany prírody.
Na jednej strane sa ochranári tešia z návratu vlka do krajiny, na strane druhej, chovatelia o žiadnom návrate nechcú ani počuť. Keďže problematika veľkých šeliem a konkrétne vlka dravého môže mať viacero uhlov pohľadu, snažila som sa predstaviť ten, zo slovenského poľovníckeho hľadiska.
Referát obsahoval históriu i s súčasnosť osídlenia vlka na našom území, legislatívne postavenie, program starostlivosti o vlka dravého, čo môže spôsobiť zákaz jeho lovu a následne krajný postoj určitej skupine obyvateľstva. V mojom článku v predchádzajúcom čísle som sa venovala legislatívnemu postaveniu i stavu populácie, teraz sa dotknem ďalších, nemenej dôležitých informácií o určení kvóty, love, či monitoringu.
Program starostlivosti o vlka dravého (PSoV)
PSoV máme na Slovensku schválený od roku 2016. Na jeho zostavovaní sa podieľala Štátna ochrana prírody, ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva, Technická univerzita vo Zvolene, Slovenská poľovnícka komora, Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie KE, Národné lesnícke centrum, Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora, Združenie miest a obcí Slovenska, Slovak wildlife society, Lesoochranárske zoskupenie VLK.
Cieľom plánu je praktické riešenie ochrany so zosúladením manažmentu na národnej a európskej úrovni. Zahŕňa tiež opatrenia na zachovanie priaznivého stavu, spôsob monitoringu a vyplácaniu škôd, spôsob a podmienky určenia kvóty lovu, vymedzenie území ochrany, doby lovu a pod. Celý dokument má cca 114 strán a môžete si ho voľne stiahnuť z webovej stránky poľovníckej komory.
Určenie kvóty lovu
Kvóta sa stanovuje na osobitnom rokovaní pracovnej skupiny pre stanovenie podmienok lovu a určenie kvóty lovu vlka dravého, ktorú zriaďuje pôdohospodársky rezort. Sú v nej zástupcovia štátnych inštitúcií, stavovských a neziskových organizácií. Výstupmi pre určenie kvóty sú výsledky získané z monitoringov vlka dravého, škody spôsobené vlkom na hospodárskych zvieratách za predchádzajúce dve pastevné sezóny, údaje o stave lokalít území Natura 2000, lokality a počet usmrtených vlkov za predchádzajúce tri obdobia, straty na raticovej zveri v predchádzajúcich dvoch poľovníckych sezónach, návrhy poradných zborov jednotlivých poľovných oblastí predložených okresnými úradmi v sídle kraja.
Pri určení kvóty lovu sa postupuje na základe dodržiavania dvoch hlavných zásad:
- lov vlka dravého musí zohľadňovať škody t. j. počet usmrtených domácich hospodárskych zvierat, finančné vyjadrenie škôd a ich lokalizáciu.
- výška lovu nesmie prekročiť ročný prírastok populácie, znížený o predpokladané prirodzené straty (tzv. čistý ročný prírastok). Čistý ročný prírastok bude stanovený pomocou matematicko – štatistických modelov, ktoré budú využívať vstupné údaje z monitoringu druhu.
Po jednotlivých návrhoch zúčastnených členov skupiny, určí ministerstvo pôdohospodárstva kvótu lovu pre danú poľovnícku sezónu tak, aby boli spokojné obidve strany táborov.
Poľovníci by sa mali zapojiť do monitoringu
Monitoring vykonáva viacero organizácií a každý si tak pomyselne vedie svoju štatistiku. Pri výpočte prírastku a určení kvóty sa vychádza z nasledovných údajov:
– z mapovania realizovaného Štátnou ochranou prírody (KIMS – www.biomonitoring.sk),
– z mapovania realizovaného užívateľmi poľovných revírov (poľovnícka štatistika),
– z veľkoplošného monitoringu vlka na snehu na výberových plošných jednotkách – zimného stopovania,
– evidencia reprodukčných párov, resp. prírastku – letného monitoringu,
– evidencia všetkých škôd spôsobených vlkom (komisionálne šetrené a nešetrené škody – KIMS, údaje CEHZ o úbytku hospodárskych zvierat pod vplyvom veľkých šeliem, údaje o strhnutej poľovnej zveri),
– z analýzy DNA z uhynutých a usmrtených jedincov vlka (hlavne pri určovaní kvót v pohraničných oblastiach),
– iné relevantné dáta (projekty, výskum a pod.).
Pri bode evidencie prírastku sa pozastavím. Každoročne vyzývame poľovníkov, aby sa zapojili do monitoringu prírastku vĺčat, ktorý vykonáva Národné lesnícke centrum (gis.nlcsk.org/vlk). Je smutné, že zaznamenávané údaje pochádzajú vždy len od tých istých a teda zamestnancov napr. Lesov SR, či niektorých svedomitých členov PZ a poľovníckych hospodárov. Pokiaľ sa poľovníci včas nespamätajú zo svojej nečinnosti, bude lov bez absencie relevantných údajov, možno pozastavený, až úplne zrušený. Nejde o nič, len o poskytnutie údajov s GPS súradnicami, ktoré dnes zvládne aj prvák základnej školy. Všetky info dostanete na maili vlk@nlcsk.org.
Podmienky lovu
Aby sme naplnili literu zákona o poľovníctve, ochrany prírody a krajiny ale aj európskej legislatívy, lov vlka, ktorý je realizovaný vďaka zaradeniu druhu do prílohy V. smernice o biotopoch, musí spĺňať prísne podmienky:
– lov v určenej dobe lovu od 1. novembra do 15. januára a len na určenom území,
pracovná skupina môže určiť počet ulovených vlkov pre daný kraj alebo poľovnú oblasť
– lov môže byť vykonávaný posliedkou, postriežkou, na spoločnej poľovačke,
– v jednom poľovnom revíri je možné uloviť max. 2 jedincov,
– v prípade, že sa povolí lov na spoločnej poľovačke, určí sa max 30 strelcov;
– ak bude zdecimovaná celá svorka, na ďalší rok sa PR nezaradí do procesu kvótovania,
– po ulovení musí poľovník ohlásiť ulovenie orgánu štátnej správy na úseku poľovníctva – okresný úrad a Štátna ochrana prírody (OÚ, ŠOP SR),
– s úlovkom poľovník nesmie manipulovať do príchodu orgánov,
– poľovník založí značku na označovanie zveri a zapíše do povolenia na lov zveri druh zveri, dátum, hodinu ulovenia a číslo značky,
– spíše sa záznamu o love pre ŠOP SR a OÚ,
– po byrokratickej časti následne poverený pracovník odoberie vzorky, vlka zmeria a zváži…
Čo môže spôsobiť zákaz lovu vlka?
Už dva roky sa mimovládne organizácie i orgány ministerstva životného prostredia a ŠOP snažili presadiť zákaz lovu vlka, resp. jeho nulovú kvótu. Pokúsila som sa zhodnotiť po pripomienkovaní viacerých strán, čo by mohlo spôsobiť takéto rozhodnutie. Aj s poukázaním na to, k čomu dochádza na území Česka, určite by došlo k postupnému zvyšovaniu škôd na hospodárskych zvieratách.
Takisto, v Poľsku je lov vlka zakázaný a dochádza tam k zmene správania šelmy i k strate plachosti. Zvyšoval by sa konflikt medzi obyvateľmi, chovateľmi a vlkom. Podobne ako je tomu v Rumunsku a nepopierateľne i v Poľsku, zaznamenali by sme nelegálne zásahy do populácie zo strany pytliakov, chovateľov a držiteľov strelných zbraní. Došlo by k takmer úplnej strate informácií o genóme, zdravotnom stave vlčích populácií, strate štatistických údajov, postupne by došlo k hybridizácii so psami, zhoršeniu zdravotného stavu (kvantita na úkor kvality), ale čo je hlavné, porušil by sa už prijatý a schválený dokumentu PSoV, ktorý vznikol po dohode všetkých strán.
Slovensko spĺňa všetky podmienky pre prísny lov tejto šelmy daný prílohou V. Smernice o biotopoch. Vlk je aj napriek vykonávanému lovu dlhodobo v priaznivom stave, pretože rast jeho populácie úzko korešponduje s nárastom populácie raticovej zveri. Za 15 rokov zväčšil svoj areál výskytu z pôvodných 1,3 mil. ha na 1,79 mil. ha, čo predstavuje nárast o 38 % . Každoročná výška lovu nespôsobuje jeho pokles, pretože nikdy nie je ulovená ani 1/4 jeho ročného prírastku, kde sa počíta s prirodzeným úhynom a počtom, ktoré majú zabezpečiť migráciu vlčích populácií do iných krajín, čo sa nám posledné roky úspešne darí (zaznamenaný zvýšený výskyt vlkov v Poľsku, Maďarsku i Českej republike).
Zákaz lovu vlka dravého platí celoročne v miestach jeho prirodzeného výskytu, migračných koridoroch a panónskom bioregióne, čo je viac ako 56,3 % územia celého Slovenska a nie územia len s výskytom vlka.
K jeho lovu opäť pristupujú aj ďalšie krajiny, ktoré jeho lov v minulosti zastavili (Rakúsko, Nemecko), čo je v súlade aj s platnou legislatívou EÚ praktizovaný vo Švédsku, Fínsku, Slovinsku, Bulharsku. Pre populáciu vlka je potrebná jeho praktická ochrana, nie papierová, či podriadenie sa „pocitom“.
Krajný postoj a trestné oznámenie
„Vlk odjakživa bol a je významným druhom, ale predsa len jedným z mnohých zo zvieracieho sveta. Vytvárať z neho modlu, rovnako tak ho zatracovať, neprospieva vlkom, ale výhradne prívržencom jedného alebo druhého krajného postoja.“ Autorom tejto myšlienky je Lucyan David Mech – americký expert, vedec a autor mnohých publikácií o vlkoch.
Krajný postoj zaujala extrémistická skupina z radov laickej verejnosti, ktorá sa neváhala slovenským poľovníkom vyhrážať na sociálnych sieťach smrťou, či vyplatením odmeny za každého zabitého poľovníka alebo člena jeho rodiny. Na konferencii boli zobrazené aj nevraživé komentáre, po prečítaní ktorých by ste počuli v sále obsadenej asi 200 účastníkmi počuť padnúť špendlík. Preto odbor legislatívy a odbor poľovníctva Slovenskej poľovníckej komory spracoval trestné oznámenie z podozrenia spáchania trestného činu násilia proti skupine obyvateľov a podal ho na Generálnej prokuratúre.
Vyšetrovateľ naše podanie zamietol, okamžite sme však na spôsob (ne)vyšetrovania podali sťažnosť prokurátorovi. Našu žiadosť prokurátor taktiež zamietol. Citujem z odôvodnenia: „Niektoré komentáre sú bežného charakteru, slušného vyjadrenia názoru, niektoré rozhorčené, vulgárne, nenávistné, obsahujúce vyhrážky.“ Ďalej tiež prokurátor uvádza, že po posúdení všetkých okolností, to neboli vážne mienené vyhrážky, ale že to boli len nevhodne formulované vyjadrenia názorov na tému, ktorá bola predmetom príspevku. Jeden nevhodne formulovaný názor prikladám ako obrázok.
Na záver prokurátor konštatoval, že neboli naplnené zákonné znaky prečinu násilia proti skupine obyvateľov a to ani po subjektívnej ani po objektívnej stránke, tiež neboli naplnené zákonné znaky ani trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona. Dokonca neboli zistené ani skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odovzdanie veci na prejednanie priestupku, či iného správneho deliktu, či na disciplinárne konanie.
Teda výsledok je (zatiaľ) taký, že skupina niekoľkých desiatich občanov nebude postihnutá ani len v priestupkovom konaní za niečo, čo je v zákone klasifikované ako trestný čin. Keďže v žiadnom prípade v tejto veci nemienime povoliť, Generálnu prokuratúru budeme žiadať o vysvetlenie, či takéto konanie naozaj nenapĺňa skutkovú podstatu trestného činu, priestupku, či iného správneho deliktu. Prípad budeme po odpovediach na naše otázky čoskoro medializovať.
Martina Hustinová, Foto: shutterstock
